Difilos () bol významný grécky básnik a dramatik tzv. novej aténskej komédie. Spolu s Menandrom a Filémónom patril k trojici najuznávanejších autorov tohto žánru.
Difilos sa narodil v Sinope (dnešné Turecko) približne medzi rokmi 360 – 350 pred Kr. Hoci väčšinu svojho života prežil v Aténach, kde sa presadil ako autor, zomrel v Smyrne pravdepodobne začiatkom 3. storočia pred Kr. Jeho pozostatky boli prenesené a pochované v Aténach. Podľa dobových svedectiev mal blízky vzťah so slávnou hetérou Gnathainou a vo svojich hrách niekedy aj sám účinkoval ako herec.
Difilos bol mimoriadne plodným autorom; antické pramene mu pripisujú autorstvo približne 100 komédií. Do dnešných čias sa zachovalo 137 fragmentov a názvy asi 60 hier. Na rozdiel od čisto meštianskej novej komédie Difilos častejšie čerpal námety aj z mytológie, ktorú spracovával formou burlesky. Jeho hry vynikali majstrovskou stavbou zápletky a využívaním typizovaných postáv, ako sú vychvaľovační vojaci, príživníci, hetéry či výreční kuchári.
Známe hry Difila zo Sinópy: Adelfoi (Bratia): Komédia o charakterných rozdieloch medzi súrodencami. Stala sa hlavnou predlohou pre rovnomennú hru rímskeho dramatika Terentia (Adelphoe). Emporos (Kupec): Príbeh o mladom kupcovi a jeho milostných peripetiách na cestách. Toto dielo adaptoval rímsky klasik Plautus pod názvom Mercator. Kleroumenoi (Tí, čo žrebujú): Dynamická zápletka založená na losovaní o právo na manželstvo. Hra poslúžila ako priamy vzor pre Plautovu populárnu komédiu Casina. Onagros (Divý osol): Fraška zameraná na prefíkanosť otrokov a finančné intrigy. Do latinskej literatúry ju prevzal Plautus ako Asinaria. Parasitos (Parazit): Štúdia typizovanej postavy príživníka, ktorý si vtipom a pätolizačstvom zabezpečuje miesto pri stole bohatých. Herakles: Reprezentant Difilovho špecifického štýlu – mytologickej burlesky. Hrdinu Herakla tu autor paroduje a zobrazuje v komických civilných situáciách.
Difilos dosiahol počas svojho života najmenej tri víťazstvá na slávnosti Lénaia. Jeho literárny odkaz mal zásadný vplyv na formovanie rímskej komédie, najmä na tvorbu Plauta a Terentia. Difilos vynikal výraznou metrickou pestrosťou, ktorou prekračoval dobové štandardy novej komédie. Jeho inovatívne narábanie s rozmanitými rytmami sa považuje za kľúčový inšpiračný zdroj pre rímskych autorov, ktorým tento štýl umožnil rozvinúť formálnu a hudobnú štruktúru latinských komédií.
Názvy jeho hier:
Referencie
Kategória:Dramatici starovekého Grécka