Vavrinec z Taru (, ; * 2. polovica 14. storočia† 1426) bol uhorský šľachtic z novohradskej vetvy rodu Ratoldovcov ().Kristó – Engel – Makk: Korai magyar történeti lexikon (9–14. század), Akadémiai Kiadó, Budapest, 1994.
Preslávil sa najmä púťou do Írska, kde podľa tradície zostúpil do jaskyne („Očistca“) svätého Patrika. Jeho príbeh sa zachoval v niekoľkých stredovekých rukopisoch a stal sa súčasťou uhorskej aj európskej literárnej tradície.
Mladosť a pôvod Vavrinec pochádzal z tarskej vetvy rodu Ratoldovcov (), jedného z významných uhorských rodov v stredoveku.Kristó – Engel – Makk 1994. Svoj predikát odvodzoval od dediny Tar v Hevešskej župe.
V listinách sa objavuje od konca 14. storočia. Patril k prívržencom kráľa Žigmunda Luxemburského. V roku 1401 utrpel zranenia pri jeho obrane pred zatknutím sprisahancami radov šľachty. V rokoch 1405 až 1406 zastával aj úrad hlavného pohárnikaEngel, Pál: Magyarország világi archontológiája 1301–1457, MTA Történettudományi Intézete, Budapest, 1996. a následne úrad hlavného pohárnika kráľovnej (1407 až 1409). Neskôr zastával údajne aj úrad stolníka a v roku 1407 bol novohradským a hontianskym županom.
Púť do Írska V historiografii je Vavrinec známy predovšetkým vďaka svojej púti do Írska.
Dňa 10. januára 1408 vydal kráľ Žigmund pre Vavrinca odporúčací list, ktorý mal zabezpečiť jeho ochranu a podporu počas cesty do Írska.British Library, Harley MS 2284. Rovnaký list použil aj pri púti do Santiaga de Compostela.
Po príchode do Írska sa preukázal listom u dublinského arcibiskupa Mikuláša, ktorý mu vystavil odporúčanie na tzv. Ostrov svätých, kde sa nachádzal „Očistec svätého Patrika“.Gyöngyösi-kódex, Országos Széchényi Könyvtár, Cod. Lat. 417.
Ostrov uprostred jazera Lotherge (Stagnum Rubeum) mal dve časti: Kernagh (Clamoris Insula) a Regles (Regula), kde stála Kaplnka svätého Patrika. Pred zostupom do jaskyne mal pútnik držať pätnásťdňový pôst, konať skutky milosrdenstva a pristúpiť k spovedi. Vavrinec sa postil päť dní, no vyhlásil, že je pripravený zostúpiť.Harley MS 2284.
Po obradoch bol odvedený k vchodu do jaskyne, kde zostúpil s relikviami, modlitebnou knižkou a sviecou rozdelenou na deväť častí.Gyöngyösi-kódex.
Podľa zachovanej správy mal štyri vízie:
Démoni mu roztrhali tri košele a pokúšali sa ho odtiahnuť späť. Starý pútnik popierajúci Krista ho zvádzal k zatrateniu. Krásna žena ho pokúšala telesnou žiadosťou. Archanjel Michal ho previedol údolím trpiacich duší a vysvetlil mu význam modlitieb za zosnulých.Harley MS 2284. Po návrate mu duchovní vystavili potvrdenie o vykonanej púti. Jeho príbeh spísal írsky úradník Jacobus Yonge, ktorý zachytil aj opis ostrova a rituálov.Gyöngyösi-kódex.
Literárny odkaz Pôvodná verzia správy sa nezachovala. Najstaršia kópia je v Britskej knižnici (Harley MS 2284), ďalšia v Gyöngyösiho kódexe.Harley MS 2284.
Legenda o „Vavrincovi Pokoljárovi“ pretrvala v uhorskej ľudovej tradícii a objavuje sa u Sebestyéna Tinódiho Lantosa.Tinódi, Sebestyén: Cronica, Kolozsvár, 1554. Príbeh neskôr spracoval aj Gašpar Heltai.Heltai Gáspár: Chronica.
Vavrinec sa objavuje aj v modernej literatúre (Marcello Benedek, Benedek Szabolcs, Ferenc Gáspár).
Referencie
Kategória:Uhorskí šľachtici Kategória:Uhorskí župani Kategória:Uhorskí cestovatelia Kategória:Narodenia v 14. storočí Kategória:Úmrtia v 1426