RNDr. Marian Janák, DrSc. (* 31. január 1956, Bratislava) je slovenský geológ, metamorfný petrológ so zameraním na ultravysokotlakovú metamorfózu v kolíznych zónach orogénov, napr. škandinávske kaledonidy (Nórsko), Východné Alpy (Pohorje, Slovinsko) a Rodopy (Bulharsko), termodynamické modelovanie, geotermobarometriu; geochronológiu a tektonickú interpretáciu metamorfných procesov.
Život Marian Janák absolvoval Gymnázium na Metodovej ulici v Bratislave. Neskôr v rokoch 1977 až 1980 študoval geológiu (odbor geochémia) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium ukončil s vyznamenaním a získal titul doktor prírodných vied – RNDr. V roku 1992 obhájil kandidatúru geologických vied – CSc. a súčasne aj Master of Arts – M.A. na Princeton University v USA. V roku 2004 získal na Slovenskej akadémii vied titul doktor geologických vied – DrSc.
Od roku 1980 až do roku 1997 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Katedre mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty UK. Po Nežnej revolúcii získal prestížne postgraduálne štipendium na Ústave geologických a geofyzikálnych vied na Princeton University v USA (1991 až 1992). Od roku 1997 pôsobil ako vedúci vedecký pracovník a v súčasnosti ako vedúci Oddelenia litosféry a geodynamických procesov na Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Marian Janák sa svojou vedeckou činnosťou zaradil medzi svetovo uznávaných odborníkov v oblasti metamorfnej petrológie. Jeho priekopnícke výskumy boli spočiatku zamerané na oblasť Malých Karpát, kde ako prvý identifikoval a publikoval dnes už všeobecne akceptovanú metamorfnú zonálnosť. Koncom 80. rokov a v prvej polovici 90. rokov 20. storočia sa sústredil najmä na výskum Tatier, kde preukázal inverznú metamorfnú zonálnosť kryštalinika a objasnil jej vzťah k variskej príkrovovej stavbe. Okrem rekonštrukcie teplotno-tlakových podmienok variskej regionálnej metamorfózy poukázal aj na prítomnosť reliktov eklogitov a významne prispel k objasneniu petrogenézy migmatitov a ich vzťahu ku granitoidom.
V ďalšom období sa venoval štúdiu najmä alpínskej metamorfózy vo veporiku, kde uskutočnil prvé seriózne rekonštrukcie teplotno-tlakových podmienok a priniesol definitívny dôkaz metamorfózy v eklogitovej fácii v Západných Karpatoch. Jeho špecializácia na vysokotlakové a ultravysokotlakové metamorfné procesy mu umožnila rozšíriť výskum aj do významných eklogitových oblastí mimo územia Západných Karpát, vrátane slovinského Pohorja, nórskych a švédskych kaledoníd či bulharských Rodopov.
Pre jeho prácu je charakteristická mimoriadna dôslednosť v mikroskopickej analýze, meraniach na mikrosonde a využitie ramanovej spektroskopie, čo mu umožnilo dosiahnuť prelomové výsledky aj tam, kde predchádzajúce výskumy neboli úspešné. Ako prvý identifikoval omfacit (diagnostický minerál eklogitovej fácie) v Západných Karpatoch a významne sa preslávil objavom metamorfného diamantu. Ten dokumentoval v ultravysokotlakových horninách z Nórska, Švédska, Slovinska a Bulharska. Objav diamantu v slovinskom pohorí Pohorje definitívne potvrdil existenciu ultravysokotlakovej metamorfózy v juhovýchodných Alpách, ktorú predtým predpokladal na základe nepriamych dôkazov. Výnimočný význam mal aj prvý nález moissanitu (SiC) ako dcérskeho minerálu vo fluidných inklúziách, ktorý poukázal na kryštalizáciu diamantu v silne redukčných podmienkach systému C–O–H–Si pri teplotách 800 až 850 °C a tlakoch viac ako 3,5 GPa, pričom zdroj uhlíka pravdepodobne predstavoval organický materiál zo subdukovaných sedimentárnych hornín.
Jeho vedecká práca je úzko spätá s medzinárodnou spoluprácou, pričom si vytvoril silnú sieť domácich aj zahraničných partnerov. Výsledky jeho výskumu sú pravidelne publikované v prestížnych medzinárodných petrologických a mineralogických časopisoch.
Ocenenia a popularizácia Za svoju vedeckú činnosť získal viaceré významné ocenenia, vrátane Slávikovej medaily od Slovenskej geologickej spoločnosti, ako aj verejné ocenenia, napr. Krištáľové krídlo za rok 2013 v kategórii Medicína a veda, udelené za objav mikrodiamantov vo vysokometamorfovaných horninách pri Tromsø v Nórsku. Vďaka svojmu vedeckému renomé zastával významné akademické funkcie, napr. predseda vedeckej rady Ústavu vied o Zemi SAV, často vystupuje ako pozvaný prednášateľ na domácich aj medzinárodných podujatiach, pôsobí ako recenzent v renomovaných vedeckých časopisoch a je uznávaným odborným sprievodcom v geologickom teréne.
Publikácie Je autorom a spoluautorom viac ako 90 vedeckých prác a monografií, napr. Geológia a petrológia metamorfovaných hornín kryštalinických komplexov Západných Karpát (Geology and Petrology of Metamorphic Rocks of the Western Carpathian Crystalline Complexes, 1992), Geochemický atlas Slovenskej republiky: časť III. Horniny (1999).
Referencie
Kategória:Osobnosti z Bratislavy Kategória:Slovenskí geológovia Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského