Batanion alebo patanion () bol typ starogréckej keramickej kuchynskej nádoby.
Batanion (v niektorých písomnostiach patation) je typ starogréckej kuchynskej nádoby, konkrétne panvice alebo plytkého hrnca určeného na dusenie alebo vyprážanie. Názov tejto kuchynskej nádoby sa zachoval v diele Deipnosofistai („Hostina učencov“) od Athénaia (kniha 4, odsek 169d.), ktorý cituje autorov strednej a novej atickej komédie, aby ilustroval dobovú terminológiu a stravovacie návyky. Athénaios uvádza, že Antifanes (v diele Euthydikos, zachovali sa z neho fragmenty fr. 95 K.-A.) nazýva túto nádobu batanion aj Alexis používa tento výraz vo svojich hrách (napr. Asklépiokleidés fr. 24), kde opisuje kuchárske umenie a prípravu vybraných jedál. Ďalším z citovaných komických básnikov v tejto súvislosti je Filetairos, ktorého zmienky potvrdzujú bežné používanie tohto typu nádoby v gréckej kuchyni v 4. a 3. storočí pred Kr. Slabá literárna relevantnosť sa odráža aj v slabom doložení jej formy. Archeológovia Brian A. Sparkes a Lucy Talcottová definovali túto nádobu ako „širokú chytru s pokrievkou“, ktorá sa objavila v Aténach pravdepodobne už v 6. storočí pred Kr. Termíny batanion a patanion (označované aj ako sicílske regionalizmy) mohli tiež označovať kuchynskú nádobu lopas.
V antickej vzdelanosti predstavovali varianty slov batanion a patanion klasický príklad fonetického a lexikálneho kolísania v postklasickej gréčtine (koiné). Väčšina (ale nie všetci) starovekých učencov sa domnievalo, že výraz patation je správny tvar, zatiaľ čo slovo batanion bolo rôzne kritizované ako neskorá výpožička zo sicílskej gréčtiny alebo alexandrijskej gréčtiny. V tejto súvislosti sa antiattikistai („antiattikovia“), ktorí prísne odmietali napodobňovanie klasickej aténskej reči, snažili spochybniť názor, že výraz batanion by mal byť ako „alexandrijská gréčtina“ zamietnutý (v ptolemaiovskom Egypte dochádzalo k zámenám znelých a neznelých labiálnych spoluhlások (π a β) pod vplyvom koptčiny alebo prirodzenému vývoju výslovnosti.). Pollux, ktorý si bol vedomý toho, že výraz batanion sa občas používal v atickej komédii (spomína jeho výskyt v komédii ďalšieho komického básnika zo 4. storočia pred Kr. Hipparcha) poznamenal, že slovo batanion sa považovalo za formu, ktorú používali ἰδιῶται (idiótai – „nekvalifikovaní ľudia, laici, obyčajní ľudia“). Niektorí klasickí filológovia sa prikláňajú k názoru, že výraz batanion je neskorší a pravdepodobne ľudový variant slova (napr. britský filológ W. Arnott), zatiaľ čo iní vysvetľujú toto kolísanie ako odraz jeho predgréckeho pôvodu (napr. holandský lingvista R. Beekes).
Referencie
Pozri aj Typológia starogréckej keramiky
Kategória:Staroveká grécka keramika Kategória:Nádoby