Megakles I. alebo Megaklés I. (; 7. storočie pred Kr.) bol vplyvný aténsky štátnik z rodu Alkmaiónovcov, ktorý v roku 632 pred Kr. zastával úrad archonta. Do dejín sa zapísal predovšetkým potlačením Kylónovho pokusu o prevrat, čo však viedlo k náboženskému znesväteniu mesta a následnému dlhoročnému vyhnaniu celého jeho rodu.
Kylónovo znesvätenie Počas Megaklovho archontátu sa olympijský víťaz Kylón pokúsil s pomocou svojich prívržencov nastoliť v Aténach tyraniu a obsadil Akropolu. Keď pokus zlyhal, Kylónovi stúpenci hľadali náboženský azyl pri oltári bohyne Atény. Megakles im sľúbil bezpečnosť, ak opustia posvätnú pôdu a podstúpia súd.
Podľa tradície si prosebníci priviazali o sochu bohyne niť, aby zostali v jej ochrane aj počas zostupu z Akropoly. Keď sa však niť pri chráme Láskavých bohýň (Eumeníd) roztrhla, Megakles to vyhlásil za znamenie, že bohyňa ich ochranu odmieta. Následne dal prosebníkov zmasakrovať, pričom niektorých zabili priamo pri oltároch. Tento akt bol vnímaný ako hrubé znesvätenie posvätnej pôdy a porušenie posvätného práva na náboženský azyl.
Dôsledky a vyhnanstvo Tento čin uvrhol na Megakla a celý rod Alkmaiónovcov náboženskú nečistotu (miasma), v historiografii známu ako „prekliatie Alkmaiónovcov“. Pod tlakom verejnej mienky a politických súperov (najmä Solóna) boli Alkmaiónovci postavení pred mimoriadny súd, ktorému predsedal Myrón z Flye. Celý rod bol odsúdený na doživotné vyhnanstvo.
Podľa dobových svedectiev boli telá zomrelých členov rodu vykopané z hrobov a vynesené za hranice Atiky, aby sa mesto očistilo. Hoci sa rodina mohla o niekoľko desaťročí neskoršie do Atén vrátiť, stigma „zneväčovateľov“ bola proti nim politicky využívaná ešte v 5. storočí pred Kr., napríklad počas diplomatických sporov so Spartou voči Periklovi.
Referencie
Pozri aj Alkmaiónovci Kylón z Atén Megakles II.
Kategória:Politici starovekého Grécka