Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania boli formálne vyššie organizačné a bojové jednotky partizánskeho hnutia. Až výnimky boli partizánske brigády zakladané sovietskymi organizátorskými skupinami vysadzovanými na územie Slovenska letecky a plnili rozkazy Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia, od 18. septembra 1944 Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku a partizánskych štábov 1. a 4. ukrajinského frontu, čo spôsobovalo problémy pri koordinácii aktivít s povstaleckým velením 1. československej armády na Slovensku. Počet príslušníkov partizánskych brigád na Slovensku sa pohyboval od 400 do 3 000. Brigády sa členili na oddiely (roty, prápory), kde typický počet bol od 3 do 10. V SNP sa partizánske brigády stali najrozšírenejším typom organizácie partizánskych oddielov do vyššej jednotky.

Partizánske brigády zasiahli významne do bojov na povstaleckých frontoch (Rajecká dolina, Priekopa, Telgárt), ako aj mimo povstaleckého územia (Beskydy, Vinné, Rudňany, Bošáca, Liptovský Hrádok, Hron).

Vznik brigád Hoci partizánske hnutie sa na Slovensku sa začalo formovať vo rokoch 19431944 z domácich odbojárov a sovietskych vojnových zajatcov, výrazným impulzom a rozmachom sa stalo vysadzovanie organizátorských skupín zo Sovietskeho zväzu. Moskovské vedenie KSČ v máji 1944 požiadalo Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia (UŠPH) o vyslanie skúsených partizánskych veliteľov na Slovensko. Uznesením ÚV KS Ukrajiny zo 17. júna 1944 bolo UŠPH uložené zabezpečiť organizovanie a rozširovanie partizánskeho hnutia v Československu. Vo výcvikových strediskách v Kyjeve, Obarove pri Rovne a neskôr vo Sviatošine bolo vyškolených 220 československých štátnych občanov. Po výcviku utvorili Slováci, Česi a sovietski občania výsadkové partizánske organizátorské skupiny, ktoré sa po vysadení stali základom štábov partizánskych brigád v Československu.

Organizátorské skupiny, z ktorých sa následne sformoval štáb partizánskej brigády, tvorili: veliteľ, zástupca veliteľa, náčelník štábu, komisár a velitelia ďalších jednotiek (oddiel na ochranu štábu brigády a jej základne, prieskumný, zdravotnícky, zásobovací, spojovací, mínerský a diverzný oddiel). Názvy brigád podľa žijúcich komunistických vodcov (4 brigády niesli meno Stalina, ďalšie niesli meno tajomníka KSČ Klementa Gottwalda a maďarskej komunistickej strany Mátyása Rákosiho) reflektujú vplyv komunistickej ideológie a kultu osobnosti v UŠPH.

Spory o velenie Každá partizánska brigáda, ktorá vyrástla na báze sovietskej desantnej organizátorskej skupiny, bola samostatná jednotka podliehajúca priamo UŠPH, vytvárala si vlastné partizánske oddiely, vlastnú zásobovaciu a logistickú štruktúru nezávisle od povstaleckého vedenia utvoreného po vypuknutí SNP a nezávisle aj od ostatných brigád. Koordinácia bojových akcií s povstaleckým velením bola komplikovaná. V prípade nadviazania kontaktov sovietskej organizátorskej skupiny s miestnymi partizánskymi oddielmi sa sovietske skupiny snažili tieto ovládnuť a včleniť ich do svojej štruktúry, čo sa nezaobišlo bez sporov.

Dňa 28. septembra 1944 vyslal UŠPH na Slovensko skupinu 10 skúsených sovietskych dôstojníkov na čele s A. N. Asmolovom, ktorí sa podieľali na vytvorení a následne ovládli Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku (HŠPO). Do 1. októbra 1944 bolo zásluhou UŠPH na Slovensku vysadených 12 desantných skupín so 192 príslušníkmi.

Velenie až do potlačenia povstania nad partizánskymi brigádami bolo predmetom sporov. Na jednej strane sa v záujme lepšej koordinácie povstaleckých síl snažilo velenie 1. československej armády na Slovensku presadiť svoju autoritu aj nad partizánmi, na druhej strane HŠPO tlačilo na prechod 1. československej armády na Slovensku na partizánsky spôsob boja, aby ju mohlo mocensky ovládnuť.

Po vojne náhľad|Veliteľ 2. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Viliam Žingor popravený v politickom procese 18. decembra 1950 Slovenskí občania vo veliteľských štruktúrach partizánskych brigád sa vyznačovali iniciatívou, rozhodnosťou, schopnosťou samostatného činu a preukázali ochotu obetovať osobný prospech v mene idey. Hoci bývalí členovia partizánskych jednotiek sa významne podieľali na komunistickom februárovom prevrate 1948, mnohí partizánski velitelia sa proti komunistickému režimu postavili (Viliam Žingor, Jozef Brunovský) alebo volili emigráciu (Anton Cyprich, Michal Sečanský). Komunistický režim tvrdo trestal skutočnú ako aj domnelú protištátnu činnosť a velitelia partizánskych brigád boli väznení, niektorí popravení (Viliam Žingor, Jozef Trojan) a od zvyšku sa očakávala demonštratívna podpora režimu.

Otázka velenia nad partizánskymi brigádami rezonovala dokonca v najväčšom politickom procese v sovietskom bloku, v procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským, ktorý bol obviňovaný aj zo zločinov spáchaných počas jeho pôsobenia na Slovensku počas Slovenského národného povstania, kde sa údajne snažil podriadiť pokrokové revolučné partizánske oddiely „reakčnému“ veleniu československej armády vedenému generálom Golianom.

Zoznam partizánskych brigád Partizánska brigáda Pavel

Významnú pozíciu medzi partizánskymi brigádami zohráva partizánska brigáda „Pavel“ vedená Jozefom Trojanom, ktorá vznikla z domácich odbojárov bez prispenia sovietskych organizátorských skupín a ako jediná partizánska brigáda bola uznaná vojenským ústredím a čs. vládou a zároveň uznávala autoritu velenia 1. československej armády na Slovensku. Dokonca 9. októbra 1944 bola partizánska brigáda Pavel včlenená do 2. čs. paradesantnej brigády ako jej 3. prápor v počte 250 mužov. Brigáda Pavel sa zúčastnila bojov o Topoľčany, bitky pri Baťovanoch, bojov na Pohroní a prechodu Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron. Jozef Trojan bol po vykonštruovanom politickom procese 29. decembra 1953 popravený.

Normalizačná Plevzova Encyklopédia SNP obsahuje heslo „Partizánska brigáda kpt. Trojana“ , resp. „Pavel“, avšak brigádu v zozname partizánskych brigád neuvádza.

Partizánske brigády Zoznam partizánskych brigád v SNP podľa Plevzu (zoznam neobsahuje Partizánsku brigádu Jana Žižku pod velením Teodora Polu, lebo táto brigáda bola 12. novembra 1944 so súhlasom UŠPH pretvorená na jednotku vyššej úrovnepartizánsky zväzok):

NázovAkcieVeliteľPoznámka 1. Boženko Považský Inovec Anatolij Antonovič Areneckij,krycie meno Snežinskij 2. Brigáda kpt. Jána Nálepku Ružomberok,Banská Bystrica,Prievidza,Jalná Michal Sečanský Michal Sečanský po vojne emigroval. 3. Československá partizánska brigáda Viliam Lichner Viliam Lichner bol 1. apríla 1951 predčasne penzionovaný. 4. Druhá čs. paradesantná brigáda v ZSSR Jalná,generálna ofenzíva proti SNP Vladimír Přikryl Vladimír Přikryl bol v rokoch 19491953 na základe vykonštruovaného obvinenia väznený. 5. Druhá čs. partizánska brigáda J. V. Stalina Stará Turá,Bošáca Iľja Danilovič Dibrova,Jozef Brunovský I. D. Dibrova bol zastrelený za nejasných okolností 13. októbra 1944. Jozef Brunovský bol v rokoch 19521958 väznený za údajnú protištátnu činnosť. 6. Druhá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika Turiec,Rajecká dolina,Priekopa Viliam Žingor Viliam Žingor bol po vykonštruovanom politickom procese 18. decembra 1950 popravený. 7. Hornonitrianska partizánska brigáda František Hagara František Hagara bol v marci 1950 zatknutý a obvinený z úsilia presadiť do čela KSS opäť K. Šmidkeho. Po prepustení a rehabilitácii od roku 1969 minister lesného a vodného hospodárstva vlád SSR. 8. Jánošík Telgárt,Priekopa,Mlynky, Vondrišel,Jelšava,Liptovská Teplička,Veľký bok Ernest Bielik Ernest Bielik bol v roku 1958 zatknutý a odsúdený na 10 rokov. 9. Klement Gottwald RudňanyVondrišelVeľký bok Vjačeslav Antonovič Kvitinskij Brigáda Klement Gottwald bola jediná špecializovaná diverzná partizánska brigáda vyslaná na územie Slovenska. 10. Kriváň Beskydy,Vinné Jozef Vogl‐Sokolovský Jozef Vogl‐Sokolovský bol v roku 1955 zatknutý za vraždy sovietskych vojnových zajatcov počas pôsobenia v radoch slovenskej armády na východnom fronte a za „sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“ bol odsúdený a väznený do roku 1964. 11. Maďarská brigáda A. Fuťanov 12. Nitrianska partizánska brigáda Prechod cez Hron Genadij Dmitrijevič Avdejev,krycie meno Smirnov 13. Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku Tetrov Ján Ušiak,Dajan Bajanovič Murzin Ján Ušiak spáchal 3. novembra 1944 samovraždu, aby nepadol do nemeckých rúk. 14. Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina Ružomberok,Banská Bystrica,Telgárt,Telgárt, Priekopa,Veľká Fatra Alexej Semionovič Jegorov Alexej Semionovič Jegorov obdržal vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. 15. Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika Turiec,Strečno,Priekopa,Liptovský Hrádok Piotr Alexejevič Veličko 16. Rákosi Vasil Michajlovič Kozlov 17. Sergej Beskydy Nikolaj Archipovič Prokopiuk Nikolaj Archipovič Prokopiuk obdržal vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu. 18. Slovenská národná partizánska brigáda N. Popov 19. Smrť fašizmu Partizánska republika N. V. Volkov 20. Stalin Okrúhly vrch (Hindenburg), Partizánska republika A. Martynov 21. Stalin Liptovský Hrádok Martin Kučera,G. Lošakov Martin Kučera bol v roku 1950 na návrh Svazu přátel SSSR na MNO v Prahe vylúčený z dôstojníckeho zboru a predčasne prepustený do zálohy. 22. Štvrtá partizánska brigáda Anton Cyprich Anton Cyprich bol po prevzatí moci komunistami preložený na dovolenku s čakaním, začiatkom apríla 1948 emigroval. 23. Za slobodu Slovanov Brezno,Poprad, Kežmarok, Levoča,Malužiná,letisko Mokraď Ladislav Kalina,Jevgenij Pavlovič Voľanskij Ladislav Kalina bol 26. septembra na chate Trangoška prepadnutý útočníkmi pod vedením veliteľa brigády Voľanského s cieľom Kalinovej fyzickej likvidácie. Kalina bol zranený do nohy, jeho šofér A. Mikovíny zabitý. 24. Zmiešaná brigáda N. Radul

Poznámky

Referencie

Pozri aj Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania Slovenské národné povstanie Taktické skupiny počas SNP Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny

Kategória:Česko-slovenské vojenské jednotky Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny Kategória:Dejiny Slovenska

Kategória:Vojenské zoznamy