Pier Giorgio Frassati (* 6. apríl 1901, Turín, Talianske kráľovstvo – † 4. júl 1925, Turín) bol taliansky katolícky aktivista a člen Tretieho rádu svätého Dominika. Frassati sa venoval otázkam sociálnej spravodlivosti a pridal sa ku niekoľkým charitatívnym organizáciám vrátane Katolíckej akcie a Spoločnosti svätého Vincenta de Paul, aby tak mohol lepšie pomáhať chudobným a núdznym, ktorí žili v jeho rodnom meste.

Proces možnej kanonizácie Frassatiho sa začal v roku 1932 po viacerých žiadostiach a iniciatívach od talianskych chudobných. Pápež Pius XII. kauzu v roku 1941 pozastavil kvôli sérii obvinení. Tie sa však neskôr ukázali ako nepravdivé, čo umožnilo obnovenie skúmanie jeho života. Pápež Ján Pavol II. blahorečil Frassatiho v máji 1990 a nazval ho „mužom ôsmich blahoslavenstiev“. Dňa 7. septembra 2025 bol Frassati spolu s Carlom Acutisom svätorečený pápežom Levom XIV.

Je považovaný za patróna mládeže a Katolíckej akcie. Jeho sviatok je 4. júla.

Život Rodinné zázemie a detstvo Pier Giorgio Frassati sa narodil na Bielu sobotu 6. apríla 1901. Jeho otec Alfred Frassati sa považoval za agnostika a vlastnil liberálne noviny La Stampa. Bol aktívny v národnej politike a pôsobil v talianskom senáte. V roku 1920 bol menovaný za talianskeho veľvyslanca v Nemecku. Matka Adélaïde rod. Ametisová bola maliarkou a jej diela boli vystavené aj v Benátkach, kde si niektoré z nich kúpil aj kráľ Viktor Emanuel III. Pierova matka bola formálnou kresťankou. Jeho rodičia sa vzali 5. septembra 1898. Jeho starými rodičmi z otcovej strany boli Pietro Frassati a Giuseppina Coda Canati. Rodina patrila k vyššej strednej vrstve.

Pier mal iba mladšiu sestru, ktorou bola Luciana Frassati Gawronska, spisovateľka a bojovníčka proti fašizmu (* 18. august 1902 – † 7. október 2007).

Pierov sklon pomáhať druhým sa prejavil už v detstve. Raz ako dieťa otvoril dvere a našiel matku, ktorá žobrala so svojím synom, ktorý bol bosý. Pier si vyzul topánky a dal ich dieťaťu. V roku 1909 jeho otec odmietol pomôcť mužovi, ktorý prišiel k ich dverám, pretože bol opitý. Vzlykajúci Pier to povedal svojej matke a tá mu prikázala, aby muža našiel a priviedol ho do domu, aby sa u nich najedol. Jeho prvá spoveď sa konala v kostole Corpus Christi 20. júna 1910 a prvé sväté prijímanie prijal 19. júna 1911; birmovku prijal vo svojom farskom kostole 10. júna 1915.

Frassati navštevoval verejnú školu Massimo d'Azeglio. V škole bol priemerným študentom, hoci medzi rovesníkmi bol známy svojou inteligenciou a oddanosťou. V roku 1913 nezložil skúšky z latinčiny, a tak bol poslaný na súkromné štúdium do školy vedenej jezuitmi.náhľad|Frassatiho lezenie na Rocca Sella (1924)

Kresťanský a spoločenský aktivista V duchovnom živote Pier dodržiaval návyk každodenne prijímať Eucharistiu, ktorý siaha do čias štúdií na gymnáziu. Často tiež pristupoval ku spovedi a v osobnom živote sa riadil životným heslom verso l'alto (). Frassati sa pod vplyvom spisov sv. Kataríny Sienskej či plamenných kázňach miestneho kňaza rozhodol 28. mája 1922 stať členom Tretieho rádu svätého Dominika, aby napodobnil príklad Dominika Guzmána. Pri vstupe do tohto laického rádu prijal rehoľné meno Girolamo na počesť Girolama Savonarolu, dominikánskeho reformátora z 15. storočia. Pier často hovorieval: „Charita nestačí; potrebujeme sociálnu reformu.“ Venoval sa častému štúdiu spisov apoštola Pavla ako aj Tomáša Akvinského. Pier vstúpil aj do Mariánskej kongregácie.

V roku 1918 sa Frassati pripojil ku Spoločnosti svätého Vincenta de Paul a väčšinu svojho času venoval pomoci chudobným a núdznym. Na druhej strane bol však kritikom tých spoločností, ktoré nekonali úplne v súlade s kresťanskou morálkou a ideálmi. V tom istom roku začal študovať inžinierstvo, aby sa mohol stať banským inžinierom. Chcel to urobiť preto, aby „lepšie slúžil Kristovi medzi baníkmi“, ako aj kvôli veľkému znevýhodneniu tejto spoločenskej vrstvy. Po ukončení štúdia mu otec ponúkol buď auto, alebo značný fond. Pier si vybral druhú možnosť, aby mohol peniaze rozdať chudobným. Nezištnú lásku k iným ilustruje poskytnutie postele pre pacienta trpiaceho tuberkulózou, podpora troch detí chorej vdovy či hľadanie ubytovania pre vysťahovanú ženu.

Pier bol zástancom potreby sociálnych reforiem, a preto v roku 1920 vstúpil do Talianskej ľudovej strany. Venoval sa spoločenským aktivitám, ktoré mali za cieľ spájať ľudí v spoločenstve, čím sa malo bojovať proti spoločenským nerovnostiam. Bol tvrdým kritikom fašizmu a nepodporoval režim Benita Mussoliniho. Okrem toho, že sa postavil proti jeho režimu a fašizmu, Frasseti bol aj proti komunizmu. Raz bol Pier zatknutý v Ríme počas protestov na Kongrese mladých katolíckych robotníkov v roku 1921. Bol tiež zapojený do študentských skupín, ako aj do Apoštolátu modlitby a Katolíckej akcie, ku ktorej sa pridal v roku 1919. Bol aktívny aj v Talianskej federácii katolíckych univerzít. Pomohol založiť noviny s názvom Momento, ktorých princípy boli založené na encyklike Leva XIII. Rerum novarum.

Frassati sa zahľadel do Laury Hidalgovej (* 1898† 1976) kvôli jej úprimnosti a dobrote, čo naňho urobilo dojem. Nikdy s ňou však nerandil, pretože sa obával, či by to jeho rodičia schválili, pretože Laura pochádzala z veľmi chudobnej rodiny. To ho, ako sa zdôveril svojej sestre, prinútilo odmietnuť vzťah.

Frassati bol vášnivý horolezec a športovec, ktorý vedel dobre plávať. Bol členom Talianskeho alpského klubu a liezol na hory ako Grand Tournalin či Monte Viso. Rád čítal Danteho, často navštevoval divadlá, opery či múzeá. Okolie ho opisovalo ako pokojného a rozvážneho muža hlbokej viery.

Smrť a pohreb náhľad|Frassati ako horolezec Frassati sa 30. júna 1925, keď sa s dvoma priateľmi plavil na lodi po rieke Pád, začal sťažovať na ostré bolesti chrbtového svalstva. Na druhý deň sa vrátil domov so silnou bolesťou hlavy a horúčkou. V ten istý deň zomrela jeho stará mama z matkinej strany. Pre svoju úprimnú pokoru odvrátil pozornosť od seba a uprednostnil, aby jeho rodina smútila za jeho babičkou. 2. júla bol privolaný lekár a požiadal ležiaceho Frassatiho, aby vstal z lôžka, na čo mu Pier odvetil, že nemôže. Čoskoro mu diagnostikovali pokročilú detskú obrnu, ktorú už vtedajšia medicína nevedela liečiť. Frassati požiadal o injekciu morfia, aby mohol ľahšie spať; lekár a jeho matka však považovali injekciu za nerozvážnu, a preto Frassati ustúpil z tejto požiadavky.

Keď sa Frassatiho stav zhoršoval a bolo zrejmé, že čoskoro zomrie, dal svojej sestre posledné pokyny. Jeho stav sa zhoršil 4. júla o tretej hodiny nadránom. Bol zavolaný kňaz, aby mu dal posledné pomazanie. Následné hodiny pred smrťou strávil s matkou, ktorá ho držala v náručí. Zomrel o siedmej hodine popoludní. Jeho posledné slová boli: „Kiež by som s tebou mohol vydýchnuť v pokoji.“

Jeho rodičia očakávali, že sa pohrebu zúčastní len úzky okruh elitných a politických osobností, ako aj mnohí z jeho priateľov. Všetci však boli prekvapení, keď počas pohrebného sprievodu zistili, že ulice lemujú tisíce smútiacich. (Pier bol uctievaný medzi mnohými ľuďmi, ktorým pomohol.) Frassati bol pochovaný na cintoríne Pollone.

Jeho pozostatky boli v roku 1981 prenesené do Turínskej katedrály. Pri neskoršej prehliadke sa zistilo, že sú neporušené.

Uctievanie Blahorečenie vľavo|náhľad|Pierov hrob v turínskej katedrále Turínski chudobní začali žiadať miestneho arcibiskupa o začatie konania vo veci Frassatiho možnej kanonizácie. Proces sa začal sedem rokov po jeho smrti, 2. júla 1932, s cieľom dôkladne preskúmať Frassatiho život v rámci informatívneho procesu, ktorý sa neskôr skončil 23. októbra 1935 po zhromaždení rôznych dokumentov a svedectiev. Na tento proces dohliadal Maurilio kardinál Fossati z pozície arcibiskupa. Na preskúmanie boli odovzdané aj Frassatiho súkromné písomnosti, aby sa zabezpečilo, že neexistujú žiadne doktrinálne porušenia, pretože by to mohlo kauzu do značnej miery brzdiť. Teológovia vyhlásili tieto spisy za súladné s učením cirkvi 21. decembra 1938.

V roku 1941 pápež Pius XII. pozastavil kauzu po tom, čo sa objavili obvinenia spochybňujúce Frassatiho morálku a tvrdiace, že Frassati odišiel do hôr v zmiešanej a pochybnej spoločnosti. Jeho sestra v tomto období odišla do Ríma na stretnutie s vatikánskymi predstaviteľmi, aby rehabilitovala dobré meno svojho brata. Obvinenia sa ukázali ako nepravdivé a vatikánski predstavitelia vyhlásili, že kauza sa obnoví. Formálne otvorenie skúmania sa uskutočnilo 12. júna 1978 za pápeža Pavla VI. a Frassati bol označený za Božieho služobníka. Nasledoval apoštolská fáza, ktorý sa skončila v roku 1981. Kongregácia pre kauzy svätých vydala 12. júna 1987 dekrét o validácii predchádzajúcich procesov a neskôr v tom istom roku prijala dokumentáciu Positio. Teológovia schválili jej obsah 14. júla 1987, rovnako ako členovia Rímskej kongregácie pre kauzy svätých 28. septembra 1987. Frassati bol vyhlásený za ctihodného 23. októbra 1987 po tom, čo pápež Ján Pavol II. schválil dekrét potvrdzujúci, že Frassati žil vzorný kresťanský život hrdinských cností.

Na Pierovo blahorečenie bol potrebný zázrak, teda často uzdravenie, ktoré medicína a veda nedokážu vysvetliť. V jeho prípade išlo o uzdravenie Domenica Sellana (* 1893 – † cca 1968) koncom roka 1933. Sellan trpel ťažkou tuberkulózou. Kňaz ho navštívil 28. decembra 1933, aby mu priniesol relikviu a obraz Frassatiho na jeho príhovor. Sellan sa uzdravil a počas ďalších viac ako 30 rokov mal neproblematický zdravotný stav. Na tomto základe Kongregácia pre kauzy svätých vydala 20. februára 1989 schvaľovací dekrét; lekárski experti vydali dekrét 26. apríla 1989. Pápež Ján Pavol II. finálne schválil zázrak 21. decembra 1989. Ten istý pápež blahorečil Frassatiho na Námestí svätého Petra v sobotu 20. mája 1990.

Pápežské uznanie V roku 1989 Ján Pavol II. navštívil Frassatiho hrob a vzdal mu úctu, keď ho nazval „mužom ôsmich blahoslavenstiev“. Pápež Benedikt XVI. v roku 2010 vyzval dospievajúcich, aby nasledovali Frassatiho príklad a „...objavili, že sa oplatí odovzdať Bohu... odpovedať na Jeho volanie v základných rozhodnutiach“ počas celého života. Pápež František si uctil Frassatiho pozostatky v novembri 2015 počas návštevy Turína.

Relikvie Frassatiho pozostatky boli z miesta odpočinku v Turíne presunuté trikrát na Svetové dni mládeže: do Sydney v roku 2008, do Krakova v roku 2016 a do Ríma v auguste 2025.

Svätorečenie Dňa 27. apríla 2024 kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, počas 18. Národného zhromaždenia Talianskej katolíckej akcie oznámil, že kanonizácia Frassatiho bola schválená. Pápež František podpísal dekrét o uznaní zázraku na Frassatiho príhovor 25. novembra 2024. Išlo o uzdravenie seminaristu z Los Angeles v roku 2007, ktorý sa po roztrhnutí Achillovej šľachy rozhodol modliť novénu k tomuto blahoslavenému. Dátum jeho kanonizácie bol naplánovaný na 3. august 2025 počas Jubilea mládeže. Kvôli smrti pápeža bol Frassati spolu s Carlom Acutisom vyhlásený za svätého pápežom Levom XIV. 7. septembra 2025 vo Vatikáne.

Frassati je patrónom Katolíckej akcie, mládeže, študentov, horolezcov a horských obyvateľov. Rímskokatolícka cirkev si ho pripomína v deň jeho smrti 4. júla.

Uctievanie na Slovensku V Bratislave sa od roku 1994 nachádza Cirkevná stredná odborná škola elektrotechnická, ktorá je pomenovaná po tomto svätcovi.

Referencie

Literatúra FRASSATI, L.: Pier Giorgio Frassati. Dni jeho života. Zvolen, Vydavateľstvo Dominikáni, 2009.

Pozri aj Zoznam svätcov Katolíckej cirkvi Rímske martyrológium

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Úmrtia v 1925 Kategória:Narodenia v 1901 Kategória:Osobnosti z Turína Kategória:Rímskokatolícki aktivisti Kategória:Talianski horolezci Kategória:Kanonizovaní Levom XIV. Kategória:Blahorečení Jánom Pavlom II. Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 4. júla Kategória:Talianski katolícki svätci