Karol Francúzsky, vojvoda de Berry, (* 31. august 1686, Versailles, Francúzske kráľovstvo – † 5. máj 1714, Versailles) bol vnukom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV (* 1638 – † 1715), ktorý v rokoch 1643 až 1715 panoval na území Francúzska. Napriek tomu, že bol vnukom francúzskeho panovníka Ľudovíta XIV., tak bol vojvoda prezývaný ako fils de France („syn Francúzska“). Vojvoda de Berry bol v rokoch 1700 až 1707 predpokladaným dedičom španielskeho trónu, pokiaľ jeho starší brat Filip V. Španielsky nesplodil v roku 1707 syna.

Pôvod a život

Detstvo Karol sa narodil v paláci vo Versailles ako najmladší syn Ľudovíta,Veľkého dauphina (fran. le Grand Dauphin) a jeho manželky Márie Anny Viktórie Bavorskej. Vychovaný bol pod dohľadom kráľovskej vychovávateľky Louisy de Prie.

Bol strýkom budúceho francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. (* 1710 – † 1774), ktorý bol mladším synom Karlovho brata Ľudovíta, vojvodu Burgundského. Ďalší Karlov brat, Filip, vojvoda z Anjou, sa stal španielskym kráľom Filipom V. Španielskym. Hoci bol Karol ihneď po svojom narodení menovaný vojvodom de Berry (duc de Berry), tak nikdy fakticky vojvodské povinnosti vyplývajúce z jeho titulu nevykonával. Roku 1710 získal príjmy plynúce z vojvodstva Alençon, Angoulême, grófstva Ponthieu a ďalších menších panstiev. Ponthieu bolo počas pár mesiacov vymenené za iné panstvá.

Keďže bol až tretím synom dauphina, tak sa neočakávalo, že kedy mohol zdediť kráľovský trón. Po skone vlastného otca roku 1711 sa stal dauphinom jeho starší brat Ľudovít, vojvoda burgundský.

Lenže, v súlade so závetom Karola II. Španielskeho, bol vojvoda de Berry dedičom španielskeho trónu od novembra roku 1700 až do dňa 25. augusta roku 1707, keď sa narodil jeho synovec Ľudovít, princ Asturský (Ľudovít I. Španielsky). Na základe utrechtských mierových zmlúv sa dňa 24. novembra roku 1712 vzdal všetkých svojich práv na španielske dedičstvo.

Manželstvo Vzhľadom na jeho prestížne postavenie priameho kráľovho potomka bol veľmi žiadaným partnerov pre dcéry z ďalších vetiev Bourbonského rodu. Jedna z jeho tet, Lujza Františka Bourbonská, princezná de Condé, legitimizovaná dcéra Ľudovíta XIV. a Madame de Montespan, sa ho snažila oženiť so svojou dcérou Lujzou Alžbetou Bourbonskou. Návrh na sobáš však bol pre veľké rozhorčenie rodu Bourbon-Condé zamietnutý.

Sestra princeznej de Condé, Františka Mária Bourbonská, vojvodkyňa Orleánska, mu následne navrhla sobáš so svojou najstaršou dcérou, Máriou Lujzou Alžbetou Orleánskou. Sobáš s Máriou Lujzou, dcérou Filipa II., vojvodu Orleánskeho, budúceho francúzskeho regenta, sa uskutočnil dňa 6. júla roku 1710. Prvé tehotenstvo Márie Lujzy skončilo potratom. O dva roky neskôr porodila predčasne narodeného chlapca, ktorý však žil iba pár týždňov. V čase manželovej smrti bola znovu tehotná, lenže o mesiac neskôr potratila dievča. Vojvodkyňa bola svojmu manželovi notoricky neverná a dokonca uvažovala o úteku so svojim milencom La Hayom.

Alžbeta Šarlota Falcká, vojvodkyňa z Orléans, (známa ako Madame Palatine alebo La Palatine) a babička manželky vojvodu de Berry, ho prezývala „Berry Bon Coeur“ („Berry Dobré Srdce“) a neskôr písala o svadbe medzi ním a svojou vnučkou:

Spočiatku svoju ženu vášnivo miloval; ale po troch mesiacoch sa zamiloval do malej, škaredej slúžky (femme de chambre). Vojvodkyňa, ktorá mala dostatočný intelekt, to zistila a okamžite svojmu manželovi povedala, že ak s ňou bude naďalej žiť v dobrých vzťahoch, ako to spočiatku robil, tak o tom pomlčí a bude ďalej robiť ako by to nevedela; keby ale vo vzťahu pokračoval, tak celú vec prednesie kráľovi a nechá slúžku poslať preč, aby ju už nikdy nevidel. Touto hrozbou držala vojvodu, ktorý bol veľmi prostý muž, dokonalo na uzde a žil s ňou až do svojej smrti v súlade, nechal ju, aby si robila, čo chcela, a umieral rovnako rád ako jeho slúžtička. Rok pred svojou smrťou ju vydal, ale pod podmienkou, že manžel nebude vykonávať manželské povinnosti. Zanechal tehotnú ju aj svoju manželku, a obe po jeho smrti porodili. Madame de Berry, ktorá na ňu nikdy nežiarlila, ponechala túto ženu vo svojich službách a postarala sa o ňu aj jej dieťa. O mesiac neskôr vojvodkyňa predčasne porodila dievča, ktoré na druhý deň zomrelo. Počas regentstva jej otca sa mladá vdova stala známou ako Messalina so zlou povesťou vzhľadom na zhýralý život, ktorý viedla v Luxemburskom paláci. Jej zdravie bolo rýchlo podkopané obžerstvom, alkoholizmom a sériou tajných tehotenstiev. Vdova po vojvodovi de Berry zomrela dňa 21. júla roku 1719. Pitva odhalila, že princezná bola znovu tehotná, i keď už koncom marca roku 1719 takmer zomrela pri pôrode mŕtveho dieťaťa ktorého otcom bol vraj jej kapitán stráží.

Záver života a smrť Roku 1712 zomrel najstarší brat vojvodu de Berry a to Ľudovít Francúzsky, Veľký dauphin. Vzápätí ho nasledoval takisto jeho starší syn Ľudovít, vojvoda Bretónsky. Dalo sa predpokladať, že vojvoda de Berry bude vykonávať funkciu regenta počas detstva jediného preživšieho syna svojho brata, Ľudovíta, vojvodu z Anjou. Dňa 5. mája roku 1714 zomrel na vnútorné zranenia, ktoré utrpel pri love. Hoci ho ihneď po love prezreli lekári, nevenovali pozornosť krvácaniu z čreva a snažili sa ho bagatelizovať. Až keď vojvoda strácal vedomie, tak boli ochotní uznať, že išlo o fatálne zranenie. Pitva neskôr preukázala, že došlo k prasknutiu veľkej brušnej cievy.

Tituly a vyznamenania Rád svätého Ducha (pri narodení) Rád svätého Michaela (automaticky, keď bol prijatý ako rytier Ducha Svätého v roku 1699) Rád Svätého Ľudovíta (1693) Rád Zlatého rúna (1701)

Erb vpravo|náhľad|176x176bod|Erb Karola, vojvody z Berry.

Erb vojvodu de Berry obsahoval bourbonské ľalie v azúre na červenom pozadí. Znaky sa tradične spájali vojvodstvom de Berry od čias 14. storočia a s korunou dieťaťa z Francúzska nad štítom.

Potomstvo Vojvoda a vojvodkyňa z Berry priviedli na svet spolu tri deti, z ktorých však všetky zomreli. Keďže Karol bol vojvodom de Berry iba podľa mena, neboli známi ako „de Berry“, ale ako „d'Alençon“, prevzaté z jeho prvého významného vojvodstva.

Mŕtvo narodená dcéra (*† 21. júl 1711, Zámok Fontainebleau), mademoiselle de Berry. Charles, vojvoda de Alençon (* 26. marec 1713, Zámok Versailles – † 16. apríl 1713, Zámok Versailles). Mária Lujza Alžbeta (* 16. jún 1714, Zámok Versailles – † 17. jún 1714, Zámok Versailles).

Rodokmeň a predkovia

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Francúzski vojvodovia Kategória:Bourbonovci Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna Kategória:Pochovaní v bazilike Saint-Denis Kategória:Osobnosti z Versailles