Torstensonova vojna bol dánsko-švédsky ozbrojený konflikt v rokoch 1643 až 1645 medzi armádou Dánsko-Nórskej personálnej únie na jednej strane a Švédskym impériom na strane druhej v oblasti severnej Európy. Išlo zároveň o jednu z posledných etáp Tridsaťročnej vojny.
Stratená dánska prestíž a Švédsko ako imperiálny strašiak Bližšie informácie v hlavnom článku: Lübecká zmluva
Dňa 22. mája roku 1629 došlo k uzavretiu mierovej zmluvy medzi dánsko-nórskymi a cisárskymi diplomatmi v Lübecku. Dánsko-Nórska personálna únia prezentovaná kráľom Kristiánom IV. tak vyhlásila koniec priamej ozbrojenej účasti v Tridsaťročnej vojne.
Dánska vojna ako etapa Tridsaťročnej vojny dala kráľovi Kristiánovi IV. najavo doslova trpkú skúsenosť, keďže jeho medzinárodná prestíž utrpela, hoci ešte doslova nepohasla.
Kľúčovou udalosťou bol vstup Švédskeho impéria na čele s kráľom Gustávom II. Adolfom do Tridsaťročnej vojny. Dňa 6. júla roku 1630 došlo k vylodeniu švédskych vojsk v počte 13 000 mužov pod priamym vedením kráľa Gustáva II. Adolfa, prezývaného aj ako „Lev severu“ na ostrove Usedom v Baltskom mori.
Po roku 1634 však nastal pre Švédske impérium v čase Tridsaťročnej vojny zásadný obrat. Začali sa prejavovať hospodárske problémy v prostredí švédskeho vojska. Bojiská na pôde Svätej ríše rímskej boli doslova zbedačené. Švédski vojaci mali veľký problém nájsť novú obživu v rámci svojej služby, čím sa objavovali plány pre novú vojenskú inváziu.
Vzplanutie vojnového ohňa Roku 1643 vyslal švédsky poľný maršal Lennart Torstensson armádu, ktorá zaútočila na dánske územie.
Práve vtedy sa rozhodol dánsky kráľ menom Kristián IV. zasiahnuť proti Švédskemu impériu vojenskou silou a to z dôvodu obáv rozšírenia jeho mocenského vplyvu. Švédske vojská medzitým úspešne obsadili územie Šlezvicka-Holštajnska ale aj ďalšie dŕžavy priamo na území Dánska.
Rozohnanie Švédskym armádam sa však podarilo po dvoch rokoch bojov dosiahnuť to, že roku 1645 ovládli územie Jutského polostrova. Dánsko-Nórska personálna únia tak stratila prevahu vo vodách Baltského mora.
Silnejší získa, slabší sa zdráha Roku 1645 tak musela dánsko-nórska diplomacia prijať nie veľmi priaznivé mierové podmienky v Brösembro. Švédsky kráľ získal pod svoju vládu ostrov Gotland a Osel. Zároveň sa mu podarilo presadiť pre švédskych obchodníkov výhodu, vďaka ktorej boli oslobodení od platenia cla v oblasti prielivu Öresund.
Referencie
Literatúra BEIER, Brigitte et al (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Fortuna Print. ISBN 80-89144-31-4. SKŘIVAN, Aleš. (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml. ISBN 80-86493-06-7. SKŘIVAN, Aleš et al. (1994). Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 - 1914. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku. ISBN 80-85241-57-9.
Pozri aj Dánsko-švédske vojny Tridsaťročná vojna Dánsko-Nórsko Švédske impérium
Iné projekty
Zdroj BUSCK, Steen - POULSEN, Henning. (2007). Dějiny Dánska. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. ISBN: 978-80-7106-908-9.
Kategória:Tridsaťročná vojna Kategória:Vojny Dánska Kategória:Vojny Nórska Kategória:Vojny Švédska Kategória:Vojny Rímsko-nemeckej ríše Kategória:Vojny 17. storočia