náhľad|Nákres umelej maternice z roku 1955 náhľad|Obrázok z článku Nature Communications (2017), ktorý opisuje systém mimomaternicovej podpory života alebo „biovak“ používaný na pestovanie jahňacích plodov. Umelá maternica () je zariadenie, ktoré umožňuje mimotelové tehotenstvo pestovaním plodu mimo tela organizmu, ktorý by za bežných okolností plod vynosil až do termínu pôrodu. Umelá maternica ako náhradný orgán by sa dala využiť mnohými spôsobmi. Dala by sa použiť na pomoc párom mužského alebo ženského pohlavia pri vývoji plodu. Môže sa potenciálne vykonať ako presun z prirodzenej maternice na umelú maternicu, čím sa prah životaschopnosti plodu posunie do oveľa skoršieho štádia tehotenstva. V tomto zmysle ho možno považovať za neonatálny inkubátor s veľmi rozšírenými funkciami. Dal by sa tiež použiť na začiatok vývinu plodu. Umelá maternica by tiež vedela pomôcť s tým, aby sa zákroky fetálnej chirurgie v ranom štádiu stali možnosťou namiesto toho, aby sa odkladali až do konca tehotenstva.
Umelá maternica alebo inkubátor môže slúžiť aj ako nástroj na ochranu voľne žijúcich živočíchov a deextinkciu tým, že eliminuje potrebu náhradných zvierat a hromadne zvyšuje počet kriticky ohrozených druhov, ako je žralok býčí. Okrem toho niektoré nedávno vyhynuté druhy sa dajú počať iba prostredníctvom umelej maternice, pretože sa príliš líšia od svojich najbližších žijúcich príbuzných.https://www.newsweek.com/extinct-animals-could-suddenly-brought-back-life-1848552
V roku 2016 vedci publikovali dve štúdie týkajúce sa ľudských embryí, ktoré sa vyvíjali trinásť dní v mimomaternicovom prostredí.
V roku 2017 publikovali fetálni výskumníci nemocnice Children's Hospital of Philadelphia štúdiu, ktorá preukázala, že predčasne narodené jahňacie plody pestovali štyri týždne v mimomaternicovom systéme na podporu života. Text bol skopírovaný z tohto zdroja, ktorý je dostupný pod licenciou Creative Commons Attribution 4.0 International License. Štrnásťdňové pravidlo bráni uchovávaniu ľudských embryí v umelých materniciach dlhšie ako 14 dní; toto pravidlo bolo kodifikované do zákonov v dvanástich krajinách. V roku 2021 The Washington Post uviedol, že „Medzinárodná spoločnosť pre výskum kmeňových buniek zmiernila historické ‚14-dňové pravidlo‘, ktoré hovorilo, že výskumníci môžu pestovať prirodzené embryá v laboratóriu iba 14 dní, čo im umožňuje získať súhlas na dlhší výskum“; článok však napriek tomu špecifikoval, že: „vkladanie ľudských embryí do maternice je zakázané.“
Referencie
Literatúra
BULLETTI, F.M.; SCIORIO, R.; PALAGIANO, A.; BULLETTI, C. The artificial uterus: on the way to ectogenesis. Zygote. 2023. 31(5):457-467. doi:10.1017/S0967199423000175 JOHNSON DAHLKE, Laura. Outer Origin: A Discourse on Ectogenesis and the Value of Human Experience. Eugene, Oregon: Pickwick Publications, 2024,
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Gynekológia a pôrodníctvo Kategória:Feminizmus