Li Čchang-čchun (, , * 1. februára 1944, Ta-lien, Čína) je bývalý čínsky komunistický politik, pôvodne inžinier, začiatkom 80. rokov prešiel do politiky. V rokoch 1980-1986 pôsobil v administratíve Šen-jangu, hlavného mesta provincie Liao-ning. Potom bol guvernérom Liao-ningu (1986–1990), guvernérom Che-nanu (19901992), tajomníkom chenanského provinčného výboru KS Číny (19921998 ), tajomníkom kuangtungského provinčného výboru KS Číny (19972012). Roku 2002 zaujal miesto v najužšom vedení Číny, keď bol vybraný medzi členov stáleho výboru politbyra a ako vrchný ideológ komunistickej strany stál na čele ústrednej komisie pre riadenie výstavby duchovnej civilizácie a ústrednej vedúcej skupiny pre propagandu a ideológiu. Roku 2012 odišiel do penzie.

Život Mladosť, politik v Šen-jangu a Liao-tungu Li Čchang-čchun sa narodil 1. februára 1944 v meste Ta-lien v provincii Liao-ning, vtedy ovládanej Japonskom. V rokoch 19611966 študoval na elektromechanickej fakulte Charbinského technologického inštitútu. Roku 1965 vstúpil do Komunistickej strany Číny. V rokoch 19661968 čakal po ukončení štúdia na pracovné uplatnenie.

V rokoch 1968-1975 pracoval ako technik v závode v Šen-jangu v provincii Liao-ning, neskôr postúpil na podpredsedu revolučného výboru, resp. zástupca riaditeľa závodu. Roku 1980 prešiel do mestskej správy na miesto zástupcu vedúceho oddelenia strojárskeho a elektronického priemyslu v administratíve mesta Šen-jangu. V rokoch 19811982 bol zástupcom tajomníka šenjangského mestského výboru KS Číny. V rokoch 19821983 sa vrátil do mestskej správy, tentoraz ako námestník starostu Šen-jangu pre ekonomiku. Od roku 1983 riadil šenjangskú organizáciu KS Číny. Pri reorganizácii straníckeho vedenia v septembri 1985 bol pribratý medzi kandidátov ústredného výboru. Roku 1986 bol povýšený na guvernéra provincie Liao-ning (a zástupca tajomníka liaoningského provinčného výboru KS Číny). Na XIII. zjazde KS Číny v októbri/novembri 1987 bol zvolený za člena ústredného výboru (znovuzvolený 1992, 1997, 2002 a 2007).

Ako guvernér Liao-ningu patril k priebojným, reformne naladeným vodcom, v diskusiách o problematických stratových štátnych podnikoch zastával stanovisko, že je nutné najhoršie nechať zbankrotovať, čo ostatných motivuje k zlepšeniu. V záujme presadenia svojich ideí ešte ako starosta Šen-jangu ponúkol mesto do experimentálneho programu, v ktorom by sa overila funkčnosť zákona o bankrote a v roku 1985 nechal zbankrotovať jeden zo šenjangských štátnych podnikov, ako prvý bankrot v krajine.

V Che-nane a Kuang-tungu Roku 1990 bol preložený do provincie Che-nan, opäť na miesto guvernéra provincie. Roku 1992 prešiel do funkcie tajomníka chenanského provinčného výboru KS Číny, od roku 1993 bol súčasne predsedom chenanského provinčného ľudového zhromaždenia (tj provinčného parlamentu). Patril k reprezentantom generácie technokratov vyzdvihnutej v 80. rokoch a v jej rámci k najrýchlejšie postupujúcim kádrom – v roku 1982 bol najmladším kandidátom ústredného výboru, v roku 1986 najmladším guvernérom v krajine, v roku 1997 najmladším členom politbyra. Politicky pôvodne stúpenec generálneho tajomníka Čao C’-janga sa po jeho páde preorientoval na Ťiang Ce-mina, ktorého zásluhou bol vyzdvihnutý do politbyra a stáleho výboru politbyra. V Che-nane aj Kuang-tungu presadzoval hospodárske reformy v úspešnej snahe o rast ekonomiky, v druhej provincii s lepšími výsledkami ako v prvej: v Che-nane vykázal iba priemerné výsledky, v prevažne poľnohospodárskej provincii príjmy roľníkov v 90. rokoch stagnovali a provincia sa stali známou kvôli škandálu s rozšírením AIDS v dôsledku nehygienických praktík pri darovaní krvi.

Napriek tomu na XV. zjazde KS Číny v septembri 1997 postúpil do užšieho vedenia komunistickej strany, keď bol zvolený za člena politbyra ÚV KS Číny. V marci 1998 potom prešiel na post tajomníka kuangtungského provinčného výboru KS Číny. V Kuang-tungu celkovo uspel, keď provincia pokračovala v rýchlom ekonomickom rozvoji, pričom úspešne riešil problémy s úverovou expanziou minulých rokov, zhoršené dôsledky ázijskej finančnej krízy v rokoch 19971998, a začal programy pomoci chudobným, ktorých obišli priaznivé dôsledky ekonomického rastu. Z politického hľadiska bola provincia do príchodu Li Čchang-čchuna riadená miestnymi rodákmi, ktorí sa za svoje kariéry necítili byť zaviazaní pekinským politikom a boli samostatnejší, než centrum považovalo za primerané. Li Čchang-čchun priviedol provinciu pod vplyv Ťiang Ce-mina a vybudoval si povesť úspešného a rozhodného politika, ktorý rozumie ekonomickým problémom. Získal si aj podporu celoštátne rešpektovaných kuangtungských „starešinov“ Jie Süan-pchinga a Žen Čung-iho a tiež Li Pchenga. Ťiang s ním začal počítať na pozícii premiéra (hoci vtedajší premiér Ču Žung-ťi ako svojho nástupcu videl Wen Ťia-paoa). Avšak v rokoch 20012002 Li Čchang-čchunove pozície oslabili korupčné aféry v Kuang-tungu a Liao-ningu, hoci sa ho priamo nedotkli.

V centre Na XVI. zjazde KS Číny v novembri 2002 bol potvrdený v politbyre a podľa očakávania povýšil, keď bol vybraný do stáleho výboru politbyra, súčasne od Ting Kuan-kena prevzal vedenie ústrednej komisie pre riadenie výstavby duchovnej civilizácie a ústrednej vedúcej skupiny pre propagandu. V stálom výbore tak zodpovedal za celkové riadenie v oblasti ideológie a propagandy, vrátane kultúry, médií a vzdelania. Na XVII. zjazde KS Číny v októbri 2007 bol potvrdený vo všetkých funkciách a úradoch.

Na XVIII. zjazde KS Číny v novembri 2012 sa vzdal politických funkcií a odišiel na dôchodok. Jeho deti zastávajú významné pozície v čínskom businesse: syn Li Chuej-ti bol viceprezidentom spoločnosti China Mobile, dcéra Li Tchung bola výkonná prezidentka Bank of China International, so zameraním na investície.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Žijúci ľudia Kategória:Narodenia 1. februára Kategória:Narodenia v 1944 Kategória:Čínski politici Kategória:Čínski komunisti