náhľad|Plastová kyveta na meranie koncentrácií DNA alebo RNA v spektrofotometrií. Americký cent slúži ako mierka.

Kyveta je laboratórna pomôcka, do ktorej sa umiestňuje kvapalná vzorka počas merania optických vlastností roztokov.

Najčastejšie sa používajú štandardné kyvety s optickou dráhou 1 cm (vzácnejšie kratšie – tzv. ultramikrokyvety pre veľmi malé objemy meraných roztokov). Kyvety môžu byť vyrobené z rôznych materiálov a môžu mať rôzne prevedenia.

Materiál kyvety Kyvety z optického skla (spravidla označované OG = optical glass, G = glass a pod.) sa hodia na meranie vo viditeľnej časti spektra. Na meranie v UV oblasti je potrebné použitie kyviet z kremenného skla (Q = quartz, UV). Dostupné sú aj kyvety zo špeciálnych optických skiel (napr. OS = Optisches Glas), ktoré možno obvykle použiť pre širšiu časť spektra, než kyvety z obvyklého optického skla. Tie sú však lacnejšie, než kremenné kyvety. V infračervenej oblasti spektra sa potom používa rad materiálov s rôznou priepustnosťou v danej oblasti spektra a s rôznymi chemickými vlastnosťami použitého materiálu. Na meranie vo vodných roztokoch sa používajú kyvety z CaF2 prípadne BaF2. Pre nepolárne rozpúšťadlá potom z KBr, NaCl či KCl.

Meranie v kyvetách z rôznych typov skla je veľmi presné, pri správnej technike je možné stanoviť absorbanciu vzorky s presnosťou až na štyri alebo päť desatinných miest. Kyvety sú však relatívne drahé – z optického skla stoja rádovo vyššie desiatky eur, cena bežnej kyvety z kremenného skla sa potom pohybuje v stovkách eur. Pritom životnosť kyviet je obmedzená, navyše ich údržba je pomerne pracná. Z týchto dôvodov sa na bežné merania používajú jednorazové plastové kyvety, ktorých cena býva zopár centov, na druhú stranu s nimi možno spoľahlivo merať s presnosťou len na dve až tri desatinné miesta (čo je však pre väčšinu aplikácií plne vyhovujúce). Väčšinou sa vyrábajú z polystyrénu (PS) – pre viditeľnú časť spektra, alebo z polymetylmetakrylátu (PMMA) – pre UV oblasť spektra.

Rozmery kyvety Štandardné spektrofotometrické kyvety (tzv. makrokyvety) majú dnes vnútorné rozmery 1×1×3 až 4 cm a plnia sa na objem 3 ml (alebo menej podľa usporiadania fotometra a výšky lúča nad dnom kyvety). Vzhľadom na to, že sa pracuje so stále menšími vzorkami, používajú sa čoraz častejšie semimikrokyvety, ktoré majú priestor pre vzorku zúžený a stačí ich tak naplniť len asi 0,8 ml vzorky (opäť záleží na prevedení prístroja). Dostupné sú aj mikro- a ultramikrokyvety, ktoré, niekedy už za cenu skrátenia optickej dĺžky, môžu pracovať aj s podstatne menšími objemmi (riadovo až mikrolitrami). Pretože by pri použití semimikro-, mikro- a ultramikrokyviet v niektorých spektrofotometroch podstatná časť svetla prechádzala sklom okolo vzorky, čo by výrazne zvyšovalo šum pozadia a zhoršovalo presnosť merania, bývajú tieto kyvety tzv. maskované – sklo okolo oblasti so vzorkou je začiernené. Na niektorých kyvetách býva uvedený tzv. faktor kyvety – teda skutočná optická dĺžka kyvety v cm. V ideálnom prípade je faktor kyvety rovný jednej, môže sa však líšiť v dôsledku výrobných nepresností.

V infračervenej spektroskopii sa používajú kyvety v podobe dvojíc diskov, obdĺžnikov či hexagónov atp., ktoré majú optickú dráhu svetelného zväzku v rádoch mikrometrov až stoviek mikrometrov. Ich priemery sa rôznia v závislosti od použitého prístroja, ale väčšinou sú väčšie ako 2,5 cm s hrúbkou väčšou ako 2 mm. Plnený objem sa potom líši podľa priestoru pre vzorku – od 0,5 µl až po 100 µl.

Špeciálne kyvety Pre špeciálne aplikácie sa používajú ďalšie typy kyviet, napr. prietokové kyvety, ktoré je možné pripojiť napr. k chromatografickým prístrojom, temperované kyvety, spektrofotometrické kapiláry a pod.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Spektroskopia Kategória:Laboratórne sklo