Rod Rurikovcov bol germánsky rod, pôvodom zo Škandinávie, tiež sa hovorí o vikingoch z kmeňs Rus, či Ros,ktorý podľa tradície založil varjagský knieža Rurik, ktorý sa podľa tradície usadil v Novgorode v roku 862. Rurikovci boli vládnucou dynastiou Kyjevskej Rusi a jej kniežatstiev po jej rozpade.
Ako vládnuci rod si Rurikovci udržali svoju moc celkovo 21 generácií v mužskej línii, od Rurika (zomrel 879) po Fjodora I. Ruského (zomrel 1598), čo je obdobie viac ako 700 rokov. Mnohé kniežacie rodiny tvrdia, že ich rodokmeň pochádza od Rurika. Sú jedným z najstarších kráľovských rodov v Európe s početnými existujúcimi kadetskými vetvami.
História náhľad|Socha mýtického zakladateľa Rurika Rurik a jeho bratia založili štát, ktorý neskôr historici nazvali Kyjevská Rus. Do polovice dvanásteho storočia sa Kyjevská Rus rozpadla na nezávislé kniežatstvá, z ktorých každé bolo ovládané inou vetvou domu Rurikovcov. Dynastia sa riadila agnátskym seniorstvom a princípom izgojov. Po smrti Jaroslava Múdreho v roku 1054 prešla dynastia veľkým rozkolom, ktorý sa rozdelil na tri vetvy na základe pôvodu od troch po sebe nasledujúcich vládnucich veľkokniežat: Izjaslava (1024 – 1078), Svjatoslava (1027 – 1076) a Vsevoloda (1030 – 1093). Okrem toho sa línia polockských kniežat asimilovala s litovskými kniežatami. V 10. storočí Ľubečský koncil vykonal niekoľko zmien v pravidle nástupníctva a rozdelil Rus na niekoľko autonómnych kniežatstiev, ktoré mali rovnaké práva na získanie kyjevského trónu.
Smrťou Jaroslava Múdreho sa však dynastia Rurikovcov „rozdelila“ na tri kniežacie „kadetské vetvy“, pričom hlavy každej z nich sa označovali za veľkokniežat. Odvtedy bola Kyjevská Rus v podstate voľne formovaným štátom a dynastia Rurikovcov sa rozpadla na poddynastie, z ktorých každá vládla samostatnému kniežatstvu a tvrdila, že pochádza zo starého Rurika.
A rovnako ako sa to často stáva u veľkých a úspešných vládnucich dynastií, línia vlády Rurikovcov sa po čase stala nejasnou a neprehľadnou. S formovaním kniežatstiev a podvetiev sa rodokmeň Rurikovcov stal zložitejším a rozsiahlejším. Napriek tomu dynastia Rurikovcov zostala pri moci až do roku 1610 n. l. a mohla sa pochváliť celkovo 21 generáciami mužskej línie, počnúc Rurikom.
Jedným z najslávnejších vládcov dynastie Rurikovcov bol bezpochyby Ivan Hrozný, ktorý vládol v rokoch 1547 až 1584 n. l. Práve za Ivanovej vlády sa Rurikovcova dynastia opäť postavila na čelo zjednoteného štátu. Počas jeho vlády vznikol centralizovaný ruský štát, ktorý sa zo stredovekého štátu premenil na štát na čele s cárom. Ivan Hrozný bol prvým cárom Ruska, ktorý Rurikovcom naštartoval novú éru prosperity. Vďaka nemu boli kniežatstvá, ktoré nasledovali po Kyjevskej Rusí, konkrétne Vladimir-Suzdal, Moskva, Novgorod a Kyjev, opäť pod „jednou strechou“.
Rurikovská dynastia sa tak skončila smrťou Fiodora I. Zvonára, posledného z Rurikovcov, v roku 1598. Následne sa na trón v roku 1613 ujala rodina Romanovcov.
Mnohí potomkovia Rurikovskej dynastie však žijú dodnes ako členovia mnohých existujúcich podvetví. Medzi rodiny, ktoré dodnes existujú a ich rodokmeň siaha až k „Rurikovcom“, patria kniežatá Kropotkin, Šachovskoj, Gorčakov, Obolenskij a ďalší. Kolo času ich možno zahnalo do mnohých rôznych častí sveta, ale ich rodokmene nemožno spochybňovať. Všetci sú krvou spojení s oportunistickým vikingským náčelníkom z konca deviateho storočia nášho letopočtu, Rurikom.
Dedičstvo Ruskí a ukrajinskí historici už mnoho rokov diskutujú o odkaze dynastie Rurikovcov. Ruský názor vníma Moskovské kniežatstvo, ktorému vládla dynastia Rurikovcov, ako jediného dediča civilizácie Kyjevskej Rusi. Tento názor „sa zakladá najmä na nábožensko-cirkevných a historických nárokoch“, pretože východoruské územia sa dokázali etablovať ako nezávislý štát, ktorému vládla dynastia Rurikovcov až do 16. storočia. Tento názor vznikol v Moskve, kde vládla pôvodná dynastia Rurikovcov medzi 30. a koncom 60. rokov 16. storočia.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Panovnícke rody Kategória:Kyjevská Rus