Partizánsky oddiel Hurban, neskôr partizánsky oddiel Uher bola partizánsky oddiel sformovaný v podjavorinskom kraji z miestnych odbojárov a ukrývajúcich sa sovietskych vojnových zajatcov. Veliteľom oddielu bol Miloš Uher a zástupcom Ján Rešetko. Oddiel sa v októbri 1944 stal súčasťou 2. československej partizánskej brigády J. V. Stalina. Zapojil sa do mnohých bojov (celkovo sa uvádza 25 bojových akcií). 12. októbra 1944 prepadol nemeckú posádku v Starej Turej. 27. februára 1945 sa na falošný podnet oddiel Hurban vydal do Cetuny brániť dedinčanov, ktorých mali terorizovať Nemci, kde padol do pasce protipartizánskeho oddielu SS Edelweiss. V boji padlo 16 partizánov, medzi ktorými boli i veliteľ oddielu Hurban Miloš Uher a jeho zástupca Anton Jakubík. Novým veliteľom oddielu sa stal Martin Kavický. Oddiel sa spojil s Červenou armádou 6. apríla 1945 pri Dolnom Lopašove, keď sa ešte v ten deň podieľal na oslobodení Brezovej pod Bradlom.

História oddielu Vznik Socialistická historiografia kládla vznik oddielu do leta 1944 alebo dokonca do roku 1943, pričom sa opierala o prítomnosť ukrývajúcich sa sovietskych zajatcovutečencov z nemeckých táborov v podjavorinskom kraji, nešlo však o organizovanú partizánsku činnosť. Odbojové aktivity začali organizovať stot. František Lipka vykonávajúci vojenský dozor v myjavskej zbrojovke Tauš a jej riaditeľ František Šamalík. Prostredníctvom myjavského rodáka komunistu Štefana Bednára dokonca zorganizovali stretnutie s najvyšším predstaviteľom ilegálneho vedenia KSS Karolom Šmidkem. K dôverníkom odbojárov patril aj sústružník továrne Tauš Miloš Uher. František Lipka nadviazal kontakt aj s Františkom Micherom, riaditeľom staroturianskej zbrojovky, ktorý poskytol podjavorinským partizánom finančnú injekciu. V priebehu roka 1944 začali zhromažďovať zbrane od priekupníkov, dokonca výkupom loveckých zbraní. Sklad zbraní sa nachádzal v hostinci U Dudíka v Myjave (už začiatkom roka tam bolo 6 či 8 ľahkých guľometov, niekoľko pištolí, pušiek, automatov), ďalšie sklady zbraní vznikali v Lubine, Starej Turej, Bzinciach. Na zhromažďovaní zbraní sa podieľal aj Miloš Uher osobne.

Správa o príprave odboja v podjavorinskom regióne sa dostala prostredníctvom rotmajstra Karla Grüna, ktorý odletel so styčným dôstojníkom Vojenského ústredia npor. Jánom Koreckým 2. augusta 1944 do Sovietskeho zväzu, až pred náčelníka čs. vojenskej misie v ZSSR Heliodora Píku. Správa konštatovala, že pri Myjave je organizovaná 300členná ilegálna skupina, ktorá očakáva zhod zbraní.

Oddiel Hurban sa začal formovať v čase vypuknutia povstania. Prvých členov eviduje kronikár oddielu Anton Kamenický k 28. augustu 1944., samotný Miloš Uher opustil zbrojovku Tauš 30. augusta. Na organizácii sa podieľal aj rotník Ján Rešetko, ktorý organizoval prepravu zbraní a iného materiálu z posádky v Novom Meste nad Váhom do Horných Bziniec a Lubiny, a v noci z 30. na 31. august sa pripojil ku skupine Miloša Uhra. Zásobovanie a spojenie s Banskou Bystricou dostal za úlohu Martin Kedro. Povstalecké centrum vo veci organizácie povstania navštívil Kedro 1. septembra a hneď večer sa vrátil späť (spojenie vysielačkou sa nadviazať nepodarilo). Nábor členov sa dial v kultúrnom dome v Lubine. Neplnoletí záujemcovia boli odmietaní, resp. zapojení ako spojky. Evidenciu oddielu dostal na starosť Anton Kamenický. Prvý tábor bol vybudovaný na Záhradskej v javorinských horách. Začiatkom septembra sa k jednotke pripojil nedoštudovaný lekár z Prahy Bedřich Placák a ďalší dobrovoľníci. V prvých septembrových dňoch prebiehal v jednotke výcvik nováčikov.

Revolučná eufória prvých povstaleckých dní vyústila aj do zastrašovania predstaviteľov režimu. Odvlečený bol lesný hájnik z Lubiny Kušnier, ktorý bol po dvoch dňoch týrania prepustený. Podpredseda staroturianskej miestnej organizácie HSĽS Ján Pavlovič bol 10. septembra postrelený a na následky zranenia umrel v piešťanskej nemocnici. Do okien hostinca v Starej Turej patriaceho príslušníkovi HG Antonovi Horečnému sa strieľalo. 19. septembra príslušníci oddielu Hurban s Uhrovým zvolením zastrelili udavača a vedúceho Deutsche Partei v Myjave Franza Heidera. Tieto akcie znepokojovali katolícku časť obyvateľstva.

Oddiel Javorina Valentina Medvedeva Podľa kronikára oddielu Andreja Kamenického sa 1. septembra k oddielu pripojila aj skupina utečencov z koncentračných táborov prebývajúcich v okolí Košarísk združená okolo sovietskeho utečenca Valentina Furmanoviča Medvedeva, označovaná aj ako „oddiel Javorina“. Medvedev sa najskôr mal stať veliteľom oddielu, potom po 12. septembri len vojenský poradca a neskôr ho Uher zbavil aj tejto funkcie. Podľa partizánov oddielu Repta sa Medvedev chcel 10. septembra pridať k Reptovmu oddielu, no ten nechcel vytvárať veľkú jednotku a navrhol Uhrovi, aby Medvedeva prijal on. Podľa ďalšej verzie bol Medvedev dokonca kvôli pasivite podozrievaný zo spolupráce s Nemcami. Skupina sa nakoniec mala rozdeliť na dve časti, jedna prešla k Uhrovi, druhá k Reptovi.

Prvé strety s Nemcami Okolie Nového Mesta nad Váhom obsadila začiatkom septembra nemecká 708. divízia ľudových granátnikov pod velením Josefa Kriegera (neskôr plk. Wilhelma Bleckwenna). Z tohto dôvodu sa oddiel Hurban začal presúvať zo Záhradskej do oblastí krajňanských kopaníc. Zároveň Ján Repta definitívne potvrdil Uhra za veliteľa oddielu, čím vyriešil spory s ruským utečencom kpt. Medvedevom. 12. septembra 1944 došlo zároveň k rozdeleniu oddielu na 3 menšie skupiny: skupina: veliteľ Andrej Pančekov, zástupca Vasilij Zacharov, poradca Vasilij Proskurov skupina: veliteľ Lukáč Ivanič, zástupca Martin Kavický, poradca Simeon Mudrahejla skupina: veliteľ Gustáv Haruštiak, zástupca Daniel Haruštiak, poradca Vasilij Akulenčík Prvý bojový stret s Nemcami absolvoval oddiel Repta 8. septembra. 14. septembra podnikli Nemci „očisťovaciu akciu“ podjavorinských obcí v počte asi 150 mužov na 3 pancierových a 4 nákladných autách (vrátane 11 členov POHG). V obciach Horné a Dolné Bzince prehľadávalo (asi na podnet veliteľa HG z Lubiny Jána Bratranca) domy rodín sympatizujúcich s partizánmi. V Hrušovských hájoch došlo k prestrelke so skupinou Gustáva Haruštiaka, pričom partizáni prišli o Michala Hajtúna, ranený bol Milan Rojka. Následne skupina Ivana Lukáča podnikla na Nemcov odpočívajúcich po akcii v Starej Turej útok s cieľom zničiť ich obrnené autá, no pred presilou sa musel stiahnuť do hôr. Tretí stret s Nemcami sa odohral 16. septembra v Krajnom, kde pred hlavne nemeckej jednotky vošiel motocykel s Andrejom Pančekovom a Milanom Slávikom. Pančekov bol zastrelený a Slávik zajatý.

Rozdelenie oddielu na 3 menšie skupiny vzdialené niekoľko kilometrov sa ukázalo v boji neefektívne. Zároveň v tom čase Miloš Uher riešil nedisciplinovanosť zásobovača oddielu Petra Myjavského, ktorého pre trestné činy odsúdil partizánsky súd na trest smrti. Od popravy sa však upustilo a Peter Myjavský po dezercii naďalej okrádal Židov ukrývajúcich sa na kopaniciach. Oddiel bol reorganizovaný do 2 čiat s veliteľmi Lukášom Ivaničom a Ivanom Zemanom. Tretia, pracovná čata mala na starosti udržiavanie poriadku v tábore. Po reorganizácii sa oddiel sústredil na diverznú činnosť.

Už dňa 9. septembra o 2:45 ráno rotník Ján Rešetko so svojou skupinou poškodil viadukt trate Nové Mesto nad VáhomVeselí nad Moravou medzi obcami Stará Turá a Papraď tak, že ostal do konca vojny nepoužiteľný. 28. septembra poškodili v dĺžke 300 metrov trať BratislavaTrenčín. 10. októbra na druhý pokus (prvý zlyhal pre malé množstvo trhavín) Rešetkova skupina zdemolovala opäť na trati Nové Mesto nad VáhomVeselí nad Moravou železničný nadjazd pri obci Poriadie tak, že nebol do konca vojny opravený.

Začlenenie oddielu do 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina Začiatkom októbra sa pod Javorinu presunula sovietska organizátorská skupina I. D. Dibrovu vysadená Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia 14.16. septembra v Žabokrekoch. Jej úlohou bolo rozvinúť partizánsky boj na západnom brehu Váhu. Na bošáckych kopaniciach sa stretli s miestnym oddielom Rázus pod velením Juraja Adamoviča a verbovali dobrovoľníkov. 5. októbra sa desant presunul na kopanicu Hlavina k Starej Turej, kde sa nasledujúci deň stretol s partizánskym oddielom Hurban, príslušníkmi ďalších oddielov a dokonca aj bol prítomný aj Ján Repta, hoci jeho partizánsky oddiel formálne spadal do 2. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Na porade padlo rozhodnutie, Dibrovova organizátorská skupina sústredí všetky oddiely do partizánskej brigády nesúcej meno vodcu ZSSR. J. V. Stalina,, ktoré 9. októbra potvrdil aj UŠPH.

Oddiel Hurban bol do brigády začlenený pod svojím menom ako jej 4. oddiel Miloša Uhra (komisár Ján Buban) s operačným priestorom Javorina.

Príchod sovietskych partizánov znamenal zmenu správania partizánov k civilnému obyvateľstvu. Začalo dochádzať k násilným rekviráciám. Lekár oddielu Hurban Bedřich Placák evidoval zostrené výsluchy predvedených osôb zo strany náčelníka osobného oddelenia brigády Galického. Naopak veliteľ brigády Dibrova vystupuje v spomienkach členov brigády a dokonca aj obyvateľstva ako rešpektovaná osobnosť, „baťko“.

Prepad Starej Turej

12. októbra 1944 oddiel Hurban pod velením Miloša Uhra vykonal prepad nemeckej jednotky dislokovanej v škole a na pošte v obci Stará Turá. Podľa spomienok šéflekára oddielu Hurban Bedřicha Placáka nebol veliteľ brigády Dibrova akciou vôbec nadšený. Straty na partizánskej strane boli jeden mŕtvy (21ročný Samuel Marônka z Jablonky). Ranení boli Ondrej Trocha a Martin Kavický. Nemecké straty sú uvádzané rôzne: hlásenie veliteľa žandárskej stanice v Starej Turej Rudolfa Petroviča uvádza 2 mŕtvych a 2 ranených nemeckých vojakov.

Smrť I. D. Dibrovu Partizáni sa z dôvodu možnosti odvetného úderu na ich tábor, ktorého poloha bola prezradená Nemcom rukojemníkmi zaistenými po prepade Starej Turej, z Krivosúd presunuli smerom na Španie. Počas tohto nočného pochodu bol zastrelený veliteľ brigády Dibrova. Existuje viacero verzií Dibrovovej smrti. Oficiálna komunistická historiografia pripisovala Dibrovovu smrť prestrelke s Nemcami, resp. uvádzala smrť v boji. Dizertačná práca Vladimíra Černého podporuje túto verziu opierajúc sa o ďalekopis 21. policajného pluku Schutzpolizei, v ktorom bola hlásená smrť jedného partizána (bez udania mena) v prestrelke s colníkmi a Einsatzkommandom Burger. Iná verzia operovala s vraždou vykonanou nemeckým konfidentom. Bedřich Placák, lekár brigády, nebol pri výstrele, ale na žiadosť sovietskych príslušníkov brigády spísal lekársku správu, v ktorej vyjadril názor, že nešlo o boj, ale o výstrel zo zálohy. Jozef Brunovský, ktorý sa stal po Dibrovovi veliteľom brigády, bol presvedčený, že Dibrova zabili Sovieti. Spomínal, že sa Dibrova v noci pred smrťou pohádal s Galickým (náčelníkom osob. oddielu brigády). Krátko po prestrelke hlásili sovietski partizáni na UŠPH do Kyjeva, že organizátorom Dibrovovej vraždy bol Miloš Uher. Zobrané osobné spomienky partizánov svedčia o tom, že Miloš Uher bol predvolaný na štáb brigády, kde mu hrozil partizánsky súd a likvidácia. Vtedy slovenskí partizáni pohrozili vzburou, ak nebude Uher prepustený.

Boj v Bošáci

20. októbra 1944 na brigádu v bošáckej doline zaútočil nemecký prápor 708. divízie ľudových granátnikov. V tom čase sa v doline nachádzalo 5 oddielov brigády vrátane Uhrovho. Po boji Nemcami hodnotenom ako „tvrdá bitka“ a neúspešná operácia sa brigáda rozhodla opustiť podjavorinský kraj a presunúť sa k Žiline.

Pokus o presun na severovýchod Oddiel Hurban mal nasledovať pri presune na severovýchod jadro brigády s istým časovým odstupom. Dočasne sa presunul z moravskolieskových kopaníc k Cetune. Tu bol oddiel na kopanici U Haruštiakov prepadnutý pri raňajkách nečakane nemeckým osobitným oddielom 7a. Prekvapení partizáni sa stiahli do lesa. Nemci hlásili 1 mŕtveho partizána a korisť 9 pušiek. Partizánske (vzhľadom na okolnosti prepadu nereálne) hlásenie udávalo 27 padlých a 5 zranených Nemcov.