thumb|Poloha hrdzavého pásu v USA thumb|Dnes hrdzavejúce oceliarske komíny spoločnosti Bethlehem Steel v meste Bethlehem v Pensylvánii, jedného z najväčších výrobcov ocele počas väčšiny 20. storočia, ktorý v roku 1982 náhle ukončil väčšinu svojej výroby, v roku 2001 vyhlásil bankrot a v roku 2003 zanikol thumb|Opustené obilné silo v Buffale v štáte New York
Hrdzavý pás (), pôvodne oceľový pás () alebo továrenský pás (), je oblasť Spojených štátov, ktorá prešla na konci 20. storočia masívnym priemyselným úpadkom. Oblasť sa nachádza v regióne Veľkých kanadských jazier a Mid-Atlantic. Bežné definície hrdzavého pásu zahŕňajú Ohio, Indianu, severný Illinois, juhovýchodný Wisconsin, Michigan, Pensylvániu a severnú časť štátu New York. Niektoré širšie geografické definície tejto oblasti zahŕňajú časti stredného Illinois, Iowu, Kentucky, Maryland, Minnesotu, Missouri, New Jersey a Západnú Virgíniu. Termín „hrdzavý pás“ považujú niektorí ľudia v tomto regióne za hanlivý.
Medzi koncom 19. storočia a koncom 20. storočia tvoril hrdzavý pás priemyselné srdce krajiny a jeho ekonomika bola z veľkej časti založená na výrobe železa a ocele, výrobe automobilov, ťažbe uhlia a spracovaní surovín. Anglický termín „Rust Belt“, odvodený od slova „rust“ (hrdza), odkazuje na sociálne korozívne účinky hospodárskeho úpadku, úbytku obyvateľstva a úpadku miest, ktoré možno pripísať deindustrializácii. Termín sa stal populárnym v USA na začiatku 80. rokov 20. storočia,Crandall, Robert W. The Continuing Decline of Manufacturing in the Rust Belt. Washington, D. C.: Brookings Institution, 1993. kedy sa bežne porovnával so Sun Beltom (slnečným pásom), ktorého ekonomika v tom čase prosperovala.
Na začiatku 50. a 60. rokov 20. storočia hrdzavý pás zažil úpadok priemyslu, pričom výroba dosiahla vrchol v podobe percenta HDP USA v roku 1953 a v nasledujúcich rokoch, a najmä na konci 70. a začiatku 80. rokov, postupne klesala. Dopyt po uhlí klesol, keď sa priemysel obrátil k rope a zemnému plynu, a americký oceliarsky priemysel bol oslabený konkurenciou z Nemecka a Japonska. Vysoké náklady na pracovnú silu v hrdzavom páse boli tiež faktorom, ktorý podnietil výrobné spoločnosti ťažkého priemyslu v regióne k presťahovaniu sa do slnečného pásu alebo do zahraničia, alebo k úplnému ukončeniu činnosti. Upadal aj americký automobilový priemysel, keďže spotrebitelia prešli na úsporné vozidlá zahraničnej výroby potom, ako ropná kríza v roku 1973 zvýšila ceny benzínu a zahraniční výrobcovia automobilov začali otvárať továrne v USA, ktoré vo veľkej miere neboli silne odborovo organizované ako americkí výrobcovia automobilov v hrdzavom páse. Rodiny sa z komunít hrdzavého pásu odsťahovali, čím mestá zostali s klesajúcimi daňovými príjmami, upadajúcou infraštruktúrou a opustenými budovami. Medzi hlavné mestá hrdzavého pásu patria Baltimore, Buffalo, Chicago, Cincinnati, Cleveland, Detroit, Milwaukee, Philadelphia, Pittsburgh, Rochester a St. Louis. Priemyselný úpadok tvrdo zasiahol aj Nové Anglicko, avšak mestá bližšie k východnému pobrežiu, vrátane metropolitných oblastí Bostonu, New Yorku a Washingtonu, D. C., ktoré sa však dokázali prispôsobiť diverzifikáciou alebo transformáciou svojich ekonomík, prechodom na služby, pokročilú výrobu a high tech priemysel.David Koistinen, Confronting Decline: The Political Economy of Deindustrialization in Twentieth-Century New England (2013) Podobne, časti miest, ktoré inak neboli ovplyvnené hrdzavým pásom, upadli v dôsledku závislosti na priemysle, ako napríklad Ivy City vo Washingtone, D. C. a južná časť Los Angeles.
Od 80. rokov 20. storočia venovali prezidentskí kandidáti veľa času ekonomickým problémom regiónu hrdzavého pásu, ktorý zahŕňa niekoľko ľudnatých swing states, vrátane Michiganu, Ohia, Pensylvánie a Wisconsinu. Tieto štáty boli kľúčové pre víťazstvá republikána Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v rokoch 2016 a 2024.Michael McQuarrie (November 8, 2017). The revolt of the Rust Belt: place and politics in the age of anger. The British Journal of Sociology. 68 (S1): S120 – S152. doi: 10.1111/1468-4446.12328. PMID 29114874. S2CID 26010609.
Referencie
Pozri aj Outsourcing
Iné projekty
Kategória:Ekonomika v USA Kategória:Geografia USA