Synagóga (), alebo Samokovská synagóga () je budova bývalej synagógy z druhej polovice 19. storočia, ktorá sa nachádza v meste Samokov v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Pohľad na severnú fasádu budovy|náhľad

Lokalita Pohľad na južnú stenu interiéru budovy|náhľad|vľavo Samokovská synagóga sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Samokov, severne od centrálneho samokovského námestia v bývalej židovskej štvrti (ktorá sa v meste nachádzala v 19. a prvej polovici 20. storočia, pričom poslední židovskí obyvatelia opustili Samokov v 50. rokoch 20. storočia, keď emigrovali do novovzniknutého štátu Izrael), na ulici „Mojseeva“ (, doslova Mojžišova ulica) č. 172.

Dejiny Prvé židovské rodiny sa začali v Samokove usadzovať na konci 18. storočia a v tom čase im bol aj udelený sultánsky ferman (oficiálne povolenie s určenými podmienkami) na výstavbu náboženskej budovy. Išlo predovšetkým o Sefardských Židov, ktorí sa do Samokovu dostali z územia dnešného Španielska. V čase ich usadenia aj bola postavená prvá synagóga, ktorá vydržala slúžiť až do polovice 19. storočia. Podľa kroniky významnej židovskej rodiny Arie koncom 18. storočia samokovská židovská obec pozostávala z približne 25 rodín, pričom ďalšie sa do mesta prisťahovali v polovici 19. storočia. Nové rodiny sa do Samokovu presťahovali predovšetkým zo Sofie, Solúnu a z Dupnice. V roku 1840 sa synovia Avrahama Arieho postarali o získanie nového fermanu na výstavbu synagógy, keďže pôvodná stavba už prestávala kapacitne stačiť samokovskej židovskej komunite. Po získaní sultánskeho fermanu najskôr došlo k prestavbe a zväčšeniu pôvodnej budovy.

V roku 1855 sa samokovskí Židia na verejnom zhromaždení rozhodli postaviť novú synagógu a vytvorili fond, ktorý do roku 1858 zhromaždil dostatočné množstvo prostriedkov na začatie výstavby a výstavba sa tak v tom istom roku aj začala. Budova bola postavená na dovtedy prázdnom pozemku. Kúpa pozemku aj výstavba boli financované z prostriedkov, ktoré boli vyzbierané medzi členmi samokovskej židovskej obce, pričom k hlavným donorom patrili členovia významnej židovskej obchodníckej rodiny Arie. Nad dverami synagógy sa nachádza mramorová doska s venovacím nápisom s menami najvýznamnejších donorov, ktorými boli Jehuda, Gavriel a Avraham Arie, Šelomo Cohen a Šemulači Bechar Moše.

Na počiatku výstavby bolo vyzbieraných 33 000 grošov s ktorými sa s výstavbou mohlo začať, celková cena stavby a výzdoby dosiahla sumy 135 000 grošov. Výstavba bola ukončená v priebehu roku 1860.

V roku 1928 bol budove pridelený štatút národnej starožitnosti.

V roku 1962 prebehli na budove reštauračné práce, tesne pred ich dokončením však budova vyhorela, neskôr už bola len čiastočne obnovená o ostala ponechaná bez údržby svojmu osudu. V roku 1972 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. V priebehu 90. rokov 20. storočia budovu v reštitúcii získala Organizácia Židov v Bulharsku – Šalom (),

Začiatkom 21. storočia bola budova poničená a vylúpená vandalmi, pričom odcudzené boli ozdobné kované železné mreže a v interiéri bola podpálená veľká časť zachovaných zvyškov pôvodnej výzdoby. V roku 2018 v dôsledku nemožnosti sa o budovu starať a nedostatku prostriedkov na potrebné reštauračné práce, darovala Organizácia Židov v Bulharsku – Šalom budovu synagógy mestu Samokov. V roku 2020 bola budova synagógy oficiálne prevedená do správy samokovskej radnice.

V súčasnosti (2025) je stav budovy kritický a budova vyžaduje rýchlu reštauráciu, pričom plán na reštauráciu je pripravený a zahŕňa obnovu pôvodnej architektúry, ako aj výstavbu podzemnej budovy pre múzejnú expozíciu, kaviareň a administratívne priestory. Cieľom je premeniť synagógu na kultúrne centrum, ktoré by spojilo funkcie múzea, výstavného priestoru a multifunkčnej sály na podujatia.

Charakteristika Pohľad interiér budovy|náhľad|vľavo Synagóga v Samokove bola postavená podľa plánov Jeruzalemského chrámu. Budovu postavili staviteľskí majstri z Adrianopolu. Architektúrou aj výzdobou je budova predstaviteľom novobarokového slohu, typického pre obdobie bulharského národného obrodenia.

Ide o pomerne rozsiahlu budovu štvorcového pôdorysu s dvojposchodovou prístavbou. Prístavba vo svojej vrcholovej časti dosahuje rovnakej výšky ako modlitebný salón. Fasáda je vo vrchnej časti ukončená ozdobnou rímsou. Celá budova je pokrytá sedlovou strechou. Strecha je spoločná pre obidve časti objektu, teda modlitebný salón aj dvojposchodovú prístavbu. Celý monumentálny modlitebný salón má tri vonkajšie viditeľné ozdobné fasády a to hlavnú severnú fasádu s vchodom, južnú a východnú, keďže pri západnej stene sa nachádza dvojposchodová prístavba. Steny synagógy dosahujú hrúbky približne 0,80 metra. Sú tehlové, pričom pomedzi tehly boli vstavané duté keramické telesá, ktoré tam boli použité za účelom zlepšenia akustických charakteristík modlitebnej sály. Klenbu modlitebne podopierajú štyri stĺpy.

Nad dverami synagógy sa nachádza mramorová doska s venovacím nápisom s menami donorov, ktorými boli Jehuda, Gavriel a Avraham Arie a rodina Cohenovcov.

Výzdoba interiéru Z freskovej výzdoby synagógymaľba krajinky v oltárnej nike|náhľad|vľavo Modlitebňa bola zdobená bohatým vyrezávaným stropom s ornamentálnymi vlysmi, ozdobnými rímsami а bosážovými oblúkmi, ako aj freskovou nástennou výzdobou. Rezbárska aj fresková výzdoba synagógy je honosná a vyznačuje sa vysokou umeleckou hodnotou, pričom nesie znaky moderny, ale aj starých tradícií. V eliptických medailónoch vo vnútornej výzdobe zaujímajú miesto kvety, rastlinné motívy a alafrangy, ktoré sú typické pre obdobie bulharského národného obrodenia a zhodujú sa s repertoárom samokovských ikonopiscov.

Rezbárska výzdoba Budova sa vyznačuje rovnými stropmi s bohatou rezbárskou výzdobou. Na rezbárskej výzdobe sa podieľal jeden z najvýznamnejších rezbárskych majstrov z obdobia bulharského národného obrodenia, Stojčo Fandăkov.

V synagóge bol viackrát použitý motív Dávidovej hviezdy v rezbárskej výzdobe, a to na stropoch, ako aj v kupole budovy. Celkovo rezbárska výzdoba stropu pozostáva z deviatich ozdobných panelov, pričom hlavný motív je zobrazený na centrálnom paneli, ktorého výzdoba pozostáva zo syntézy drevorezby a stenomaľby a predstavuje šesťcípu hviezdu a v jej center rozetu, predstavujúcu Slnko. Štyri z deviatich stropných panelov sú štvorcového pôdorysu, zvyšných päť je obdĺžnikových. Kompozície na paneloch sú vo všeobecnosti geometrické, pozostávajú zo systému štvorcov a obdĺžnikov v ktorých sú vložené kruhy, alebo elipsy. V šiestich z panelov sa v kruhu, alebo v elipse v centrálnej časti panela nachádza aj Dávidova hviezda, pričom v jej centrálnej časti je tak ako pri centrálnom paneli, znázornená rozeta, ktorá má predstavovať Slnko.

Fresková výzdoba Synagóga bola vyzdobená freskami a to zvnútra aj zvonku. Fresky boli zhotovené rovnakom období,eď prebiehala samotná výstavba, teda v rokoch 18581860. Boli zhotovené tvorcami zo samokovskej umeleckej školy.

Fresková výzdoba pozostávala predovšetkým z florálnych, ornamentálnych a krajinných motívov. Vysokú umeleckú hodnotu predstavovali predovšetkým fresky zobrazujúce kytice kvetov a krajinku, ktoré sa nachádzali v oltárnej nike synagógy a boli typickými predstaviteľmi stenomalieb samokovskej umeleckej školy v druhej polovici 19. storočia. Zvyšné vnútorné steny boli vyzdobené predovšetkým florálnymi (kytice kvetov) a ornamentálnymi motívmi. Rovnakým štýlom bola vyzdobená aj vonkajšia fasáda hlavnej, severnej steny budovy, pričom výzdoba severnej fasády samokovskej synagógy je považovaná za jednu z najzaujímavejších vonkajších výzdob synagógy z obdobia bulharského národného obrodenia. V interiéri sa najbohatšou výzdobou vyznačovala západná a východná stena budovy.

Okná V budove sa nachádza celkovo 36 okien v dvoch radoch, pričom okná vo vrchnom rade sú elipsovité a oválne. Okná majú hlboko profilované rámy s freskovou výzdobou a železnými ornamentálnymi mrežami. Železné rozety na okná boli vyrobené v Plovdive.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu

Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1928 (ako národná starožitnosť), 1972 (ako kultúrna pamiatka národného významu)

Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota stavby

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Samokove Kategória:Synagógy v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1860 Kategória:Novobarokové stavby v Bulharsku