thumb|Poloha Anšanu v rámci Elamitskej ríše.
Anšan bol názov významného elamitského regiónu v západnom Fárse a jeho hlavného mesta. Krajinu Anšan po prvýkrát spomínajú akkadské a sumerské texty z konca tretieho tisícročia pred Kristom. Elamskí vládcovia druhého tisícročia pred Kristom tradične prijímali titul kráľ Anzanu a Šušanu (Susa), pričom Anzan bol obvyklý elamitský preklad Anšanu. V polovici prvého tisícročia pred Kristom sa Anšan stal domovinou Achajmenovských Peržanov.
Archeologické nálezy zo 70. rokov 20. storočia potvrdili, že staroveké mesto Anšan sa nachádzalo na území dnešného Maliánu, ktoré sa nachádza na rieke Dašt-e Bayzá v západnom Fárse (cca 36 kilometrov severozápadne od Šírázu).
Najstaršiu elamitskú dynastiu, o ktorej máme záznamy, založil istý Peli okolo roku 2 500 pred Kristom na mieste zvanom Awan. Najstaršia existujúca historická zmienka o elamitskom Anšane sa však nachádza v texte Maništusua, syna a druhého nástupcu sumerského kráľa Sargona z Akkadu (vládol 2 334 – 2 279 pred Kr.). Maništusu hovorí o opätovnom podmanení Anšanu po tom, čo sa miestny vládca vzbúril proti ríši vytvorenej Sargonom.
Neskorší vládca v Akkade, Narám-Sín (2 255 – 29 pred Kr.), uzavrel spojeneckú zmluvu s Chitom, deviatym kráľom Awanu. Awanská dynastia potom končí pádom Chitovho nástupcu Puzur-Inšušinaka okolo roku 2 220 pred Kr. Približne v rovnakom období Gudea, vládca Lagašu v Mezopotámii, tvrdí, že dobyl mesto Anšan v Elame. Je zaujímavé, že Awan sa v neskorších zdrojoch spomína iba raz, zatiaľ čo Anšan sa spomína často, a je možné, že krajina Anšan čiastočne zahŕňala aj územia Awanu.
Krátko po páde Awanu a Gudeovom dobytí mesta Anšan vznikla v okrese Simaški nová elamitská dynastia, ktorá sa nachádzala v oblasti moderného Isfahánu. V tomto období si Sumeri zrejme udržali určitú mieru politickej kontroly nad elamitským mestom Súsa v súčasnom Kuzestane a tiež nad Anšanom vo Farse. Šulgi (2 095 – 2 048 pred Kr.), vládca tretej dynastie v Ure, vydal jednu zo svojich dcér za išašu alebo guvernéra Anšanu; Šulgi tiež tvrdil, že spustošil Anšan. Dočasný mier bol zrejme nastolený, keď Šu-Sin, syn a nástupca Šulgiho, rovnako ako jeho otec, vydal svoju dcéru za guvernéra Anšanu. Následne okolo roku 2 021 pred Kr., keď Ibbi-Sin nastúpil na trón v Ure, kráľ Simaški obsadil krajinu Awan a Susa v Elame. Do roku 2 017 pred Kr. Ibbi-Sin získal späť veľkú časť týchto území. Jeho úspech sa však ukázal byť len dočasný, pretože Elamiti v priebehu niekoľkých rokov viedli úspešné vojenské ťaženie proti Uru. Po jeho porážke bol posledný kráľ Uru, Ibbi-Sin, odvlečený do Anšanu spolu so sochou sumerského boha mesiaca Nannu. Ešte neskôr, okolo roku 1 928 pred Kristom, sa Gungunum, piaty kráľ Larsy, chváli vojenskými víťazstvami v Anšanu.
Zdroje ukazujú, že Anšan bol dôležitým elamitským politickým centrom počas druhej polovice tretieho tisícročia pred Kristom. Archeologické vykopávky v Maliáne toto tvrdenie zrejme podporujú. Lokalita je obklopená obdĺžnikovým múrom z nepálených tehál, ktorý je dnes značne erodovaný a meria približne 1 kilometer krát 0,8 kilometra. Kultúrne náleziská v ohrade siahajú do výšky 4 až 6 metrov. Povrchové prieskumy pozostatkov keramiky naznačujú, že najmenej jedna tretina starovekého osídlenia (30 až 50 hektárov) bola osídlená od konca štvrtého tisícročia pred Kristom do druhej polovice tretieho tisícročia pred Kristom. Rozšírenie neskoršej keramiky naznačuje, že hlavné osídlenie v Maliáne (približne 130 hektárov) prebiehalo počas posledných storočí tretieho tisícročia a pokračovalo až do prvých storočí druhého tisícročia pred Kristom. Toto je obdobie, kedy je Anšanu venovaná významná pozornosť v klinopisných textoch.
Posledná zmienka o Anšane v mezopotámskom zdroji pred viac ako 1 300 rokmi sa nachádza v texte Gungurum (cca 1 928 pred Kr.), ktorý je spomenutý vyššie. Politická nestabilita doma zrejme oslabila kontrolu, ktorú si po sebe nasledujúce mezopotámske štáty čas od času udržiavali nad záležitosťami južného Iránu, a nová línia elamitských kráľov bola nakoniec schopná obnoviť miestnu vládu vo svojej krajine. Zakladateľ tejto novej dynastie, Epart (cca 1 890 pred Kr.), bol tiež prvým známym elamitským vodcom, ktorý sa nazýval kráľom Anzanu a Sús. Zmienky o Anšane počas zostávajúcich storočí druhého tisícročia pred Kr. sú doložené iba v nápisoch a textoch po sebe nasledujúcich elamitských dynastií tohto obdobia.
Počas nasledujúcej približne 300-ročnej vlády dynastie Epartiovcov sa Anšan sa v elamitských textoch takmer nespomína. Pravdepodobne došlo v tomto období k politickému úpadku mesta. Tento názor historikov potvrdzujú aj údaje archeologického prieskumu vykonaného v Maliáne. Nálezy z tohto obdobia ukazujú, že so zánikom kaftariánskej keramiky zo začiatku druhého tisícročia pred Kristom sa výskyt následnej keramiky Qaleh na lokalite výrazne znížilo. To naznačuje, že mesto Anšan bolo počas prvej tretiny druhého tisícročia pred Kristom veľmi vyľudnené.
Až o niekoľko storočí neskôr sa v babylonskom texte spomína, že Kýros II. (Veľký) dáva svojmu starému otcovi Kýrosovi I. titul „Veľký kráľ Anšanu“. Zdá sa teda, že Kýros I. bol vládcom bývalej elamitskej provincie Anšan. Zároveň Anšan zostal tradičným názvom v južnej Mezopotámii pre oblasť severného Fársu.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Archeologické lokality v Iráne Kategória:Zaniknuté kráľovstvá