Schizofašizmus (alebo schizofrenický fašizmus) je politologický, sociologický a kultúrny pojem, ktorý označuje špecifickú formu totalitného svetonázoru, v ktorom sú fašistické metódy, ideológia a prax maskované agresívnou rétorikou boja proti fašizmu.
Pojem popularizovali autori ako ruský filozof Michail Epstein či americký historik Timothy Snyder, najmä v kontexte analýzy súčasných autoritárskych režimov a ich propagandy. Podstatou tohto fenoménu je paradox, kedy sa aktéri hlásia k antifašizmu, no zároveň presadzujú politiku typickú pre historický fašizmus (xenofóbia, kult sily, potláčanie opozície).
Definícia a pôvod Podľa kulturológa Michaila Epsteina je schizofašizmus „fašizmus pod maskou boja s fašizmom“. Ide o svetonázor, ktorý v sebe nesie prvky tradičného fašizmu – nacionalizmus, xenofóbia, šovinizmus, antidemokracia a antiliberalizmus – no zároveň sa navonok definuje ako ich pravý opak. Tento systém vytvára falošnú realitu, v ktorej sú skutoční fašisti označovaní za „osloboditeľov“ a ich obete za „fašistov“.
V slovenskom mediálnom priestore bol pojem charakterizovaný ako „vážna a nebezpečná karikatúra fašizmu“, ktorá sa prejavuje hysterickou nenávisťou k slobode, demokracii a všetkému cudziemu, pričom paradoxne hľadá nepriateľov a zradcov medzi vlastnými spoluobčanmi.
Rozpor medzi ideológiou a praxou Výraz „schizo-“ v názve odkazuje na hlboký kognitívny a morálny rozpor (metaforickú schizofréniu) medzi hlásanou ideológiou a reálnym správaním elít. Ideologická rovina: Propaganda schizofašizmu ostro kritizuje západný kapitalizmus, liberalizmus a globalizáciu, ktoré vykresľuje ako zdroj morálneho úpadku. Praktická rovina: Predstavitelia režimu a jeho podporovatelia bežne využívajú statky a výhody, ktoré tento kritizovaný systém produkuje. Vlastnia nehnuteľnosti v západných metropolách, posielajú svoje deti na prestížne západné univerzity, dovolenkujú v krajinách „nepriateľa“ a využívajú západné technológie a automobily.
Tento cynizmus a odtrhnutie od reality slúžia na upevnenie moci, pričom drzosť klamstva sa v očiach priaznivcov stáva dôkazom sily „tých našich“.
Vzťah k postmoderne a realite Schizofašizmus sa odlišuje od historického fašizmu využívaním princípov postmoderny, konkrétne v práci s pravdou. Využíva koncept simulákra – obrazu bez predlohy v realite. Propaganda nevytvára len skreslený pohľad, ale realitu otáča o 180 stupňov. Nadvláda znakov nad označovaným a absencia reálnej reflexie vedú k stavu, kedy spoločnosť akceptuje hyperbolickú realitu plnú rozporov. Hra so symbolmi a irónia sú tu zapojené do služieb archaických inštinktov moci a masovej súdržnosti.
Referencie
Pozri aj Ruský fašizmus
Kategória:Fašizmus