Brandenbursko-Prusko (nem. Brandenburg-Preußen) bol historický štát, ktorý vznikol roku 1618, keď sa územie Východného Pruska dostal pod vládu brandenburského kurfirsta. Brandenburské markgrófstvo bolo na rozdiel od Pruského kniežatstva súčasťou Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Brandenbursko-Prusko sa dňa 18. januára roku 1701 zmenilo vnútropoliticky na Pruské kráľovstvo. Táto dŕžava sa po viac než sto rokoch, presnejšie dňa 18. januára roku 1871 stalo spolkovou krajinou novozaloženého Nemeckého cisárstva.
Dejiny dŕžavy Anna, dcéra vojvodu Albrechta Fridricha Hohenzollernského (vládol v rokoch 1568 až 1618) uzavrela manželský zväzok spolu s Jánom Žigmundom Brandenburským, ktorý tak po smrti svojho svokra roku 1618, získal nástupnícke právo na území Východného Pruska. Od tých čias mal panovnícku moc nad poľským korunným lénom ako Prusy. Odvtedy vládol ako brandenburský kurfirst. V lénnom pomere k poľskej korune zostalo Východné Prusko ako kniežatstvo až do roku 1657.
Počas vlády kurfista Juraja Viliama Brandenburského (1619 až 1640) opakovane prechádzalo v čase Tridsaťročnej vojny pod vládou dynastie Hohenzollernovcov viacero armád, pričom dlhší čas vojenského konfliktu ich okupovalo Švédske impérium.
Dňa 19. septembra roku 1657 dosiahol kurfirst menom Fridrich Viliam I. Brandenburský (*1620 – †1688), prostredníctvom podpisu Wehlavskej zmluvy to, že došlo k zániku lenného pomeru Brandenburska voči Poľsko-litovskému kráľovstvu. Koniec lénnej oddanosti bol napokon schválený dňa 3. mája roku 1660 po uzavretí Olivského mieru. Podľa mierovej zmluvy platila zásada, že v prípade vymretia dynastie Hohenzollernovcov na panovníckom tróne mohla poľská koruna naďalej využiť svoje staré vladárske práva na toto územie.
„Veľký kurfirst“ menom Fridrich Viliam I. Brandenburský, ktorý vládol v období rokov 1640 až 1688, využil po čase náročnú situáciu Poľsko-litovského kráľovstva, ktorého armády bojovali uprostred Veľkej severnej vojny (1700 až 1721) proti vojskám Švédskeho impéria. Vtedy ako diplomatický ale aj vojenský spojenec Ruského cárstva dosiahol skoncovanie svojich vazalských záväzkov.
Dňa 18. januára roku 1701 sa potom jeho syn menom Fridrich III. vyhlásil v Kráľovci, so súhlasom poľského kráľa a rímsko-nemeckého cisára, „ Kráľom v Prusku “ ako Fridrich I., čím všetky vazalské a poddanské väzby voči Poľsko-litovskému kráľovstvu boli vyhlásené za zaniknuté. Prvý pruský kráľ bol tiež posledný, ktorý hovoril plynule v poľskom jazyku. Jeho následníci na panovníckom tróne už hovorili plynule francúzsky a nemecky.
Pozri aj Pruské kráľovstvo Fridrich III. (Prusko) Druhá severská vojna Veľká severná vojna Zmluva z Wehlau
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Zaniknuté štáty Európy Kategória:Brandenbursko Kategória:Prusko Kategória:Vzniklo v 17. storočí