Frýgia (, Frygia) bola v období klasického staroveku oblasť a kráľovstvo v západnej časti vnútrozemia Anatólie (dnešné ázijské Turecko), s centrom v povodí rieky Sangarios (dnešná Sakarya). Na juhu susedila s Lýkiou a Pisídiou, na západe s Mýsiou a Lýdiou a na východe s Galatiou a Lykaoniou.
Grécka mytológia spája s „heroickým vekom“ Frýgie niekoľko legendárnych kráľov: Gordios, ktorého slávny Gordický uzol neskôr rozťal Alexander Veľký, Midas, ktorý mal schopnosť premeniť na zlato všetko, čoho sa dotkol, Mygdón, ktorý bojoval proti Amazonkám.
Podľa Homérovej Iliady boli Frýgovia blízkymi spojencami Trójanov a zúčastnili sa trójskej vojny v boji proti Achájcom.Homér, Ilias 2.862 Frýgická moc dosiahla svoj vrchol koncom 8. storočia pred Kr. za vlády historického kráľa Midasa, ktorý ovládol väčšinu západnej a strednej Anatólie a stal sa rivalom mocností ako Asýria a Urartu. Tento panovník bol však zároveň posledným nezávislým kráľom pred tým, než hlavné mesto Gordion okolo roku 695 pred Kr. vyplienili Kimeri.
Následne sa Frýgia stala súčasťou Lýdie a neskôr Perzie. V roku 333 pred Kr. ju dobyl Alexander Veľký a po bitke pri Ipse (301 pred Kr.) sa stala súčasťou Seleukovskej ríše. V neskoršom období bola rozdelená medzi Galatiu a Pergamskú ríšu, až kým sa definitívne nestala súčasťou Rímskej a neskôr Byzantskej ríše. Po tureckom dobytí Anatólie v neskorom stredoveku názov „Frýgia“ ako územné označenie postupne zanikol.
Geografia Z geografického hľadiska išlo o oblasť náhornej roviny. Severozápadná časť Malej Ázie sa niekedy označovala ako Malá Frýgia alebo Helléspontská Frýgia. Miestne pohoria boli v staroveku známe svojimi hustými lesmi.
náhľad|300px|vľavo|Poloha Frýgie v rámci starovekej Anatólie.
Geograficky Frýgia zaberala západný okraj anatólskej náhornej plošiny. Ide o pomerne vyprahnutý región, ktorý sa výrazne líši od zalesnených oblastí na severe a západe. Vlastná Frýgia začína na severozápade v oblasti suchej stepi, ktorú zavlažuje riečny systém riek Sakarya (Sangarios) a Porsuk. V tejto časti sa nachádzali kľúčové sídla ako Dorylaion (blízko dnešného mesta Eskişehir) a hlavné mesto Gordion. Podnebie je tu drsné, s horúcimi letami a mrazivými zimami. Kvôli týmto podmienkam sa tu nedarí olivám, preto sa pôda od staroveku využívala najmä na pastvu dobytka a pestovanie jačmeňa.
náhľad|300px|Archeologické nálezisko Gordion.
Južne od Dorylaionu sa nachádza významné frýgické osídlenie známe ako Midasovo mesto (Yazılıkaya), situované v kopcovitej krajine tvorenej sopečným tufom. Smerom ďalej na juh, v strednej Frýgii, ležali mestá Afyonkarahisar (staroveký Akroinon) s blízkymi mramorovými lommi pri Docimiu a mesto Synnada. Na západnom okraji Frýgie stáli mestá Aizanoi (dnešný Çavdarhisar) a Akmonia. Táto juhozápadná časť je kopcovitejšia a kontrastuje s holými planinami v srdci regiónu.
Región juhozápadnej Frýgie zavlažuje rieka Maiandros (dnešný Büyük Menderes) spolu so svojím prítokom Lykos. V tejto oblasti sa nachádzali dôležité mestá ako Hierapolis a Laodikeia nad Lykom.Thonemann, Peter (ed). Roman Phrygia: culture and society. Cambridge University Press, 2013.
Pôvod náhľad|Diov chrám v starovekom meste Aizanoi, ktoré patrilo k Frýgii (lokalita UNESCO).
Legendárne migrácie Podľa antickej tradície gréckych historikov prišli Frýgovia do Anatólie z Balkánu. Hérodotos uvádza, že kým žili v Európe, nazývali sa Brygovia.Hérodotos, Dejiny VII. 73. On aj ďalší grécki autori zaznamenali legendy o kráľovi Midasovi, ktoré ho spájali s Macedóniou – Hérodotos napríklad spomína divokú ružovú záhradu v Macedónii, ktorá niesla Midasovo meno.
Niektorí klasickí autori spájali Frýgov aj s kmeňom Mygdónov, čo bolo meno dvoch skupín ľudí: jedni žili v severnej Macedónii a druhí v Mýsii. Podobne bývajú Frýgovia stotožňovaní s Bebrykovcami, národom, ktorý mal bojovať s Mýsiou pred trójskou vojnou a ktorému v rovnakom čase ako Frýgom vládol kráľ menom Mygdón.
Historik Strabón radí Frýgov, Mygdónov, Mýsov, Bebrykovcov a Bitýnčanov do jednej skupiny národov, ktoré migrovali do Anatólie z Balkánu.Strabón, Geografika 7.3.3. Tento obraz Frýgov ako súčasti príbuzných kultúr severozápadnej Anatólie sa zdá byť najpravdepodobnejším vysvetlením nejasností v starovekých prameňoch o tom, či boli Frýgovia, Bebrykovci a Mygdónovia tými istými ľuďmi.
Frýgičtina Frýgičtina sa ako živý jazyk udržala až do 6. storočia po Kr., hoci jej špecifické písmo (albeto) zaniklo skôr než u väčšiny ostatných anatolských kultúr. Jeden z Homérovských hymnov opisuje frýgičtinu ako jazyk, ktorý nie je vzájomne zrozumiteľný s jazykom Tróje.Homérovské hymny č. 5, „Na Afroditu“. Nápisy nájdené v Gordione však jasne dokazujú, že Frýgovia hovorili indoeurópskym jazykom, ktorého slovná zásoba vykazuje značnú podobnosť s gréčtinou. Je zrejmé, že frýgičtina nepatrila do rodiny anatólskych jazykov (kam patrí napríklad Chetitčina), ktorými sa hovorilo v susedných oblastiach.Brixhe, Claude. The ancient Languages of Asia Minor. Cambridge University Press, 2008, s. 72. Práve táto blízkosť k gréčtine a odlišnosť od anatólskych jazykov sa považuje za ďalší silný argument v prospech európskeho pôvodu Frýgov.
Z dostupných fragmentov vyplýva, že frýgičtina zdieľa dôležité črty nielen s gréčtinou, ale aj s arménčinou. Z hľadiska klasifikácie patrí do tzv. centumovej skupiny indoeurópskych jazykov. Zaujímavosťou je, že počas 19. storočia a prvej polovice 20. storočia bola frýgičtina väčšinou považovaná za satemový jazyk (teda blízky arménčine a tráčtine). Moderná lingvistika ju však na základe hĺbkových analýz definitívne radí k centumovým jazykom, a teda k najbližším príbuzným gréčtiny.Obrador-Cursach, Bartomeu. Lexicon of the Phrygian Inscriptions. University of Barcelona, 2018, s. 101.
Dôvodom, prečo frýgičtina v minulosti „mätila“ jazykovedcov a javila sa ako satemová, sú dva sekundárne procesy: Frýgičtina zlúčila staré labioveláry s čistými velárami. Pri kontakte s palatálnymi samohláskami (/e/ a /i/), najmä na začiatku slov, došlo k palatalizácii (zmäkčeniu) niektorých spoluhlások. Tieto procesy dodali jazyku „satemový nádych“, podobne ako sa to stalo v románskych jazykoch alebo v tocharčine, hoci pôvodný základ zostal centumový.Woodhouse, Robert. An overview of research on Phrygian. Studia Linguistica, 2009. Súčasný vedecký konsenzus sa teda vracia k názoru, že gréčtina je najbližším žijúcim príbuzným tohto vymretého jazyka.Obrador-Cursach, Bartomeu. „On the place of Phrygian among the Indo-European languages“. Journal of Language Relationship, 2019.
Súčasný vedecký konsenzus považuje gréčtinu za najbližšieho príbuzného frýgičtiny, čo potvrdzujú poprední lingvisti ako Claude Brixhe, Neumann, Matzinger, Woodhouse či Obrador-Cursach. Z celkového počtu 36 zaznamenaných frýgických izoglos (spoločných jazykových javov) je až 34 zdieľaných s gréčtinou, pričom 22 z nich je výlučných len pre tieto dva jazyky. Výskum posledných 50 rokov viedol k sformulovaniu hypotézy o existencii spoločného protogrécko-frýgického štádia, z ktorého sa oba jazyky neskôr vyvinuli. Ak by sa zachovalo viac písomných pamiatok vo frýgičtine, toto štádium by bolo pravdepodobne možné plne zrekonštruovať.Obrador-Cursach, Bartomeu. Lexicon of the Phrygian Inscriptions. University of Barcelona, 2018, s. 102.
Moderné hypotézy o migrácii náhľad|1.8|Frýgickí vojaci. Detail rekonštrukcie frýgickej budovy z lokalít Pazarlı (Turecko), 7. – 6. storočie pred Kr.
Niektorí bádatelia odmietajú tézu o masovej migrácii Frýgov ako legendu, ktorá pravdepodobne vznikla len na základe náhodnej podobnosti ich mena s balkánskymi Brygmi. Teoretizujú, že migrácia do Frýgie mohla prebehnúť oveľa neskôr, než naznačujú klasické pramene, a snažia sa príchod Frýgov zasadiť do širšieho kontextu pádu Chetitskej ríše a konca doby bronzovej v Anatólii.
Podľa teórie „neskorej migrácie“ vtrhli Frýgovia do oblasti tesne pred alebo po kolapse chetitskej moci na začiatku 12. storočia pred Kr., čím zaplnili politické vákuum v stredozápadnej Anatólii. Je možné, že patrili k tzv. „morským národom“, ktorým egyptské záznamy pripisujú zodpovednosť za rozvrat vtedajších ríš. Za archeologický dôkaz tejto migrácie sa niekedy považuje nález špecifickej ručne robenej keramiky (tzv. Handmade Knobbed Ware) v západnej Anatólii, ktorá sa v tomto období objavuje ako cudzí prvok.
Vzťah k chetitským predchodcom Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Frýgovia boli v oblasti rieky Sangarios usadení už počas neskorej doby bronzovej. Títo vedci hľadajú pôvod Frýgov medzi mnohými národmi západnej Anatólie, ktoré boli v tom čase poddanými Chetitov.Clapham, Phillip. „Hittites and Phrygians“. C&AH IV:2, s. 71–121. Táto interpretácia nachádza oporu v gréckych legendách o účasti Frýgov v trójskej vojne, ako aj v mýtoch o založení mesta Gordion.
náhľad|Ruiny v údolí rieky Lykos.
Doteraz sa však nepodarilo jednoznačne určiť, ktorý z mnohých chetitských vazalov by mohol predstavovať raných Frýgov. Podľa klasickej tradície, ktorú spopularizoval Flavius Iosephus, sa Frýgia stotožňuje s krajinou, ktorú starovekí Hebreji nazývali Togarma. Tá bola následne identifikovaná ako *Tegarama* v chetitských textoch a *Til-Garimmu* v asýrskych záznamoch. Josephus uviedol, že z Togarmu pochádzajú „Thrugrammčania, ktorých Gréci nazvali Frýgmi“. Nie je však jasné, či toto stotožnenie malo iný základ než náhodnú podobnosť mien.
Odborníci na chetitské dejiny predpokladajú, že Tegarama sa nachádzala vo východnej Anatólii (možno pri dnešnom meste Gürün), teda ďaleko na východ od vlastnej Frýgie. Iné teórie spájajú Frýgiu s ligou Assuwa alebo s krajinou Hapalla, ktorá vznikla po rozpade ríše Arzawa. Vedci si však nie sú istí, či Hapalla zodpovedá Frýgii alebo skôr Pisídii ležiacej južnejšie.
Vzťah k Arménom Grécky historik Hérodotos (píšuci okolo roku 440 pred Kr.) naznačil, že Arméni migrovali z Frýgie, ktorá v tom čase zahŕňala veľkú časť západnej a strednej Anatólie: „Arméni boli vybavení ako Frýgovia, súc frýgickými osadníkmi“ (7.73). Podľa Hérodota pochádzali Frýgovia z Balkánu a do Anatólie sa presunuli počas kolapsu doby bronzovej. To viedlo neskorších historikov (napr. Igor Diakonov) k teórii, že aj Arméni pochádzajú z Balkánu a presunuli sa na východ spolu s Frýgmi.Diakonoff, I. M. The Pre-History of the Armenian People. Caravan Books, New York, 1984. ISBN 0-88206-039-2.
Balkánsky pôvod Arménov, hoci bol dlho akceptovaný, čelí v posledných rokoch kritike kvôli rozporom v časovej osi a nedostatku genetických či archeologických dôkazov. Niektorí odborníci dokonca navrhujú opačný smer – že Frýgovia (alebo s nimi spojení Muškiovia) pochádzali pôvodne z oblasti Arménskej náhornej plošiny a presúvali sa smerom na západ.
Väčšina súčasných lingvistov odmieta blízky príbuzenský vzťah medzi arménčinou a frýgičtinou, hoci oba jazyky zdieľajú určité črty. Frýgičtina je dnes klasifikovaná ako centumový jazyk bližší gréčtine, zatiaľ čo arménčina patrí k satemovej skupine.
Dejiny Vrchol a zánik Frýgického kráľovstva náhľad|vľavo|Detail rekonštrukcie frýgickej budovy z Pazarli (7. – 6. stor. pred Kr., Múzeum anatolských civilizácií, Ankara). Zobrazený je gryf, sfinx a dvaja kentaury.
Počas 8. storočia pred Kr. sa Frýgické kráľovstvo s hlavným mestom Gordion v hornom údolí rieky Sangarios rozšírilo na ríšu, ktorá dominovala väčšine strednej a západnej Anatólie. Na juhovýchode susedila s mocnou Novoasýrskou ríšou a na severovýchode s kráľovstvom Urartu.Waters, Matt. Ancient Persia: A Concise History of the Achaemenid Empire. Cambridge University Press, 2014, s. 29. náhľad|Veľká mohyla (Tumulus MM) v Gordione, pripisovaná Midasovi (cca 740 pred Kr.).