Battiovci ( – Battiadai) bola dynastia kráľov dórskeho pôvodu, ktorá vládla v starovekej Kyréne v severnej Afrike. Počas ôsmich generácií (približne od roku 631 pred Kr. do roku 440 pred Kr.) vybudovali z Kyrény jedno z najvýznamnejších hospodárskych a kultúrnych centier helénskeho sveta.
Pôvod a vzostup Dynastiu založil v roku 631 pred Kr. Battos I., aristokrat z ostrova Théra, ktorého do Afriky vyslala delfská veštiareň. Mená panovníkov sa v rode pravidelne striedali (Battos – Arkesilaos). Battiovci si udržali moc vďaka strategickému monopolu na vývoz vzácnej rastliny silfion a chovu špičkových koní, ktoré im priniesli slávu na panhelénskych hrách.
Významní panovníci Battos II. (Šťastný): v polovici 6. stor. pred Kr. pozval do Kyrény nových gréckych osadníkov, čím položil základ veľmoci v Kyrenaike. Battos III. (Reformátor): pod tlakom vnútorných nepokojov prizval zákonodarcu Démonaxa z Mantineie, ktorý obmedzil kráľovskú moc v prospech ľudu. Arkesilaos IV.: posledný panovník, známy svojím víťazstvom v pretekoch vozov na olympijských hrách (460 pred Kr.). Jeho víťazstvo oslávil básnik Pindaros v 4. a 5. pýtickej óde.
Zánik dynastie Koniec vlády Battiovcov nastal okolo roku 440 pred Kr. po násilnom zvrhnutí Arkesilaa IV., ktorý sa pokúsil obnoviť absolútnu moc. Po jeho zavraždení v meste Euhesperides bola v Kyréne nastolená republika, čím sa uzavrela éra kráľovskej vlády na severe Afriky.
Referencie
Pozri aj Kyréné (Líbya) Kyrenaika Silfion
Kategória:Kráľovské rody Kategória:Panovnícke rody