Bitka pri Narve z roku 1700 bola ozbrojeným stretom medzi armádami Švédskeho impéria a Ruského cárstva v oblasti mesta a pevnosti Narva na území terajšieho Estónska dňa 30. novembra roku 1700. Bitka sa skončila drvivým vojenským víťazstvom švédskej armády nad ruským vojskom. Zároveň išlo o jedno z najväčších víťazstiev vo švédskych vojenských dejinách. Došlo k nemu počas prudkej snehovej búrky, ktorá demoralizovala ruských vojakov, čím prispela k ich porážke.

Pozadie Dňa 25. decembra roku 1699 poľský kráľ August II. začal útokom do oblasti Livónska vojnu proti Švédskemu impériu. Zároveň dánsky kráľ Frederik IV. viedol vojská na lodiach dovnútra Holštajnska, ale tam ostali stáť, zatiaľ čo Švédi zaútočili na Kodaň a švédsky kráľ Karol XII. sa vylodil na ostrove Sjaellande. Dánske vojská boli na bojovom poli švédskou armádou napokon porazené. Dánsky kráľ Frederik IV. bol tak donútený dňa 18. augusta roku 1700 v meste Travendall podpísať mierovú zmluvu.

Vojnové vrenie Krátko po vyradení Dánsko-Nórska z vojny sa ruský cár Peter I. Veľký dozvedel o uzavretí mierovej zmluvy medzi Ruskom a Osmanskou ríšou. Nasledujúci deň po tejto udalosti 19. augusta roku 1700 vyhlásil vojnu švédskemu kráľovi. Podľa plánu livónskeho šľachtica Johanna Reinholda von Patkula mali ruské vojská zaútočiť na Ingriu. Lenže cár Peter I. Veľký sa rozhodol, bez informovania svojho spojenca, dobyť Narvu, pevnosť kľúčovú pre ovládnutie Livónska a Estónska.

Zahájenie bojových operácií Po vojenskom víťazstve švédskej armády nad dánskymi oddielmi došlo k presunu švédskych vojsk smerom na územie Estónska, kde ruské vojsko pod velením cára Petra I. Veľkého obliehalo pevnosť Narva. Dňa 30. novembra roku 1700 sa za hustého sneženia švédska armáda, síce početne slabšia, ale takticky vyspelejšia, v sile až 10 500 mužov stretla s ruskou armádou.

Samotný cár Peter I. Veľký sa niekoľko dní pred švédskym útokom od svojho vojska pri obliehanom meste vzdialil, aby sa postavil do čela druhej časti svojho vojska, ktoré pochodovalo k Narve a s ktorým chcel prichádzajúce švédske vojská obkľúčiť.

Protiútok a záver boja Keď sa švédsky kráľ Karol XII. dozvedel o tom, že práve ruský cár Peter I. Veľký na čele armády v sile 40 000 vojakov plienil Ingriu a obliehal Narvu, vytiahol obkľúčenému mestu na pomoc. S takmer 11 000 vojakmi prekvapil za chladného počasia a sneženia štvornásobne početnejšiu, no nevhodne rozostavenú ruskú armádu a postupne ju prudkými útokmi rozprášil. Ruskej armáde nepomohla ani prevaha v delostrelectve, kde takmer 200 ruských diel stálo proti necelým 40 švédskym, pretože ruskí delostrelci nedostali príležitosť ich použiť.

Ruské straty predstavovali až 7 000 padlých a 8 000 zajatých. Švédskej armáde sa navyše podarilo ukoristiť až 145 diel. Švédsky kráľ menom Karol XII. sa následne sústredil na vojenské dobytie Poľsko-litovského kráľovstva.

Referencie

Literatúra SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8. SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7.

Pozri aj Veľká severná vojna Peter I. Veľký Karol XII.

Iné projekty

Zdroj SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. ISBN 80-85241-57-9.

Kategória:Bitky v 1700