náhľad|Summerhill – najstaršia známa Demokratická škola
Demokratická škola je alternatívna škola, ktorá spĺňa nasledujúce kritériá:
Výuka je dobrovoľná. Štúdium je samoriadené a prebieha bez učebných osnov. Škola je v čo najväčšej možnej miere riadená priamou demokraciou – študenti a učitelia majú rovnaký hlas pri rozhodovaní. Študenti môžu slobodne tráviť čas podľa vlastného uváženia, pokiaľ neporušujú pravidlá stanovené školskou komunitou. Koncept demokratického vzdelávania sa v demokratických školách zavádza do praxe a vytvára prostredie pre samovzdelávanie – autodidaktiku.„IDEC 2005 - Documentation". en.idec2005.org. IDEC - International Democratic Education Conference. 2005. Citované 2024-01-13.
Termín prvýkrát použila Demokratická škola v Hadere v roku 1987.Geller, Karl (2021). Geschichte der Demokratischen Schule. Leipzig: tologo. s. 180, 230–248, 71, 241, 38, 146, 149, 154, 155, 180. ISBN 978-3-937797-90-8. (po nemecky)
Definícia Všeobecná definícia demokratickej školy neexistuje. Všetky demokratické školy sa však vyhýbajú vynucovaniu akýchkoľvek povinností alebo nevyžiadaného hodnotenia vzdelávacieho procesu svojich žiakov, t. j. podporujú samostatné učenie a sú riadené demokraticky. Riadiacim orgánom je spravidla školská rada.
Európska organizácia EUDEC uvádza tri základné charakteristiky demokratických škôl:„What is Democratic Education? – EUDEC". eudec.org. EUDEC. Citované 2024-01-13.
Pevné základy v kultúre hodnôt rovnosti a spoločnej zodpovednosti. Kolektívne rozhodovanie, kde majú všetci členovia komunity, bez ohľadu na vek alebo status, rovnaké slovo pri dôležitých rozhodnutiach: školské pravidlá, učebné osnovy, projekty, prijímanie zamestnancov a dokonca aj rozpočtové záležitosti. Samostatné objavovanie; študenti si vyberajú, čo sa učia, kedy, ako a s kým sa to učia. Učenie sa môže diať v triede alebo mimo nej: hrou, ako aj klasickým štúdiom. Kľúčové je, aby učenie vychádzalo z vnútornej motivácie študentov a sledovalo ich záujmy.
Typické znaky Žiadne známky ani externé hodnotenie. Veková diverzita naprieč študentským zborom. Žiadne všeobecné ani povinné učebné osnovy. Dobrovoľná účasť na vyučovaní. Samoregulácia prostredníctvom demokratických orgánov, ako sú školské zhromaždenia a Výbor pre riešenie sporov; dodržiavanie ľudských práv, najmä rovnosti medzi učiteľmi a študentmi. Pozitívny postoj k rôznorodosti študentov. Pravidelné zvolávanie školských zasadnutí ako najvyššieho orgánu školy. Voľný pohyb po celom areáli školy. Zápis 15 až 150 študentov, vo výnimočných prípadoch aj viac. Hra sa vo všetkých vekových skupinách považuje za pozitívnu.Gher, Yonatan (23. augusta 2018). „How a democratic school works, and how it improves society". Times of Israel.„What is democratic education?". idenetwork.org. Archivované z originálu 2024-11-11. Citované 2024-08-26.„What is democratic education?". EUDEC.
Zasadnutia školy Väčšina demokratických škôl organizuje týždenné školské zasadnutia, ktoré sú prístupné pre všetky deti a dospelých. Niektoré školy nemajú pravidelný harmonogram školských zasadaní, ale zvolávajú ich vždy, keď je to potrebné.
O všetkých záležitostiach týkajúcich sa školy sa rozhoduje spoločne – od prijímania nových zamestnancov, zavádzania alebo rušenia pravidiel, financií až po dianie počas školského dňa. Každý má rovnaký hlas bez ohľadu na vek.„What is Democratic Education? – EUDEC". eudec.org. EUDEC. Citované 2024-01-13. Zasadnutiu zvyčajne predsedá študent; účasť je zvyčajne dobrovoľná.KEYSER, ZACHARY (7. októbra 2018). „Democratic schools put Israel's children in the driver's seat". The Jerusalem Post.
Školské zasadnutie je najvyšším rozhodovacím orgánom v škole.„What is Democratic Education? – EUDEC". eudec.org. EUDEC. Citované 2024-01-13.
Niektoré demokratické školy majú zakladateľov alebo riaditeľov, ktorí si vyhradzujú právo mať konečné slovo v určitých záležitostiach. Taktiež nie každé školské zasadnutie môže rozhodovať o finančných otázkach alebo bezpečnostných pravidlách.Neill, Alexander Sutherland (1960). Summerhill: a radical approach to child rearing. Oxford: Hart Publishing Company. s. 315.
Zatiaľ čo vo väčšine škôl, najmä v Sudbury Schools, sa rozhodnutia prijímajú jednoduchou väčšinou prítomných, v niektorých školách sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina. Iné školy, ako napríklad Sociokratické školy a niektoré centrá agilného vzdelávania sa snažia dosiahnuť konsenzus.Osório, Marianne; Shread, Charlie. „Sociocracy for Schools". wonderingschools.Oulton, Abby (22. apríla 2019). „An Agile Approach to Education". Cutter.
Na školskom zasadnutí má hlas študenta rovnakú váhu ako hlas učiteľa.„What is Democratic Education? – EUDEC". eudec.org. EUDEC. Citované 2024-01-13.
Základným princípom školských zasadnutí je myšlienka, že „tí, ktorých sa rozhodnutie týka, rozhodujú". Rodičia majú teda v Sudbury Valley škole slovo pri rozhodovaní o školskom poplatku. V záležitostiach týkajúcich sa školského života však toto právo nemajú.Greenberg, Daniel (1986). A Clearer View. Sudbury Valley: Sudbury Valley School Press. s. 75. ISBN 978-1888947229.
Väčšie školy a školy Sudbury často delegujú právomoci školského zasadnutia na výbory, t. j. pracovné skupiny zriadené školským zasadnutím.Greenberg, Daniel (1. januára 1995). Free at Last. Sudbury Valley: Sudbury Valley School Press. s. 115. ISBN 978-1888947007.
Triedy Vyučovanie v demokratických školách je nepovinné. V Sudbury Valley škole je dobrovoľná dokonca aj prítomnosť v priestoroch školy.Greenberg, Daniel (1995). Free at Last. Sudbury Valley: Sudbury Valley School Press. s. 98. ISBN 978-1888947007.
Príprava na získanie diplomu sa v jednotlivých krajinách značne líši. Summerhill a Freie Demokratische Schule Kapriole vo Freiburgu (Nemecko) pomáhajú svojim študentom pripraviť sa na štátom uznávané skúšky tak, aby mohli ďalej pokračovať v odbornom vzdelávaní alebo štúdiu na univerzite.Grenyer (1999). Ofsted Report: Summerhill School. Office for Standards in Education.
Sudbury školy nemajú žiadne učebné osnovy. Vyučovanie tu nehrá takú úlohu ako v iných školách. Žiadny predmet sa nepovažuje za natoľko dôležitý, aby bol ponúkaný ako štandardný. Kurzy sa zriaďujú iba na podnet študentov alebo učiteľov, ktorí si myslia, že by o ne niekto mohol mať záujem.Greenberg, Daniel (1995). Free at Last. Sudbury Valley: Sudbury Valley School Press. s. 98. ISBN 978-1888947007.
Väčšina akademického vzdelávania nie je v iných demokratických školách iniciovaná študentmi, t. j. škola ponúka rôzne tradičné školské predmety, na ktorých sa študenti môžu, ale nemusia zúčastňovať.Neill, Alexander Sutherland (1960). Summerhill: a radical approach to child rearing. Oxford: Hart Publishing Company. s. 30, 31.
Učitelia (menej často študenti) zvyčajne ponúkajú iné kurzy alebo projekty na témy, ktoré ich zaujímajú. Môže to byť v podstate akákoľvek téma.Greenberg, Daniel (1995). Free at Last. Sudbury Valley: Sudbury Valley School Press. s. 98. ISBN 978-1888947007.
Voľná hra a neformálne učenie zohrávajú dôležitú úlohu vo všetkých školách.„What is Democratic Education? – EUDEC". eudec.org. EUDEC. Citované 2024-01-13.
Medzi jednotlivými školami existujú jasné rozdiely pokiaľ ide o každodenný školský život a spôsob, akým sa sloboda učenia uplatňuje.Greenberg, Daniel (1995). Free at Last. Sudbury Valley: Sudbury Valley School Press. s. 98. ISBN 978-1888947007.Oulton, Abby (22. apríla 2019). „An Agile Approach to Education". Cutter.Neill, Alexander Sutherland (1960). Summerhill: a radical approach to child rearing. Oxford: Hart Publishing Company. s. 30, 31.
História Od vzniku demokratických štátnych systémov existovali školy a detské republiky, ktoré experimentovali s demokraciou medzi študentmi. Medzi lepšie známe prípady patria internátna škola pre vojnové siroty Société des jeunes Français (1791–1795) Léonarda Bourdona,Vauthier, Gabriel (1912). „Léonard Bourdon et la Société des Jeunes Français". Annales Révolutionnaires: 331–343. študentská jurisdikcia (Schülergerichtsbarkeit) Heinricha Stephaniho v nemeckom meste Gunzenhausen (1826–1834),Kamp, Johannes-Martin (1994). Children's Republics. History, practice and theory of radical self-government in children's and youth homes. Essen: University of Essen. s. 155, 199. roľnícka detská škola Leva Tolstého v Jasnej Poľane (1859–1862) južne od Moskvy a George Junior Republic (1895–?) v štáte New York. Najstaršou, dodnes existujúcou demokratickou školou, je internátna škola Summerhill, ktorá sa nachádza v Leistone (Suffolk, Anglicko). Summerhill založil v Nemecku v roku 1921 škótsky pedagóg A. S. Neill, neskôr ju presťahoval do Anglicka a tam existuje dodnes.
Summerhill výrazne ovplyvnil Sudbury Valley School (od roku 1968), množstvo alternatívnych škôl po celom svete a Demokratickú školu v Hadere (od roku 1987), takže drvivá väčšina demokratických škôl, ktoré dnes existujú, je priamo alebo nepriamo ovplyvnená Summerhillom.
Nezávisle od Summerhillu, Kees Boeke vyvinul svoju konsenzuálnu demokratickú školu Werkplaats Kindergemeenschap v holandskom Bilthovene v roku 1929,Rawson, Wyatt Trevelyan (1957). The Werkplaats Adventure. Vincent Stuart.Bockelbrink, Bernhard; Priest, James; David, Lilian (2017). „Influences and History of Sociocracy 3.0". čo viedlo k vzniku sociokracie a sociokratických škôl,Rau, Ted J; Koch-Gonzalez, Jerry (6. augusta 2023). Many Voices One Song: Shared Power with Sociocracy. Sociocracy For All. ISBN 978-1949183009. a Janusz Korczak otvoril varšavský sirotinec Dom Sierot (1911–1942), kde deti mohli navštevovať aj školské vyučovanie.Engel, Liba (2013). „The Democratic School and the Pedagogy of Janusz Korczak". International Journal of Progressive Education. 9 (1): 119.
Škola Sudbury Valley School bola založená v roku 1968 Danielom a Hannou Greenbergovcami.Gray, Peter (5. marca 2013). Free to Learn. Basic Books. s. 78–85. ISBN 978-0465025992. Odvtedy bolo na základe konceptu školy Sudbury Valley založených najmenej 40 škôl, prevažne v Spojených štátoch. Početné publikácie Daniela Greenberga o tejto škole oslovili pomerne široké publikum. Vďaka tomu predstavujú školy Sudbury najrozšírenejší model demokratickej školy.
Na západe založila generácia z roku 1968 množstvo alternatívnych škôl s prvkami priamej demokracie. V Spojených štátoch, kde zákony uľahčujú zakladanie alternatívnych škôl, bolo odhadom v 70. a 80. rokoch 20. storočia založených stovky škôl.Kavner, Lucas (9. januára 2012). „At Brooklyn Free School, A Movement Reborn With Liberty And No Testing For All". Huffington Post. V rovnakom čase sa o Neillových myšlienkach diskutovalo v rámci antiautoritárskeho hnutia v Nemecku a progresívneho vzdelávacieho hnutia Éducation Nouvelle vo Francúzsku.Kühn, Axel D. (2002). A. S. Neill und Summerhill: Eine Rezeptions- und Wirkungsanalyse. Tübingen: Eberhard-Karls-Universität Tübingen. s. 72. Následne, počas reformného obdobia za Françoisa Mitterranda, boli v roku 1982 založené dve demokratické štátne školy: Lycée experimental de Saint-Nazaire a Lycée autogéré de Paris, ktoré existujú dodnes. Prvou oficiálnou alternatívnou školou v Nemecku bola Demokratische Freie Schule Frankfurt. Bola založená v roku 1975, do roku 1986 existovala nelegálne a následne ju legalizovala nová červeno-zelená vláda Hesenska.Wilke, Martin (2006). Freiheit und Demokratie an Freien Alternativschulen. Berlin: Freie Universität Berlin. s. 7–10.