Venedykt Ploščanskyj (* 23. marec 1834, Kaluš, Rakúske cisárstvo, dnes Ukrajina† 21. február 1902, Vilnius, Ruská ríša, dnes Litva) bol ukrajinský publicista, občiansky činiteľ a prorusky orientovaný historik, ktorý emigroval do Ruskej ríše.
Životopis Venedykt Ploščanskyj sa narodil 23. marca 1834 v meste Kaluš. Študoval na Ľvovskej univerzite. Patril k prívržencom proruskej orientáciezastával názor, že jednota ruského národa člení na 3 častina bieloruskú, na tzv. veľkoruskú a na tzv. maloruskú. Angažoval sa v haličško-ruskom hnutí za nacionálnu identitu v Rakúsko-Uhorsku. Stal sa prívržencom tzv. Sviatojurcov. V roku 1865 vstúpil do prorusky orientovaného tovarišstva Halycko-ruska matycia (po slovensky Haličsko-ruská matica). 5. mája 1870 bol prijatý na Stavropihijskyj instytut (po slovensky Stavropihijský inštitút). V roku 1872 vstúpil do Rusko-narodného insytutu „Narodnyj dim“ (po slovensky Rusko-národný inštitút „Národný dom“) a do Tovarystva imeni Mychajla Kačkovského (po slovensky Tovarišstvo Mychajla Kačkovského).
Medzi rokmi 1861 až 1886 publikoval náčrty o približne 100 miestach na Haliči. Od roku 1874 sa angažoval v Moskovskom archeologičeskom obščestve (po slovensky Moskovská archeologická spoločnosť). Medzi rokmi 1871 až 1887 pôsobil ako redaktor a neskôr aj ako vydavateľ časopisu Slovo (po slovensky Slovo). V roku 1882 vystupoval v balete Spravy Oľhy Hrabar (po slovensky Záležitosť Oľhy Hrabar). Keďže proruská orientácia bola v Rakúsko-Uhorsku nezákonná, bol odsúdený na päť mesiacov väzenia za vlastizradu. Po návrate na slobodu v roku 1887 emigroval do Ruskej ríše, kde sa angažoval v archeologickej komisii vo Vilniuse. Pôsobil ako cenzor vo Vilniuse od 3. marca 1894 do 24. januára 1901.
Venedykt Ploščanskyj zomrel 21. februára 1902 v meste Vilnius.
Práce
. . . . . . . . .
Referencie
Zdroje
. . . .
Kategória:Ukrajinskí novinári Kategória:Ukrajinskí publicisti Kategória:Ukrajinskí historici