Bitka pri Gaze sa odohrala v roku 312 pred Kr. v kontexte vojen diadochov. Proti sebe sa postavili Ptolemaios I., satrapa Egypta, a Démétrios I., syn Antigona Monofthalma, vtedajšieho pána Ázie. Bitka skončila rozhodujúcim víťazstvom Ptolemaia, hoci ten musel čoskoro opustiť svoje územné zisky v Sýrii a Fenícii.

Historický kontext V roku 315 pred Kr. vznikla koalícia, ktorú tvorili Ptolemaios, Lysimachos, Kassandros a Seleukos proti Antigonovi Monofthalmovi, pánovi Ázie od jeho víťazstva nad Eumenom. Na jar roku 314 pred Kr. Antigonos začal tretiu vojnu diadochov obsadením ptolemaiovských dŕžav vo Fenícii a Sýrii a ovládol strategické prístavy Tyros a Sidón. Antigonos plánoval presunúť svoje sily do Malej Ázie, aby sa sústredil na boj proti Kassandrovi a Lysimachovi. Za stratéga Sýrie vymenoval svojho syna Démétria Poliorkéta. Ptolemaios nemohol akceptovať stratu tak dôležitých prístavov a na radu Seleuka reagoval obsadením Cypru a Sýrie.WILL, Édouard. Le monde hellénistique. Tome 2. Paris: PUF, 1993. ISBN 2-13-045482-8. s. 59.

V druhej polovici roku 312 pred Kr. Ptolemaios dorazil ku Gaze, kde si rozložil tábor s vojskom 18 000 pešiakov a 4 000 jazdcov. Jeho jednotky tvorili najmä macedónski vojaci a kontingenty žoldnierov, no podľa Diodóra Sicílskeho po prvýkrát povolal aj domorodých egyptských bojovníkov.Diodóros, XIX, 80, 4. Informovaný o Ptolemaiovom príchode, Démétrios zhromaždil svoju armádu, v tom čase usadenú v zimných táboroch, aby mu čelil.Diodóros, XIX, 80, 5. Pre Démétria išlo o prvé samostatné velenie, v ktorom musel čeliť dvom z najlepších generálov Alexandra Veľkého, pričom mu otec pridelil dvoch skúsených dôstojníkov, Peithóna a Andronika z Olynthu.

Sily v prítomnosti Bojový poriadok oboch armád je známy vďaka rozpravám Diodóra Sicílskeho:Diodóros, XIX, 82, 1–4.

Antigonovci Ľavé krídlo: 2 900 jazdcov, 1 500 ľahkoodencov a 30 vojnových slonov pod velením Démétria. Stred: 11 000 falangistov a 13 vojnových slonov. Pravé krídlo: 1 500 jazdcov.

Lagovci Ľavé krídlo: 3 000 jazdcov pod velením Ptolemaia a Seleuka. Stred: 18 000 falangistov. Pravé krídlo: 1 000 jazdcov.

Priebeh bitky vľavo|náhľad|250px|Rozmiestnenie vojsk počas bitky: hore antigonovská armáda, dole lagovská armáda.

Ešte pred dosiahnutím Gazy sformoval Démétrios svoje vojsko do bojovej línie. Kým macedónska falanga tvorila stred, svoje jazdectvo sústredil na ľavé krídlo s cieľom zaútočiť na bok nepriateľskej falangy. Aby tento manéver uspel, umiestnil pred jazdu masu svojich vojnových slonov, ktorí mali vyčistiť cestu. Pravé krídlo pod vedením Andronika malo chrániť pravý bok a slúžiť ako záloha. Démétrios tak prevzal taktiku, ktorú používal jeho otec Antigonos v bitkách proti Eumenovi.

Na opačnej strane Ptolemaios a Seleukos rozostavili svoje vojsko podľa rovnakého vzoru, teda s hlavnými silami na ľavom krídle. Keďže ich však prieskumníci informovali o Démétriovom zámere a uvedomili si slabosť svojho pravého boku, presunuli jazdu doprava, aby sa priamo postavili Démétriovmu ľavému krídlu. V tejto pozícii zostali v číselnej nevýhode, navyše museli časť jazdy vyčleniť na ochranu ľavého boku. Predovšetkým však museli čeliť štyrom desiatkam slonov. Na tento účel nechali pred svoju jazdu položiť „koberec“ zo železných hrotov (ostňov) pospájaných reťazami a za ne umiestnili oštepárov. Je pravdepodobné, že toto originálne zariadenie bolo iniciatívou Seleuka, ktorý mal na rozdiel od Ptolemaia skúsenosti z boja proti slonom ako veliteľ hypaspistov v bitke pri Hydaspe.

Ptolemaios a Seleukos začali boj na čele jazdy tým, že obišli železné pasce nastražené proti slonom a zaútočili na bok Démétriovho jazdectva. Tento útok viedol k dlhotrvajúcemu boju zblízka.Diodóros, XIX, 83, 4–5. Hoci Démétrios bojoval udatne, nedokázal kontrolovať postup svojej jazdy. Stále však videl príležitosť na rozhodujúci úder, pretože jeho protivníci odhalili pravý bok svojej falangy, na ktorú sa chystal zaútočiť so slonmi. Zvieratá však narazili na železné pasce, zatiaľ čo oštepári zasypali ich pohoničov strelami. Spanikárené slony sa stali neovládateľnými a vrazili do vlastných radov, pričom Ptolemaiovci mnohé z nich zajali.Diodóros, XIX, 84, 1-3. Postupne sa Démétriove jednotky začali rozpadať. Aby zabránil všeobecnej panike, Démétrios sa rozhodol pre usporiadaný ústup.Diodóros, XIX, 84, 5. Krátko po západe slnka dorazil so zvyškom vojska severne od Gazy, kde sa časť jeho jazdeckých jednotiek oddelila, aby sa pokúsila zachrániť batožinu ponechanú v meste.Diodóros, XIX, 84, 7-8.

Následky bitky O polnoci toho istého dňa dorazil Démétrios na úteku do okolia Ašdodu, odkiaľ vyslal k Ptolemaiovi poslov, aby zorganizovali pohreby obetí bitky. Pre Démétria bola Gaza zásadnou porážkou. Medzi mŕtvymi bol aj jeho mentor Peithón a Boéotos, blízky priateľ jeho otca.Diodóros, XIX, 85, 1–2; Plutarchos, Démétrios, 5, 2. Jeho protivníci mu však bez podmienok vrátili osobnú batožinu a prepustili zajatých spoločníkov, čo Plutarchos považuje za prejav mimoriadnej veľkorysosti.Plutarchos, Démétrios, 5, 3. Démétrios sa následne stiahol do Tripolisu vo Fenícii, kde sa postupne zhromažďovali zvyšky jeho armády, a požiadal o pomoc svojho otca v Malej Ázii.

Pre Ptolemaia bolo toto víťazstvo len dočasné. Podarilo sa mu síce obsadiť niekoľko miest v Kilikii a južnej Fenícii vrátane Acre, Jaffy, Samárie a Sidónu, no jeho postup sa zastavil pred Tyrom, ktorý udatne bránil Andronikos z Olynthu.Diodóros, XIX, 59, 2. To poskytlo Démétriovi čas potrebný na reorganizáciu armády pred protiútokom.

Skutočným víťazom od Gazy sa ukázal byť Seleukos, ktorý vďaka bitke získal príležitosť aj prostriedky na opätovné dobytie svojej bývalej satrapie v Babylone. Peithón, satrapa dosadený Antigonom, v boji padol.GRAINGER, John. Seleukos Nikator: Constructing a Hellenistic Kingdom. London: Routledge, 1990. ISBN 0-415-04701-3. s. 56-72. Ptolemaios, ktorý chcel proti Antigonovi otvoriť druhý front, poskytol Seleukovi 800 pešiakov a 200 jazdcov. S týmto kontingentom prešiel Seleukos sýrsku púšť až do Mezopotámie, kde položil základy Seleukovskej ríše.Diodóros, XIX, 90, 1.

Na jar roku 311 pred Kr. vyslal Ptolemaios generála Killa, aby si podmanil severnú Feníciu. Démétrios však už stihol reorganizovať svoje jednotky a pri dedine Myous dosiahol úplné víťazstvo nad Killom, ktorý pri táborení zanedbal hliadky. Zajatím generála a 7 000 mužov sa Démétrios pomstil. Ptolemaios bol po tejto porážke nútený opustiť všetky územia dobyté po bitke pri Gaze, pričom Gaza sa stala hranicou s lagovským Egyptom.Diodóros, XIX, 93, 7.

Referencie

Literatúra ADKINS, Lesley – ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. GRAINGER, John. Seleukos Nikator: Constructing a Hellenistic Kingdom. London: Routledge, 1990. ISBN 0-415-04701-3. WILL, Édouard. Le monde hellénistique. Tome 2. Paris: PUF, 1993. ISBN 2-13-045482-8.

Iné projekty

Kategória:Bitky Grékov Kategória:Diadochovia Kategória:Dejiny Palestíny Kategória:312 pred Kr.