Filopoimén (; * 253 pred Kr., Megalopolis – † 183 pred Kr., Messéné) bol významný grécky politik a stratég Achájskeho spolku. Bol osemkrát zvolený do funkcie stratéga a vďaka svojmu úsiliu o zachovanie nezávislosti Grécka v čase rastúcej moci Ríma ho historici (najmä Plutarchos) nazvali „posledným z Grékov“. Je známy predovšetkým svojou radikálnou reformou achájskej armády a víťazstvom v bitke pri Mantinei.
Raný život a charakter Narodil sa v Megalopolise do šľachtickej rodiny. Jeho vzdelanie viedli akademickí filozofi Ekdémos a Démofanés, ktorí sa podieľali na zvrhnutí tyranov v rôznych mestách, čo v ňom vypestovalo hlboký odpor k tyranii a oddanosť k slobode mestských štátov. Na rozdiel od mnohých súčasníkov žil skromne, osobne pracoval na svojich pozemkoch a vo voľnom čase sa venoval štúdiu vojenskej taktiky a diel Epameinónda.
Vojenské začiatky a bitka pri Sellasii Svoju vojenskú zdatnosť prvýkrát preukázal v roku 222 pred Kr. počas bitky pri Sellasii. Hoci bol vtedy len mladým dobrovoľníkom v achájskej jazde, v kritickom momente bitky pochopil, že macedónsky kráľ Antigonos Dósón potrebuje podporu. Bez rozkazu zavelil k útoku, ktorý rozhodol o víťazstve nad spartským kráľom Kleomenom III. Počas boja bol Filopoimén zasiahnutý oštepom cez obe stehná, no napriek zraneniu pokračoval v boji, kým nepriateľa nezahnali.
Krétske obdobie (221 – 211 pred Kr.) Po víťazstve pri Sellasii odmietol ponuku kráľa Antigona na vysoký post v macedónskej armáde, pretože nechcel byť podriadený cudziemu monarchovi. Namiesto toho odišiel na Krétu, kde strávil nasledujúcich desať rokov ako veliteľ žoldnierov.
Tento pobyt mal zásadný vplyv na jeho strategické myslenie: Škola partizánskej vojny: Kréta bola známa neustálymi konfliktmi medzi mestskými štátmi, ktoré sa viedli formou pascí, prepadov a manévrov v náročnom teréne. Zdokonalenie taktiky: Tu si osvojil schopnosť kombinovať klasický boj falangy s flexibilitou ľahkých jednotiek. Návrat domov: Na Peloponéz sa vrátil v roku 210 pred Kr. ako skúsený veterán, ktorého autorita v Achájskom spolku okamžite vzrástla a umožnila mu presadiť jeho radikálne vojenské reformy.
Vojenské reformy Keď sa Filopoimén stal prvýkrát stratégom (208/207 pred Kr.), našiel armádu Achájskeho spolku v rozklade. Achájci vtedy používali ľahké oválne štíty (thyreos) a krátke oštepy, čo ich robilo zraniteľnými v boji zblízka.
Filopoimén uskutočnil hlbokú reformu podľa macedónskeho vzoru: Zavedenie sarisy: Nahradil krátke oštepy dlhými píkami – sarisami (dlhé 4 až 6 m). Zmena výstroja: Zaviedol ťažšie brnenie, prilby a menšie okrúhle štíty, ktoré sa upevňovali na rameno, aby vojaci mohli sarisu držať oboma rukami. Taktika falangy: Pretransformoval achájsku pechotu na pevnú, hlbokú falangu, čím z nej urobil najúčinnejšiu vojenskú silu na Peloponéze. Reforma jazdy: Osobne dohliadal na výcvik aristokratickej jazdy, čím zvýšil ich disciplínu a manévrovateľnosť na bojisku.
Bitka pri Mantinei (207 pred Kr.) Účinnosť týchto reforiem sa naplno prejavila v bitke pri Mantinei proti spartskému tyranovi Machanidovi. Filopoimén využil defenzívne postavenie za priekopou a v momente, keď sa spartská formácia pri jej prekonávaní rozpadla, zaútočil svojou reformovanou falangou. Bitka vyvrcholila osobným súbojom, v ktorom Filopoimén vlastnou rukou Machanida zabil. Toto víťazstvo urobilo z Achájskeho spolku dominantnú mocnosť v Grécku.
Vzťah k Rímu a smrť Filopoimén presadzoval politiku „hrdej lojality“ voči Rímu. Hoci si uvedomoval rímsku prevahu, trval na tom, aby Rimania rešpektovali zmluvy a autonómiu Achájskeho spolku. Slávne vyhlásil, že Rimania by nemali zasahovať do gréckych záležitostí, kým sú Gréci schopní spravovať sa sami.
V roku 183 pred Kr. vypuklo v Messénii povstanie proti spolku. Filopoimén, vtedy už 70-ročný, sa osobne zúčastnil na vojenskej výprave, počas ktorej bol zajatý. Keďže odmietol zradiť záujmy spolku, bol v messénskom väzení donútený vypiť pohár jedu. Po správe o jeho smrti Achájci Messénu dobyli a Filopoiménov popol slávnostne preniesli do Megalopolisu v sprievode historika Polybia, ktorý niesol urnu.
Odkaz Filopoimén bol posledným veľkým stratégom, ktorý dokázal udržať jednotu a relatívnu nezávislosť gréckych miest pred ich definitívnou anexiou Rímom (v roku 146 pred Kr.). Jeho vojenské reformy a pevný charakter z neho urobili jednu z najobdivovanejších postáv neskorého helenizmu. Pre historikov predstavuje jeho smrť symbolický koniec éry, kedy boli grécke štáty schopné určovať svoj vlastný osud silou zbraní a diplomacie.
Referencie
Pozri aj Achájsky spolok Bitka pri Mantinei (207 pred Kr.) Polybios
Iné projekty
Kategória:Politici starovekého Grécka