Timotej I. (* 5. storočie† 5. apríl 518, Konštantínopol) bol byzantský kňaz a biskup, konštantínopolský patriarcha v období od roka 511 do svojej smrti. Bol podporovateľom monofyzitského prúdu kresťanstva.
Timotejov obraz v dielach starovekých historikov a kronikárov je spravidla zatienený postavou cisára Anastáza a jeho politikou. Názory naňho sa líšia v závislosti od náboženského pozadia toho-ktorého kronikára. Pozitívne je hodnotený monofyzitskými prameňmi, omnoho menej ortodoxnými autormi.
V konštantínopolskej liturgii zaviedol po vzore antiochijskej cirkvi každodenné čítanie Nicejsko-konštantínopolského vyznania viery, ktoré sa pred tým prednášalo iba na Veľký piatok.
Život O Timotejom pôvode sa nevie takmer nič. Keďže sa stal patriarchom v roku 511, musel sa narodiť už v 5. storočí. Pred tým než sa stal patriarchom, bol presbyterom v Konštantínopole a zastával úrad skeuofylaxa (správcu pokladnice a sakristie).
Za konštantínopolského patriarchu bol Timotej zvolený na návrh byzantského cisára Anastáza I. Dátumy a okolnosti Timotejovho dosadenia na patriarchálny stolec sú známe zo správ viacerých historikov a kronikárov a mierne sa líšia. Podľa Zachariáša Rétora sa v jeho časoch zachoval list s podrobným opisom udalostí Timotejovho nástupu na stolec. Timotejov predchodca, svätý Makedonios II. bol v noci na 8. augusta 511 zosadený a odvezený z Konštantínopola a Timotej bol v ten istý deň vysvätený a uvedený na patriarchálny stolec.
Počas svojho patriarchátu Timotej poslušne nasledoval cirkevnú politiku cisára Anastáza I. Teofan Vyznávač (ktorý sa vo svojich správach opieral o historika Teodora Lektora), spomína, že Timotej mal medzi ľudom hanlivé prezývky („ten, čo sa radí s váhami“) a („žrebec“) pre svoju prchkú povahu. Keď prichádzal do chrámu, začínal bohoslužbu až po tom, čo sa uistil, že zo svätyne boli odstránené všetky vyobrazenia Makedonia II. Teodor Lektor je však zaujatým zdrojom, keďže bol blízky patriarchovi Makedoniovi a Timoteja pravidelne opisoval ako „bezprávneho“ a „bezbožného“.
V polovici augusta 511 sa v meste Klaudiopolis (Bithýnia) konal súd nad patriarchom Makedoniom; Timotej sa na ňom nezúčastnil. Napriek tomu bolo Makedoniovo odsúdenie pripojené k Timotejovej synodike, ktorú spolu s textom vyznania viery rozoslal predstaveným miestnych cirkví na jeseň roku 511. Text synodiky sa nezachoval; z nepriamych zmienok je známe, že bol formulovaný v duchu Henotikonu cisára Zenóna (482). Alexandrijský patriarcha Ján III. (II.), stúpenec monofyzitizmu, synodiku, pretože v nej nebolo priame odsúdenie Chalcedónskeho koncilu. Keď sa dozvedel o jeho odmietnutí, Timotejovi vyslanci boli nútení verejne z ambóny vyhlásiť anathemu proti koncilu.
Roku 512 Timotej zvolal v Konštantínopole synodu z biskupov prítomných v hlavnom meste, ktorá mala potvrdiť jeho rozhodnutia a uznať odsúdenie Makedonia. Názory účastníkov sa rozdelili: niektorí odmietli oboje, niektorí prijali odsúdenie Makedonia, iní zaujali kompromisné stanovisko blízke jeruzalemskému Eliášovi I. a antiochijskému Flaviánovi II. V každom prípade tí, ktorí (podobne ako Eliáš a Flavián) uznávali Timoteja za zákonného patriarchu, fakticky mlčky uznávali aj zákonnosť zosadenia Makedonia. Rozhodnutia synody boli rozoslané na podpis všetkým biskupom v ríši.
Timotej čelil silnej opozícii aj v samotnom Konštantínopole. Medzi najvýznamnejších odporcov z radov aristokracie patrili Pompeius, synovec cisára Anastáza I., a jeho manželka Anastázia, ktorí podporovali vyhnaného Makedonia. Ďalšou výraznou protivníčkou bola Anícia Juliana, dcéra západorímskeho cisára Olybria (472) a manželka vojvodcu Areobinda. Mala úzke kontakty s konštantínopolským mníšstvom, stavala chrámy v hlavnom meste a preslávila sa svojou zbožnosťou. Cisár Anastáz a Timotej sa ju opakovane, no neúspešne, snažili presvedčiť, aby vstúpila do cirkevného spoločenstva s Timotejom. Opozične naladená bola aj časť mestských mníchov, proti ktorým Timotej hneď po svojom zvolení rozpútal represie. Pravdepodobne proti nim prijala opatrenia aj synoda roku 512. Teofan Vyznávač kladie správu o deportácii konštantínopolských mníchov do Oázy a Thébaidy v Egypte priamo k zmienke o tejto synode.
V novembri 512 došlo v Konštantínopole k veľkému ľudovému povstaniu, vyprovokovanému rastúcimi náboženskými rozpormi v hlavnom meste. Bezprostredným podnetom boli pokusy úradov zaviesť v Konštantínopole pri liturgickom speve Trisagionu monofyzitský dodatok, ktoré určite nebolo prijaté bez súhlasu Timoteja. Cisár Anastáz najprv utiekol do svojej vidieckej rezidencie v Blachernách, no 8. novembra sa objavil na hipodróme bez cisárskej koruny a prihovoril sa ľudu, vyzývajúc na ukončenie násilností a vyhlasujúc, že je pripravený zložiť cisársku moc. Táto reč mala nečakaný opačný účinok: ľud začal Anastáza oslavovať a povstanie čoskoro ustalo. Pramene neuvádzajú, kde sa v tom čase nachádzal Timotej, hoci je pravdepodobné, že bol jedným z hlavných vinníkov nepokojov.
V tom čase sa politika cisára Anastáza I. čoraz zreteľnejšie prikláňala k otvorenej ochrane monofyzitizmu. Na jeseň roku 512 bol antiochijský patriarcha Flavián II., napriek všetkým ústupkom a kompromisom, zosadený a poslaný do vyhnanstva do Petry v Arábii. Jeho nástupcom sa stal významný monofyzitský teológ Severos. Podľa Teofana Vyznávača chcel Timotej zapísať Severovo meno do diptychov a vymazať meno Flaviána, no ľud sa proti tomu postavil. Napriek tomu Timotej prijal Severa do cirkevného spoločenstva a uznal zosadenie patriarchu Flaviána za zákonné. Spolu so Severom zaslal Timotej svoju synodiku novému jeruzalemskému patriarchovi Jánovi III., ktorý spočiatku prisľúbil odsúdenie Chalcedónskeho koncilu, no neskôr, podporený palestínskym pravoslávnym mníšstvom, to odmietol.
Teofan Vyznávač však poznamenáva, že Timotej sa zúčastňoval na všetkých hlavných opatreniach cisára Anastáza, súvisiacich s pokusmi o obnovenie spoločenstva s Rímom. Podľa pápežových pokynov však ani prvé (515), ani druhé (517) posolstvo Rímskej cirkvi nevstúpilo do cirkevného spoločenstva s Timotejom. Na rokovaniach s legátmi cisár Anastáz a Timotej nakoniec súhlasili s prijatím Chalcedónskeho koncilu a Tomu Leva Veľkého, ako aj s anatémou Nestoria a Eutycha, no namietali proti anatémam ďalších predstaviteľov monofyzitizmu, Timoteja II. Elura, Akakia, Petra III. Monga a iných, argumentujúc, že by to narušilo krehký mier vo Východnej cirkvi.
Referencie
Kategória:Narodenia v 5. storočí Kategória:Úmrtia 5. apríla Kategória:Úmrtia v 518 Kategória:Konštantínopolskí ekumenickí patriarchovia