Veľká fontána (), alebo Fontána s náušnicou () je kašna z druhej polovice 17. storočia, ktorá sa nachádza v meste Samokov v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Fontána patrí k najemblematickejším stavbám v meste a býva považovaná za jeden zo symbolov Samokovu. Stavba taktiež zaujíma centrálne miesto na erbe Samokovu. Je jedinou zachovanou osmanskou fontánou v Samokove, z približne sedemdesiatich, ktoré sa v Samokove nachádzali v polovici 19. storočia.
Pôvod názvu Pôvod názvu Fontána s náušnicou pochádza od ozdobného ornamentu, ktorý pripomína náušnicu a nachádza sa na západnej fasáde stavby.
Lokalita Pohľad na západnú fasádu budovy|náhľad|vľavo Veľká fontána sa nachádza v centrálnej časti mesta Samokov na malom trojuholníkovom námestí pri ulici „Tărgovska“ (, doslova Obchodná ulica). Na mieste sa v čase výstavby nachádzala obchodnícko-remeseľnícka štvrť nazývaná Gorna čaršija. V blízkosti fontány sa nachádza mešita Bajrakli, budova radnice, ako aj budova samokovského komunitného centra.
Dejiny Detail z fasády|náhľad|vľavo Fontánu nechal postaviť ako dobročinnú stavbu Mehmed efendi, ktorý bol správcom sultánskej kuchyne. Výstavba fontány prebehla v roku 1662. Z toho istého roku pochádza prvá písomná zmienka o fontáne, keďže ju vo svojom diele opísal turecký cestovateľa a spisovateľ Evliya Çelebi.
V roku 1928 bol budove pridelený štatút národnej starožitnosti. V roku 1972 bol budove pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.
Charakteristika Stavba je postavená v imperátorskom osmanskom štýle, ktorý bol charakteristický predovšetkým pre architektúru hlavných miest Osmanskej ríše. Toto je pravdepodobne spôsobené faktom, že iniciátorom výstavby bol správca sultánskej kuchyne a samokovská veľká fontána tak získala nápadné spoločné črty s podobnými stavbami v Istanbule, Solúni, alebo v Adrianopole. Viditeľný je aj silný vplyv maurského slohu.
Typovo išlo o fontánu, ktorá mala slúžiť všeobecným potrebám cestujúcich pri zastávke na námestí, nepoužívala sa teda na rituálne umývanie pred modlitbami v mešitách. Bola tak postavená ako samostatná stavba, nie ako súčasť širšieho komplexu budov.
Stavba je postavená z rôznych druhov precízne opracovaného kameňa a mramorových dosiek, pravdepodobne privezených zďaleka. Výklenky sú vo vrchnej časti ukončená zaostrenými oblúkmi. Strecha fontány je valbová so silne previsnutou odkvapovou strechou, pokrytá tureckými škridlami a vo vrchnej čati ukončená cibuľovitým záverom s vežou.
Výzdoba fontány spočíva v jej architektonickom členení, ako aj využitím ornamentov v kamennej plastike. Na západnej fasáde fontány sa nachádza ornament, prirovnávaný k náušnici, vytesaný z jedného kusu kameňa. Tento ornament dal fontáne jej často používaný druhý názov Fontána s náušnicou. Okrem nádrží využívaných pre ľudskú potrebu fontána obsahuje ako architektonické komponenty aj dve malé nádrže pre vtákov, ako aj vtáčiu klietku.
Do fontány sa dovádzala voda z hôr prostredníctvom drevených rúr spojených železnými skobami. Časť takejto rúry je v súčasnosti možné vidieť v rámci expozície samokovského historického múzea. V súčasnosti je stavba napojená na mestský vodovod.
Zaujímavosť Podľa lokálnej legendy sa traduje, že kto sa napije vody z fontány, ostane navždy v Samokove.
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu
Dátum zapísania do zoznamu kultúrnych pamiatok: 1928 (ako národná starožitnosť), 1972 (ako kultúrna pamiatka národného významu)
Dôvod ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota stavby
Galéria
Referencie
Iné projekty
Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku Kategória:Stavby v Samokove Kategória:Fontány v Bulharsku Kategória:Osmanská architektúra v Bulharsku Kategória:Architektúra z 1662