Bitka pri Ipse ( – v preklade „bitka pri/v okolí Ipsu“) sa odohrala v roku 301 pred Kr. medzi diadochmi (nástupcami Alexandra Veľkého) neďaleko mesta Ipsos vo Frýgii. Antigonos I. Monofthalmos, macedónsky vládca veľkej časti Ázie, a jeho syn Démétrios sa v nej stretli s koalíciou troch ďalších nástupcov: Kassandra (vládca Macedónie), Lysimacha (vládca Trácie) a Seleuka (vládca Babylonie a Perzie).
Pramene Hlavným prameňom pre dejiny diadochov je Diodoros Sicílsky a jeho dielo „Historická knižnica“ (Bibliothéké historiké). Moderní historici Diodorovi často vyčítajú jeho štýl a nepresnosti, no zachoval množstvo detailov z antického obdobia, ktoré sa inde nenachádzajú.Green, Peter. Greek History 480–431 BC, s. 1–13.Cawkwell, George. The Greek World, s. 31. Diodoros pracoval predovšetkým sumarizovaním diel iných historikov, pričom vynechával detaily, ktoré sa mu nehodili pre jeho zámer ilustrovať morálne ponaučenia z dejín.Buckler, John. Philip II and the Sacred War, s. xiv. Keďže však poskytuje jediný súvislý rozprávačský celok o dejinách diadochov, sme nútení spoliehať sa na jeho záznamy. Žiaľ, od XXI. knihy (rok 301 pred Kr.) vrátane samotnej bitky pri Ipse, existuje jeho dielo len v zlomkoch. Napriek tomu uvádza rozsiahle podrobnosti o štvrtej vojne diadochov, ktorá k Ipsu viedla. Všeobecne sa predpokladá, že Diodorovým zdrojom pre toto obdobie boli dnes stratené dejiny od Hieronyma z Kardie, ktorý bol súčasníkom a možno aj priamym svedkom opísaných udalostí.Bennett, Bob & Roberts, Mike. The Wars of Alexander's Successors 323–281 BC, s. xv.
Jediný úplný opis bitky, ktorý máme k dispozícii, sa nachádza v Ploutarchovom „Živote Démétria“. Ploutarchos písal približne 400 rokov po udalostiach, a preto je sekundárnym prameňom, no často menuje svoje zdroje, čo umožňuje určitú mieru overenia jeho tvrdení. Ploutarchos sa primárne zaujímal o morálne lekcie a charakter postáv, takže jeho opis bitky nejde do veľkých technických podrobností.
Pozadie Po skončení druhej vojny diadochov (315 pred Kr.) zostal starnúci satrapa Antigonos I. Monofthalmos neobmedzeným vládcom ázijských území macedónskej ríše (Malá Ázia, Sýria a rozľahlé východné satrapie). To mu dalo ideálnu pozíciu na vznesenie nároku na vládu nad celou Alexandrovou ríšou. Rastúca moc Antigona znepokojila ostatných diadochov, čo viedlo k vypuknutiu tretej vojny diadochov (314 pred Kr.), v ktorej Antigonos čelil koalícii Kassandra, Lysimacha a Ptolemaia. Táto vojna skončila kompromisným mierom v roku 311 pred Kr., po ktorom Antigonos napadol Seleuka, ktorý sa pokúšal znovu upevniť svoju moc v Babylonii. Nasledujúca babylonská vojna (311 – 309 pred Kr.) skončila Antigonovou porážkou a umožnila Seleukovi ovládnuť východné územia.
Kým bol Antigonos zamestnaný inde, Ptolemaios rozširoval svoj vplyv v Egejskom mori a na Cypre. Antigonos preto v roku 308 pred Kr. obnovil vojnu, čím začala štvrtá vojna diadochov. Vyslal svojho syna Démétria, aby získal kontrolu nad Gréckom. Ten v roku 307 pred Kr. dobyl Atény, vyhnal Kassandrovho guvernéra a vyhlásil mesto za slobodné. Následne porazil Ptolemaiove loďstvo v bitke pri cyperskej Salamíne. Po tomto víťazstve Antigonos aj Démétrios prijali kráľovský titul, v čom ich čoskoro nasledovali Ptolemaios, Seleukos, Lysimachos a nakoniec aj Kassandros.
V roku 306 pred Kr. sa Antigonos pokúsil o inváziu do Egypta, ale búrky zabránili flotile v zásobovaní a musel ustúpiť. Pozornosť otca a syna sa potom sústredila na Rhodos, ktorý Démétrios v roku 305 pred Kr. obliehal. Ostrov však podporili Ptolemaios, Lysimachos aj Kassandros. Nakoniec došlo ku kompromisu a Démétrios sa vrátil do Grécka, aby pokračoval v „oslobodzovaní“ miest spod vplyvu Kassandra, čo ho zamestnávalo v rokoch 303 a 302 pred Kr.
Keďže Kassandros videl, že Démétriovo vojnové úsilie smeruje k zničeniu jeho moci v Grécku a nakoniec v samotnej Macedónii, pokúsil sa s Antigonom dohodnúť. Antigonos však tieto návrhy odmietol, odhodlaný vynútiť si Kassandrovu úplnú kapituláciu. Kassandros sa preto poradil s Lysimachom a dohodli sa na spoločnej stratégii. Vyslali vyslancov k Ptolemaiovi a Seleukovi so žiadosťou, aby sa pripojili k boju proti antigonovskej hrozbe. V snahe prevziať iniciatívu vyslal Kassandros značnú časť macedónskej armády pod velením Prepelaa k Lysimachovi, aby ju využil pri spoločných operáciách v Malej Ázii. Medzitým Kassandros so zvyškom macedónskeho vojska vyrazil do Tesálie, aby čelil Démétriovi.
Najmä Seleukos predstavoval pre Kassandra zásadnú pomoc, keďže krátko predtým vymenil časť svojich najvýchodnejších území za 500 slonov od Čandraguptu Maurju.Strabón, Geografika 15.2.1(9)
Predohra V roku 302 pred Kr. sa Lysimachos preplavil cez Hellespont, s úmyslom využiť Antigonovu neprítomnosť v Sýrii a ovládnuť Malú Áziu. Mestá Lampsakos a Parion sa mu podrobili, no Sigeion musel dobyť útokom a následne v ňom ponechal posádku.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 107 Potom vyslal Prepelaa so 7 000 mužmi, aby zaútočil na Aeolidu a Ióniu, zatiaľ čo on sám obliehal Abydos. Obliehanie však bolo neúspešné, pretože Démétrios poslal mestu posily z Grécka po mori. Lysimachos sa namiesto toho presunul do hellespontskej Frýgie a následne dobyl významné administratívne centrum Synnada. Medzitým Prepelaos dobyl Adramyttion, Efez, Teos a Kolofón; nepodarilo sa mu však obsadiť Erythrai ani Klazomenai, opäť kvôli posilám prichádzajúcim po mori. Nakoniec sa Prepelaos presunul do vnútrozemia a dobyl Sardy, ďalšie kľúčové centrum správy.
Keď sa Antigonos dozvedel o invázii, zanechal prípravy na veľké slávnosti v meste Antigonia a rýchlo vyrazil so svojou armádou zo Sýrie na sever cez Kilikiu, Kappadokiu, Lykaóniu až do Frýgie.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 108 Lysimachos, keď sa dopočul o Antigonovom príchode, sa po porade so svojimi dôstojníkmi rozhodol vyhnúť otvorenej bitke až do Seleukovho príchodu. Spojenci opevnili svoj tábor priekopami a palisádami. Keď Antigonos dorazil a ponúkol bitku, zostali v tábore. Antigonos sa preto pokúsil odrezať spojencov od zásobovania, čo prinútilo Lysimacha opustiť tábor a vykonať nočný pochod dlhý približne 65 kilometrov k mestu Dorylaion. Tam spojenci v kopcoch vybudovali nový tábor s trojitou palisádou a relatívne dobrým prístupom k potrave a vode. Antigonos ich tesne nasledoval, obľahol ich tábor a na útok nechal priviezť katapulty. Lysimachos podnikal výpady s cieľom narušiť obliehacie práce, no v následných potýčkach mali antigonovské sily zväčša navrch.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 109 Keď boli obliehacie práce takmer hotové a zásoby jedla sa krátili, Lysimachos sa rozhodol tábor opustiť a počas nočnej búrky odišiel. Antigonos sa ho opäť pokúsil prenasledovať, ale s blížiacou sa zimou a dažďami sa podmienky stali príliš ťažkými. Prenasledovanie vzdal a svojich mužov radšej rozposlal do zimných táborov. Spojenecká armáda pokračovala do Bitýnie a prezimovala v okolí mesta Hérakleia Pontiké.
Počas rozmiestňovania vojsk do zimných táborov zastihla Antigona správa, že Seleukos je už na ceste z východných satrapií, aby podporil Lysimacha. Okamžite vyslal poslov k Démétriovi s rozkazom, aby prepravil svoju armádu do Ázie a posilnil antigonovské zbory. Démétrios medzitým pokračoval v ťažení v Grécku, a hoci mu Kassandros zablokoval pozemné priesmyky, podarilo sa mu po mori preniknúť do Tesálie.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 110 Nasledovala séria manévrov medzi oboma armádami, ktoré však nepriniesli rozhodnutie. Keď Démétrios dostal otcovu žiadosť o posily, urýchlene uzavrel s Kassandrom prímerie a preplavil svoje vojsko cez Egejské more do Efezu.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 111 Efez opätovne dobyl a zamieril na sever k Hellespontu, kde vybudoval silnú posádku a flotilu, aby zabránil prísunu európskych posíl pre spojencov v Ázii. Následne aj on uložil svoje vojsko na zimný odpočinok.
V Démétriovej neprítomnosti sa Kassandros cítil dostatočne bezpečne na to, aby poslal Lysimachovi ďalšie posily pod velením svojho brata Pleistarcha.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 112 Keďže Démétrios strážil obvyklé priechody cez Hellespont a Bospor, Pleistarchos sa pokúsil prepraviť svojich mužov z prístavu Odéssos (dnešná Varna) priamo cez Čierne more do Hérakleie. Kvôli nedostatku lodí museli vojakov posielať po častiach. Prvá skupina dorazila bezpečne, no druhú zachytilo Démétriovo loďstvo a tretia stroskotala v búrke. Samotný Pleistarchos stroskotanie svojej veliteľskej lode prežil len tesne a zimu strávil zotavovaním sa v Hérakleii. Koncentrácia antigonovských síl v Ázii dodala odvahu aj Ptolemaiovi, ktorý vyrazil z Egypta, aby si podmanil Koile Sýriu.Diodoros Sicílsky, Bibliothéké historiké XX, 113 Dobyl niekoľko miest, no počas obliehania Sidónu dostal falošné správy o víťazstve Antigona a o jeho postupe na juh. Ptolemaios preto v dobytých mestách nechal posádky a ustúpil späť do Egypta. Približne v tom istom čase ukončil Seleukos svoj pochod z východu, dorazil do Kappadokie a svoje vojsko tam uložil na zimu.
Diodoros končí XX. knihu svojej „Historickej knižnice“ prísľubom, že bitku medzi kráľmi opíše na začiatku ďalšej knihy. Z nasledujúcich kníh sa však zachovali len fragmenty, ktoré netvoria súvislý celok. Ploutarchos vo svojom opise bitky vynecháva predbežné manévre z roku 301 pred Kr., takže presný sled udalostí pred samotným stretom nie je jasný. Lysimachos so Seleukom sa pravdepodobne snažili vyvolať bitku čo najskôr, pretože ich mocenské centrá v Trácii a Babylone boli počas ich dlhej neprítomnosti zraniteľné.Bennett, Bob & Roberts, Mike. The Wars of Alexander's Successors 323–281 BC, s. 106 Armády sa nakoniec stretli približne 80 kilometrov severovýchodne od mesta Synnada, blízko dediny Ipsos. Antigonos si bol vedomý Ptolemaiovho vpádu do Sýrie z predchádzajúceho roka a nechcel riskovať odrezanie od svojej metropoly Antigonie, preto vyrazil spojeneckej armáde v ústrety.Bennett & Roberts, s. 106–107 Presná poloha bojiska nie je známa, no išlo o rozľahlú otvorenú rovinu, ktorá vyhovovala spojeneckej prevahe v počte slonov aj antigonovskej prevahe v jazdectve.Bennett & Roberts, s. 107
Znepriatelené sily náhľad|Lysimachos, jeden z víťazov od Ipsu.
Antigonovci Podľa Ploutarcha mala Antigonova armáda pred bitkou približne 70 000 pešiakov, 10 000 jazdcov a 75 vojnových slonov.Ploutarchos, Démétrios 28 Väčšinu týchto síl pravdepodobne tvorilo vojsko, s ktorým Antigonos pritiahol zo Sýrie, keďže Démétriova armáda v Grécku nedisponovala žiadnymi slonmi a mala len 1 500 jazdcov. Diodoros uvádza, že Démétrios mal v Grécku k dispozícii asi 56 000 pešiakov (8 000 macedónskych falangistov, 15 000 žoldnierov, 25 000 mužov z gréckych miest a 8 000 ľahkoodencov), nie je však jasné, aká veľká časť tejto pechoty ho sprevádzala do Ázie. Na základe analýz iných bitiek diadochov moderní odborníci odhadujú, že zo 70 000 antigonovských pešiakov mohlo byť približne 40 000 falangistov a 30 000 ľahkoodencov rôzneho druhu.Bennett & Roberts, s. 108
Spojenci