Konštantín Valerijevič Malofejev (, ; * 3. júla 1974, Puščino, Moskovská oblasť, Sovietsky zväz) je ruský oligarcha, investor a mediálny magnát. Založil investičný fond Marshall Capital Partners, mediálnu skupinu Tsargrad a Nadáciu svätého Bazila Veľkého. Je známy svojou podporou ruskej pravoslávnej cirkvi, monarchizmu a konzervatívnych hodnôt.
Od roku 2014 je zaradený na sankčné zoznamy EÚ, USA a ďalších krajín za podporu separatistov na Ukrajine a je predmetom medzinárodného zatykača pre podozrenie z vytvárania a financovania nelegálnych paramilitárnych formácií.
Mladosť a vzdelanie
Detstvo Konštantín Malofejev sa narodil 3. júla 1974 v meste Puščino v Moskovskej oblasti, ktoré bolo vedeckým centrom v Sovietskom zväze. Jeho otec, Valerij Michajlovič Malofejev, bol astrofyzik a vedúci laboratória pre plazmovú astrofyziku v Puščinskom rádioastronomickom observatóriu Ruskej akadémie vied. Matka, Raisa Zinurovna, pracovala ako programátorka a neskôr sa stala generálnou riaditeľkou Nadácie svätého Bazila Veľkého, ktorej predsedom je jej syn. Žili v špeciálnom ubytovacom zariadení pre sovietskych vedcov.
Malofejev v Puščine navštevoval miestnu základnú, strednú školu (v ruskom systéme od piatej triedy) a umeleckú školu, kde študoval sochárstvo. V detstve trávil veľa času v nemocnici kvôli vážnej chorobe, ktorá ho pripútala na lôžko od prvej do piatej triedy základnej školy. Podľa Malofejeva prišiel k prvému kontaktu s náboženstvom vo veku 11 alebo 12 rokov, keď mu jeden z otcových kolegov daroval Bibliu. Jeho náboženské cítenie následne prehĺbila ťažká choroba, ktorá mu otvorila "vnútorné obzory", ako aj vplyv prababky.
Vo veku 13 rokov bol Malofejev prijatý do amerického školského a študentského výmenného programu People to People (dosl. 'ľudia ľuďom') v rámci ktorého strávil tri roky štúdia v Spojených štátoch na Long Island University v New Yorku a na University of Maryland. Podľa profilového článku uverejnenom webe televízie Carihrad, ktorú neskôr založil, "V Amerike nevidel nič, čo by sa dalo obdivovať."
Štúdium na Moskovskej štátnej univerzite V rokoch 19911996 absolvoval Právnickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova (MGU). Počas vysokoškolského štúdia sa prihlásil do programu, vďaka ktorému sa dostal do belgického Leuvenu, kde študoval ústavné právo EÚ a získal titul LL.M. Vo svojej dizertačnej práci sa venoval ústavnému mechanizmu, pomocou ktorého by moderné Rusko mohlo znovu zaviesť monarchiu. Popri štúdiu pracoval vo Federálnej rade pre zabezpečenie slobody prejavu v štátnom a rozhlasovom vysielaní (), kde pôsobil ako asistent poslanca Najvyššej rady Ruskej federácie (najvyšší zakonodarný orgán Ruska v rokoch 19901993) Stanislava Govoruchina. Počas štvrtého ročníka, vo veku 20 rokov, sa obrátil k pravoslávnemu kresťanstvu a nechal sa pokrstiť.
Formovanie monarchistických názorov Počiatky Malofejevovho príklonu k monarchizmu siahajú do jeho štrnástich rokov, keď ho ovplyvnilo čítanie pamätí cárskeho dôstojníka a literatúry o Bielom hnutí. Malofejev, unesený myšlienkou monarchie, napísal list parížskemu veľkovojvodovi Vladimírovi Kirillovičovi, považovanému za hlavu cárskej dynastie v exile. Po prečítaní Malofejevovho listu vojvoda požiadal knieža Zuraba Čavčavadzeho, ktorý bol vtedy jeho asistentom, aby mu osobne doručil odpoveď. Prvýkrát osobne teda stretol Čavčavadzeho vo veku 16 rokov, a podľa Malofejeových slov sa stal jeho "sprievodcom svetom predrevolučného Ruska a pravoslávia." Čavčavadze sa neskôr stal riaditeľom Malofejevovho Gymnázia svätého Bazila Veľkého viceprezidentom Marshall Capital Partners a členom správnej rady Katehonu aj Charitatívnej nadácie svätého Bazila veľkého.
Priatelia z mladosti Medzi Malofejevových najbližších priateľov z detstva patrí Arsenij Mironov (* 1973), s ktorým sa spoznal v Puščine. Spolu navštevovali miestny pravoslávny chrám od Malofejevových 13 rokov. Mironov už koncom 90. rokov napísal fantasy s kresťanským nádychom Staroruská hra (). Hlavnými hrdinami trilógie sú študenti Moskovskej štátnej univerzity, medzi ktorými je možné rozoznať Malofejeva. Mironov neskôr spolupracoval s Malofejevom na projektoch, ako napríklad na koncepcii pravoslávneho gymnázia sv. Bazila Veľkého. Mirinov tiež predstavil Malofejeva Igorovi Ščegolevovi, neskoršiemu ministrovi komunikácií, s ktorým sa zoznámil počas práce pre ITAR-TASS vo Paríži v 90. rokoch.
Ščegolev potom v rokoch 2001 až 2008 viedol protokolárne oddelenie Vladimira Putina. Keď sa Ščegolev stal ministrom komunikácií (20082012), priviedol na ministerstvo Mironova. Mironov sa stal riaditeľom Oddelenia informácií a vzťahov s verejnosťou Ministerstva komunikácií a masmédií.
Počas štúdií na Moskovskej štátnej univerzite sa Malofejev spriatelil s Alexandrom Provotorovom (* 1974), s ktorým sa zoznámil v prvom ročníku na univerzitnom zemiakovom poli. Zdieľali záujmy o ruskú a starovekú históriu, spolu navštevovali univerzitný chrám sv. mučenice Tatiany a stali sa kmotrami - Provotorov je krstným otcom Malofejevovej dcéry a naopak. Provotorov neskôr pôsobil ako generálny riaditeľ Rostelecomu.
Ďalším priateľom z univerzitných rokov bol Dmitrij Skuratov (* 1976), syn bývalého generálneho prokurátora Jurija Skuratova, ktorý študoval o dva roky nižšie. Spoznali sa vďaka spoločnej láske k futbalu. Malofejev pomohol Skuratovovi nájsť prácu v MDM banke po škandále s jeho otcom v roku 1999. Skuratov je švagrom Provotorova cez svoju sestru Alexandru Jurjevnu Skuratovovú.
Kariéra
Začiatok kariéry a MDM Bank (19962004) V roku 1996, ešte počas posledného ročníka štúdia, dostal Konštantín Malofejev pracovnú ponuku od Dmitrija Bakatina, profesora fakulty a syna posledného predsedu KGB, na základe ktorej začal pracovať ako právnik v investičnej banke Renaissance Capital, kde pôsobil do roku 1998, keď bol v súvislosti s ruskou finančnou krízou prepustený. alt=Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003|náhľad|Investičné odelenie MDM Bank v roku 2003 Kľúčovou postavou Renaissance Capital bol Boris Jordan, rusko‑americký podnikateľ. Jeho otec, Alexej Jordan, bol významnou osobnosťou Asociácie ruských kadetských zborov v zahraničí. Boris Jordan patril v druhej polovici 90. rokov medzi najagresívnejších hráčov na ruskej investičnej scéne.
Po prepustení sa Malofejev niekoľko rokov venoval investíciám a poradenstvu a vystriedal niekoľko zamestnaní. V roku 2021 nastúpil Malofejev na pozíciu vedúceho investičného manažmentu v spoločnosti Interros. V roku 2002 prestúpil do MDM Bank, kde do roku 2004 viedol oddelenie korporátnych financií a rozvíjal prax fúzií a akvizícií.
Marshall Capital Partners (2005) V roku 2005 založil investičnú skupinu Marshall Capital Partners, ktorá sa zameriavala na priame investície do nových technológií, dopravy, výroby potravín, maloobchodu a nehnuteľností. Medzi jej významné investície patril podiel v štátnej telekomunikačnej spoločnosti Rostelecom. Vďaka blízkemu vzťahu s Igorom Ščegolevom, vtedajším ministrom komunikácií a masmédií, a investícii do Rostelecom, uskutočnenej s jeho podporou, bol Malofejev považovaný za jedného z najvplyvnejších ľudí v ruskom telekomunikačnom sektore. V roku 2008 dosiahla hodnota portfólia aktív spoločnosti Marshall Capital 1,5 miliardy dolárov. Medzi významných investorov Marshall Capital patrila aj francúzska poisťovacia spoločnosť AXA.
Gymnázium svätého Bazila Veľkého (2006) Gymnázium svätého Bazila Veľkého () založil Malofejev v roku 2006 ako jeden z jeho hlavných charitatívnych projektov. Otvorenie požehnal vtedajší patriarcha Alexej II. Podľa Malofejeva sa malo gymnázium stať pravoslávnou Eton College, ktoré pripraví novú elitu na návrat ruskej monarchie. Na tvorbe koncepcie a nových učebníc sa podieľal Arsenij Mironov, ktorý projekt konzultoval aj s Igorom Ščegolevom, ktorého poznal z detstva.
Gymnázium vedie knieža Zurab Čavčavadze, s ktorým sa pozná Malofejev osobne už od detstva.
Charitatívna nadácia svätého Bazila Veľkého (2007) V úzkom prepojení s gymnáziom založil v roku 2007 Malofejev Charitatívnu nadáciu svätého Bazila Veľkého (, ) a stal sa predsedom jej správnej rady. Išlo o najväčšiu pravoslávnu charitatívnu organizáciu s ročným rozpočtom dosahujúcim 40 miliónov amerických dolárov. Formálnym poslaním nadácie bola podpora ruskej pravoslávnej cirkvi, obnova sakrálnych stavieb a náboženského umenia, ako aj podpora sociálnych projektov, vrátane podpory sirotčincov, pričom bola financovaná prostredníctvom Marshall Capital Partners a slúžila ako platforma pre Malofejevove filantropické aktivity.
Medzi členov správnej rady patrí knieža Zurab Čavčavadze a gróf Serge de Pahlen, manžel dedičky spoločnosti Fiat Margherity Agnelli. Alexej Komov je zodpovedný za medzinárodné vzťahy. Podľa investigatívnych zdrojov riadil medzinárodné projekty nadácie a zabezpečoval spojenie s organizáciami ako Svetovým kongres rodín (, WCF), CitizenGO a Agenda Europe.
Svjazinvest a Rostelecom (20092013) V roku 2009 bol Malofejev vymenovaný do predstavenstva štátneho telekomunikačného holdingu Sviazinvest (, ) na základe výberu ministra Igora Ščegoleva. Tam viedol Výbor pre strategické plánovanie. V roku 2010 sa stal Malofejev aj členom predstavenstva spoločnosti Rostelekom (, ), s ktorým sa v roku 2011 Sviazinvest zlúčil. Na začiatku roku 2013 Malofejev súhlasil s predajom svojich podielov (približne 10,7%) v Rostelekome magnátovi Arkadijovi Rotenbergovi, partnerovi Vladimíra Putina z džuda, niekoľko týždňov pred odvolaním Malofejevovho bývalého obchodného partnera Alexandra Provotorova z funkcie generálneho riaditeľa. Dohoda sa však nestihla dokončiť v stanovenom termíne, a nakoniec koncom roka 2013 Rostelecom odkúpil všetky Malofejevove akcie, ktoré v jeho mene držala Gazprombanka prostredníctvom zložitej vlastníckej štruktúry.
Liga bezpečného internetu (2011) V roku 2011 Malofejev prostredníctvom Charitatívnej nadácie svätého Bazila Veľkého založil a financoval neziskovú organizáciu Liga bezpečného internetu (, ), kde je členom dozornej rady a do roku 2015 bol jej predsedom (). Vstúpili do nej najväčšie ruské telekomunikačné a technologické spoločnosti vrátane Rostelecom a Kaspersky. Igor Ščegolev, vtedajší minister telekomunikácií, sa stal predsedom dozornej rady () ligy. Medzi členmi správnej rady boli nielen zástupcovia spoločností, vrátane Provotova a Kasperského a predstavitelia štátnych inštitúciíí, medzi nimi Andrej Gerasimov (FSB), Alexej Moškov (minister vnútra), Alexander Toršin (Rada ruskej federácie), Olga Šamšinová (Generálna prokurátúra) ale aj zástupca Moskovského patriarchátu.
Táto nezisková organizcia, ktorá úzko spolupracuje s ruskými štátnymi orgánmi, sa oficiálne zameriava na ochranu detí pred škodlivým obsahom na internete, ako sú pedofília, drogy a extrémizmus, kritici však hovoria o internetovej cenzúre nepohodlných názorov. Organizácia sa podieľala na príprave zákona o čiernej listine webových stránok, prijatého v Rusku v roku 2012, ako aj na ďalšej cenzúrnej legislatíve, a zároveň pomáhala organizovať regionálne "kybernetické jednotky", ktorých členovia nahlasovali zakázaný obsah na internete. V roku 2024 Európska rada na organizáciu uvalila sankcie za jej participácii na cenzúre v Rusku.
Skupina Carihrad (2014) V roku 2014 Malofejev založil skupinu (holding) Carihrad (, ). Jeho jadrom je konzervatívna televízna stanica Carihrad TV (), ktorá začala vysielať v novembri 2015, po referende na Kryme. Kanál bol spočiatku súčasťou satelitných balíčkov, ale v roku 2017 zmenil formát a plne prešiel na online vysielanie. Stanica Carihrad TV produkuje obsah zameraný na pravoslávne kresťanstvo, anti-západné naratívy, podporu ruskej politiky, vrátane ospravedlňovania anexie Krymu a konfliktu na Donbase, nacionalistických názorov vrátane monarchizmu a ruskej pravoslávnej identity.