Kratinos () (* cca 520 pred Kr. – † 423 pred Kr.) bol jedným z najvýznamnejších gréckych básnikov starej aténskej komédie. Spolu s Aristofanom a Eupolidom tvoril trojicu najväčších majstrov tohto žánru v 5. storočí pred Kr.
Kratinov básnický štýl bol charakteristický vznešenou dikciou a používaním odvážnych metafor. Jeho umelecká sila bola taká výrazná, že ju Aristofanes vo svojej hre Jazdci (verše 526–530) prirovnal k dravému horskému prúdu, ktorý vyvracia duby aj s koreňmi a strháva všetko, čo mu stojí v ceste. Tento „prúd“ metaforicky znázorňoval Kratinovu schopnosť priamo a agresívne útočiť na vtedajších politikov (najmä Perikla). Práve pre túto jazykovú dravosť a silu výrazu sa tešil mimoriadnej obľube u dobového publika. Podľa svedectva Aristotela to bol práve Kratinos, kto zásadne inovoval technickú stránku komédie tým, že zvýšil počet hercov na troch. Týmto krokom definitívne prebral štruktúru z tragédie (kde tento prvok zaviedol Sofokles) a dodal komédii formálnu vážnosť a komplexnosť. Aristoteles vo svojom diele uvádza, že až týmito zmenami sa komédia stala plnohodnotným literárnym žánrom s pevne stanovenými pravidlami.
Kratinos počas svojej kariéry dosiahol celkovo 9 víťazstiev na prestížnych dramatických súťažiach, z toho šesťkrát zvíťazil na Mestských Dionýziách a trikrát na Lénaiách. K týmto triumfom patria aj jeho zdokumentované úspechy z festivalu Lénaia, kde získal druhú cenu v roku 425 pred Kr. za hru Χειμαζόμενοι (Cheimazomenoi) a v roku 424 pred Kr. za hru Σάτυροι (Satyroi). Hoci sa do súčasnosti žiadna z jeho hier nezachovala v úplnosti, poznáme približne 29 názvov jeho diel a celkovo sa z jeho tvorby zachovalo 462 fragmentov.
Medzi jeho najznámejšie diela patrí hra Pytiné (Fľaša, 423 pred Kr.), ktorá predstavuje v antickej dráme unikátnu formálnu zvláštnosť. Autor v nej urobil prevratný krok, keď do centra deja postavil seba samého ako hlavnú dramatickú postavu, čím vytvoril jeden z prvých príkladov „autobiografickej“ komédie v dejinách. V tomto diele Kratinos sofistikovane stiera hranicu medzi svojou skutočnou identitou a scénickou maskou. Dej je postavený na alegórii, kde ho jeho manželka Komédia žaluje za neveru s milenkou Methé (Opitosťou). Táto extrémna metateatrálnosť (divadlo o divadle) umožnila autorovi povýšiť osobnú obhajobu na estetický program: víno tu neprezentuje ako neresť, ale ako nevyhnutný zdroj dionýzovskej inšpirácie. Týmto sebaironickým gestom Kratinos premenil kritiku svojich rivalov na víťazný umelecký manifest, ktorý zásadne ovplyvnil ďalší vývoj žánru.
Hrou Pytiné Kratinos naposledy zvíťazil nad svojimi rivalmi (vrátane mladšieho Aristofana) a potvrdil svoje popredné postavenie v žánri starej komédie. Podľa Lukiana (Makrobioi 25) sa dožil vysokého veku 97 rokov. Traduje sa, že zomrel krátko po uvedení tohto svojho víťazného diela, čím sa symbolicky uzavrela jedna z najvýznamnejších etáp v dejinách antickej drámy.
Zoznam názvov hier:
Referencie
Kategória:Dramatici starovekého Grécka