Partizánska brigáda Stalin (Kučera – Lošakov), alebo partizánska skupina Kučera – Lošakov bola partizánska brigáda sformovaná v druhej polovici decembra 1944 spojením oddielu A. Gorianskeho, ktorý opustil po rozkole 2. československú partizánsku brigádu J. V. Stalina aj s rádiostanicou, a vojenskopartizánskej jednotky Martin tvorenej vojakmi úseku Kosatec 1. česko-slovenskej armády na Slovensku pod velením Martina Kučeru, ktorí po potlačení SNP prešli na partizánsky spôsob boja. Veliteľom brigády sa stal Grigorij Lošakov, komisárom Martin Kučera. Základňu mala na Krčahove pod Krakovou hoľou. Vykonávala diverzné akcie na Košickobohumínskej železnici a prepady v priestore Liptovský HrádokKráľova Lehota. V dňoch 29. január1. február 1945 sa na rozkaz HŠPH sa zúčastnila na dobytí Liptovského Hrádku. 1. februára po rozpustení brigády vstúpilo 259 jej príslušníkov do 1. československého armádneho zboru.
História brigády Oddiel A. Gorianskeho Grigorij Lošakov a Anatolij Gorianskij boli členmi organizátorskej skupiny I. D. Dibrovu vysadenej 14.15. septembra 1944 v Žabokrekoch, z ktorej sa bola presune do podjavorinského kraja a po spojení s miestnymi partizánskymi oddielmi sformovaná 2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina. Brigáda sa po bojoch v Starej Turej a Bošáci presúvala koncom októbra 1944 na severovýchod. Po strate jednej z rádiostaníc v Mladoňove a kvôli zlému počasiu a nedostatku potravín vydal Brunovský v Marikovej rozkaz k návratu po malých skupinkách naspäť do podjavorinského kraja. Sovietska časť výsadku tvrdila, že tento priestor nie je na partizánsku činnosť vhodný kvôli tomu, že malé lesy neumožňujú vytvoriť základne nutné pre oddych a zdravotnícku starostlivosť. Rozkol dospel až k tomu, že náčelník rozviedky Grigorij Lošakov podporovaný Anatolijom Gorianskym neuposlúchol dohodu, svojvoľne sa vyhlásil za veliteľa brigády a opustil brigádu so sovietskou časťou výsadku a poslednou vysielačkou smerom na Oravu, kde sa chcel spojiť s Červenou armádou. Po neúspešnom pokuse prejsť do Poľska sa oddiel presunul do Nízkych Tatier.
Vojenskopartizánska skupina Martin Potom, ako nemecká skupina SS Schäfer postupujúca od Popradu v podstate bez odporu obsadila v dňoch 4.6. september celý Liptov vrátane Ružomberka, povstalecká obrana sa úspešne zachytila pri Malužinej. Tu príslušníci 2. taktickej skupiny pod velením kpt. jazd. Martina Kučeru niekoľko týždňov držali obranu, podnikali protiútoky, blokovali košickobohumínsku železnicu, kde zničili nemecký improvizovaný pancierový vlak a ustúpili z pozícií až počas záverečnej októbrovej nemeckej ofenzívy proti povstalcom. Koncom októbra rozklad povstaleckej armády neobišiel ani obranný úsek Kosatec. Jednotky sa rozpadli, no časť povstalcov sa nevzdala a prešla na partizánsky spôsob boja. Martin Kučera sa stal veliteľom vojenskopartizánskej skupiny „Martin“. Jej základom sa stalo asi 300 mužov zo zvyškov práporov kpt. Krampla a npor. Hudeca (úsek „Kosatec“) a zvyšky vojakov úseku „Plesnivec“. Náčelníkom štábu skupiny sa stal npor. J. Hudec. Skupina mala tri oddiely: „Za víťazstvo“ (veliteľ npor. J. Martinček, komisár npor. J. Achimský, zástupca veliteľa J. Púchlý, lekár I. Kostolný). Oddiel pôsobil na Veľkom Gápli nad Mýtom pod Ďumbierom, mal okolo 75 príslušníkov. „Za slobodu“ (veliteľ kpt. M. Lukáč, komisár npor. F. Bobiš, zástupca veliteľa kpt. J. Ploskuňák, náčelník štábu npor. J. Pupák). Oddiel pôsobil nad obcou Lazisko a mal okolo 75 členov. „Za slobodu Slovanstva“ (veliteľ npor. Š. Bobula, komisár Ľ. Gerek, náčelník štábu por. J. Sabršúl, lekár O. Goldhammer). Oddiel mal základňu na Brtkovici nad Liptovskou Porúbkou. Skupina vykonávala najmä výzvednú činnosť a bránila sa útokom.
Brigáda Stalin Spojením 50členného oddielu Gorianskeho a skupiny „Martin“ v 2. polovici decembra 1944 vznikla brigáda „Stalin“. Veliteľom sa stal Grigorij Lošakov, komisárom kpt. Kučera. V čase spojenia s Červenou armádou vo februári 1945 mala okolo 550 členov. Vďaka vysielačke 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina získala brigáda spojenie s Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia a Hlavným štábom partizánskeho hnutia.
Gorianskeho oddiel bol do brigády začlenený ako oddiel „Chruščov“. Veliteľom sa stal A. Gorianskij. Koncom decembra mal oddiel Chruščov okolo 80 príslušníkov.
Brigáda pôsobila na severných svahoch Nízkych Tatier. 26. januára vykoľajila na košicko-bohumínskej železnici pri Kráľovej Lehote nemecký transport.
Boje o Liptovský Hrádok
29. januára brigáda na rozkaz Hlavného štábu partizánskeho hnutia zaútočila na Liptovskú Porúbku, obec však pod tlakom nemeckých protiútokov neudržala, bola vytlačená na jej južný okraj a 30. januára zvádzala boje. 31. januára v súčinnosti s ďalšími jednotkami obec definitívne dobyla.
Pri finálnom útoku na Liptovský Hrádok brigáda Stalin prekročila Váh a útočila z juhu, Veličkova brigáda oslobodzovali obce severne od mesta. Hlavný nápor však viedli 1. čs. armádny zbor zo severovýchodu od Dovalova a Červená armáda z východu od Kráľovej Lehoty. 1. februára 1945 spojené sily partizánskych oddielov, 1. čs. armádneho zboru a Červenej armády Liptovský Hrádok dobyli. Brigáda Stalin bola rozpustená a 259 príslušníkov vstúpilo do 1. čs. armádneho zboru.
Referencie
Kategória:Liptovský Hrádok Stalin Kategória:Partizánske organizácie