Vasil Dovhovič (vlastným menom Vasyľ Dovhanyč; * marec 1783, Zolotarovo, Habsburská monarchia, dnes Ukrajina† 13. december 1849, Chust, Rakúske cisárstvo) bol ukrajinský gréckokatolícky kňaz, filozof, jazykovedec, básnik a prvý zakarpatský akademik. Považuje sa za zakladateľa latinsky písanej poézie na Podkarpatskej Rusi.
Životopis Vasil Dovhovič sa narodil v marci 1783presný deň narodenia doposiaľ nie je známy v obci Zolotarovo v rodine roľníka.
Latinčinu sa naučil počas štúdia na klasickom latinskom gymnáziu v meste Sighetu Marmației medzi rokmi 1800 až 1805. Stredoškolské vzdelanie získal v meste Veľký Varadín (dnes Oradea), kde na akadémii v rokoch 1805 až 1807 študoval filozofiu a zostal pôsobiť ako domáci učiteľjeho žiačkou bola dcéra nebohého hlavného mestského notára Agnesa Wiesera. Pomohla mu naučiť sa po maďarsky a venoval jej aj rad lyrických básní. Láska však zostala nenaplnená, v jeho tvorbe sa nachádzajú aj filozofické prvky. Básne písal nielen v maďarčine, ale aj v latinčine a v ukrajinčine. Dielo predstavuje jeho prvú báseň napísanú v ukrajinskom jazyku.
Vyššie teologické vzdelanie nadobudol v Trnave (začal študovať v roku 1807), kde absolvoval dva roky filozofie, štúdium ukončil v Užhorodskom duchovnom seminári v roku 1811. Počas štúdia v Trnave aktívne písal básne v latinčine a zaoberal sa filozofiou. Naučil sa po nemecky, aby mohol čítať filozofické práce Immanuela Kanta v pôvodnom znení. 14 rokov cestoval po svete, až sa vrátil do Užhorodu, kde po ukončení duchovného seminára sa oženil s Hannou Ľachovyč a stal sa kňazom.
V rokoch 1811 až 1824 pôsobil v obci Dlhé, práve od názvu obce si odvodil pseudonym Dovyhovyč. Za jeho pôsobenia boli v obci Dlhé vybudované chrám, fara, ako aj murované chrámy vo viacerých obciach na území Mukačevskej eparchie. V Mukačeve vytvoril sad a vinohrad, venoval sa včelárstvunapísal aj knihu Méhész gyüjtemény (po slovensky Zápisy včelára). V mladosti sa venoval literatúre, maľovaniu aj hudbehral na husliach, komponoval hudbu a zriadil aj cirkevný chór. Potom do roku 1828 pôsobil ako kňaz v obci Velyki Lučky, ďalej v rokoch 1828 až 1844 neskôr pôsobil v Mukačeve a nakoniec až do svojej smrti pôsobil v Chuste.
Vasil Dovhovič sa 17. septembra 1831 stal ako prvý z akademikov na Podkarpatskej Rusi členom a korešpondentom novovzniknutej Maďarskej akadémie vied. Venoval sa histórii, etnografii a teológii. V roku 1832 vytvoril zbierku svojich básní Poemy Vasyľa Dovhovyča (po slovensky Poémy Vasila Dovhoviča), kde sa nachádza celkovo 191 básní (19 napísal v ukrajinčine, 41 napísal v maďarčine a 131 napísal po latinsky). Všetky diela však doteraz ešte nie sú preložené do ukrajinčiny.
Vasil Dovhovič zomrel 14. decembra 1849.
Publikácie . . . . . . . .
Referencie
Zdroje
Kategória:Rusíni Kategória:Osobnosti rusínskeho pôvodu Kategória:Náboženské osobnosti rusínskeho pôvodu Kategória:Ukrajinskí filozofi Kategória:Rusínski spisovatelia Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Ukrajinskí básnici Kategória:Ukrajinskí gréckokatolícki kňazi