Koilé Syria (, lat. Coele-Syria – „Hlboká Sýria“) bol región v Sýrii v období klasického staroveku. Pôvodne sa tento názov vzťahoval na údolie Bikáa medzi pohoriami Libanon a Antilibanon, no neskôr sa používal na označenie širšej oblasti južnej Sýrie (vrátane Palestíny a Fenície). Dnes je toto územie súčasťou modernej Sýrie a Libanonu.
Názov a etymológia Termín „Koilé“ sa dlho interpretoval čisto z gréckeho slova koilos (), čo znamená „dutý“ alebo „hlboký“. Tento názov mal odkazovať na geografiu údolia Bikáa.GRABBE, Lester L. A History of the Jews and Judaism in the Second Temple Period, Volume 2. London : T&T Clark, 2008. ISBN 978-0567033963. s. 173.
Moderná vedecká obec sa však prikláňa k názoru, že ide o transkripciu semitského (aramejského) slova kul (ܟܠ), čo znamená „všetko“ alebo „celá“. Pôvodne teda názov pravdepodobne označoval „Celú Sýriu“ – región medzi riekou Eufrat, Stredozemným morom a pohorím Taurus.LANE FOX, Robin. Travelling Heroes in the Epic Age of Homer. New York : Knopf, 2008. ISBN 978-0679444312. s. 378. Gréci si neskôr tento názov ľudovou etymológiou prispôsobili svojmu výrazu pre „hlbokú“ (dutú) krajinu.
Rozsah územia Vymedzenie hraníc Koilé Syrie sa v prameňoch antických autorov líšilo: Polybios uvádzal, že hranica medzi Egyptom a Koilé Syriou ležala medzi mestami Rhafia (Rafah) a Rhinokolara (al-Aríš).Polybios, Dejiny 5.80. Diodóros Sicílsky rozširoval jej južnú hranicu minimálne po mesto Joppa (Jaffa). Strabón a biblické Knihy Makabejcov používali tento termín v užšom zmysle pre územia južne od rieky Eleutheros (Nahr al-Kabir), ktoré Seleukovci získali od Ptolemaiovcov.FELDMAN, Louis H.; COHEN, Shaye J. D.; SCHWARTZ, Joshua J. Studies in Josephus and the Varieties of Ancient Judaism. Leiden : Brill, 2007. ISBN 978-9004153899. V neskoršom rímskom období (cca 350 po Kr.) autor Eunapios označil za hlavné mesto Koilé Syrie severnú Antiochiu.
Správa a oficiálne využitie názvu Prvé známe oficiálne použitie titulu spojeného s touto oblasťou sa datuje do obdobia vlády Antiocha III. Podľa Polybia prebehol v roku 217 pred Kr. (po bitke pri Rafii) bývalý ptolemaiovský dôstojník Ptolemaios k Seleukovcom. Antiochus mu udelil titul „stratégos a archiereus (veľkňaz) Koilé Syrie a Fenície“. Niektorí historici predpokladajú, že podobný titul mohli používať už Ptolemaiovci, no chýbajú o tom priame dôkazy.
Sýrske vojny
Oblasť Koilé Syrie bola hlavným jablkom sváru medzi dynastiou Ptolemaiovcov a Seleukovcov počas série konfliktov známych ako sýrske vojny.
Boje po smrti Alexandra Veľkého Po smrti Alexandra Veľkého v roku 323 pred Kr. sa región stal predmetom sporov medzi diadochmi: V roku 318 pred Kr. obsadil Koilé Syriu Ptolemaios I. Sótér, ale po vstupe do koalície proti Antigonovi I. v roku 313 pred Kr. sa stiahol. V roku 312 pred Kr. porazil Seleukos I. Nikator spolu s Ptolemaiom Antigonovho syna Demetria v bitke pri Gaze, čo umožnilo Ptolemaiovi nakrátko región opäť obsadiť. Seleukos tento úspech využil na bleskový presun do Babylonie, kde upevnil svoju moc.BILLOWS, Richard A. Antigonos the One-Eyed and the Creation of the Hellenistic State. Berkeley : University of California Press, 1997. ISBN 978-0520208803. s. 391. Antigonos následne spravoval oblasť prostredníctvom svojho miestodržiteľa Hieronyma z Kardie, ktorého historik Josephus uvádza ako správcu (Koilé) Syrie.Josephus, Contra Apionem I.213-14.
Definitívne rozdelenie V roku 302 pred Kr. sa Ptolemaios opäť pokúsil o anexiu, ale po falošnej správe o víťazstve Antigona sa opäť stiahol. Rozhodujúci zlom nastal po bitke pri Ipse (301 pred Kr.), kde víťazní spojenci pridelili Koilé Syriu Seleukovi I., keďže Ptolemaios sa k samotnej bitke nepripojil. Seleukos však nakoniec Ptolemaiovu okupáciu južnej Sýrie toleroval, pravdepodobne z vďačnosti za pomoc pri jeho skoršom návrate do Babylonie.
Seleukovská nadvláda a rímsky vpád Neskorší seleukovskí panovníci už neboli takí ústretoví, čo viedlo k vyše storočiu trvajúcim sýrskym vojnám. Rozhodujúca bola Bitka pri Paneione (200 pred Kr.), kde Antiochos III. definitívne ukončil ptolemaiovskú kontrolu nad regiónom.
Kontrola Seleukovcov nad oblasťou Judey však začala upadať v roku 165 pred Kr. po vypuknutí makabejského povstania. Kým boli seleukovské vojská viazané bojmi na parthskom fronte, Judea získala v roku 140 pred Kr. nezávislosť (Hasmoneovské kráľovstvo). Definitívny koniec seleukovskej éry v Koilé Syrii priniesli výboje rímskeho vojvodcu Pompeia Veľkého v roku 64 pred Kr., po ktorých sa región stal súčasťou rímskej provincie Sýria.
Historická nomenklatúra Sýrie náhľad|vpravo|300pp|Kráľovstvá diadochov okolo roku 303 pred Kr. Podľa historikov Alexandra Veľkého (napr. Arrianos v diele Anabasis Alexandra) a starších autorov sa názov Sýria vzťahoval na celú krajinu medzi riekou Tigris a Stredozemným morom.
Krajina bola vnútorne rozdelená: Východná časť (východne od Eufratu): Neskôr známa ako Mezopotámia, sa pôvodne nazývala „Sýria medzi riekami“. Západná časť (západne od Eufratu): Označovala sa všeobecným názvom Koilé Syria. Hoci sa od nej niekedy oddeľovala Fenícia a Palestína, často sa pod tento názov zahŕňalo celé územie až po hranice Egypta.STRABÓ, Geografia 16.2.21.
Historik Hendrikus van Wijlick uvádza, že termín sa v gréčtine objavil začiatkom 4. storočia pred Kr. a pravdepodobne zodpovedal starej achajmenovskej satrapii s názvom kul ʿawar nahara („všetko za riekou“). V tomto kontexte grécke slovo Koilé neznamenalo „dutá“, ale bolo fonetickým prepisom aramejského kul (celá). Napriek administratívnym zmenám počas nasledujúcich storočí tento termín v antike nikdy úplne nestratil svoj pôvodný význam „Celá Sýria“.VAN WIJLICK, Hendrikus Antonius Margaretha. Rome and Near Eastern Kingdoms and Principalities, 44-31 BCE. Durham : Durham University, 2013. s. 90.
+ Nomenklatúra Sýrie v čase Kýra Veľkého (cca 530 pred Kr.) Typ názvu Originálny názov Význam Primárny Kul Eber-Nari Všetko za riekou (Eufrat) Alternatívny Koile Syria Celá Sýria (skreslený grécky prepis)
Historický vývoj a mestá Po smrti Alexandra Veľkého a rozpade jeho ríše prešlo územie Koilé Syrie komplexným administratívnym vývojom:
Obdobie diadochov (cca 323 pred Kr.): Kontrolu nad regiónom prevzal Laomedón z Mytilény, čím zanikla stará perzská jednotka Eber-Nari.JUSTINUS. Epitome of the Philippic History of Pompeius Trogus: Volume II. Oxford : Clarendon Press, 2011. ISBN 978-0-19-927759-9. s. 91. V tomto období dielo Periplus Pseudo-Skylaka uvádza, že do Koilé Syrie boli začlenené aj mestá na palestínskom pobreží: Dór, Jaffa, Askalón a Akra (všetky okrem Gazy).AMELING, Walter, et al. South Coast: 2161-2648. Berlin : De Gruyter, 2014. ISBN 978-3-11-033767-9. s. 239. Antigonovská a ptolemaiovská správa: Počas vojen diadochov ovládal región Antigonos I. Monofthalmos, ktorý za správcu (miestodržiteľa) Syrie určil Hieronyma z Kardie.BILLOWS, Richard A. Antigonos the One-Eyed. s. 391. V roku 301 pred Kr. využil Ptolemaios I. Sótér chaos po bitke pri Ipse a región anektoval. Hoci víťazi od Ipsu pridelili územie Seleukovi I., ten proti svojmu spojencovi Ptolemaiovi vojensky nezasiahol.
Svedectvá antických autorov Historik Polybios (cca 150 pred Kr.) detailne opisuje vojenské ťaženia medzi Antiochom III. a Ptolemaiom IV. Filopatór. Uvádza, že pri postupe k mestu Pelusium (východná brána Egypta) bolo prvým mestom Koilé Syrie smerom od Egypta mesto Rhafia (Rafah), ležiace severne od Rhinocolury (al-Aríš).POLYBIOS. The Histories: Books 5 - 8. Cambridge : Harvard University Press, 2011. ISBN 978-0-674-99658-8. s. 212–215.
Biblické zmienky Termín sa objavuje aj v deuterokanonických knihách Biblie: 1. kniha Makabejcov (cca 120 pred Kr.): Spomína Apollónia, syna Gennaia, ktorý bol miestodržiteľom Koilé Syrie (v texte ako Celesyria) za vlády kráľa Demetria.1 Mak 10,69 2. kniha Makabejcov (cca 100 pred Kr.): Uvádza Apollónia, syna Tharseasa, ako miestodržiteľa Koilé Syrie a Fenície, ktorý zasahoval do záležitostí v Jeruzaleme.2 Mak 3,5
+ Mestá začlenené do Koilé Syrie (podľa Pseudo-Skylaka) Mesto Dnešná lokalita Poznámka Dór Izrael Mesto Sidónčanov Jaffa Tel Aviv-Jafo Miesto mýtu o Androméde Askalón Aškelon Sídlo kráľov, hranica Syrie Akra Akko Významný prístav
Vymedzenie hraníc podľa Diodora a Livia Historik Diodoros Sicílsky (cca 50 pred Kr.) pri opise hraníc Egypta uvádza, že pobrežie od afrického Paretonia až po mesto Joppa v Koilé Syrii je prakticky bez bezpečných prístavov (s výnimkou Farosu pri Alexandrii). To potvrdzuje, že v jeho dobe sa za súčasť tohto regiónu považovalo aj palestínske pobrežie.DIODOROS SICÍLSKY. The Historical Library of Diodorus the Sicilian. London : W. McDowall, 1814. s. 36.
Rímsky historik Titus Livius vo svojich dejinách (Ab Urbe Condita) popisuje situáciu z roku 168 pred Kr., kedy seleukovský kráľ Antiochos IV. Epifanes viedol vojsko do Egypta cez Koilé Syriu. Podľa Livia ho vyslanci Ptolemaia VI. stretli pri meste Rhinokoroura (al-Aríš), ktoré sa v tom čase vnímalo ako hraničný bod regiónu.TITUS LIVIUS. Ab Urbe Condita, kniha 45, kap. 11.
Koilé Syria v užšom zmysle (Propria) V rímskom období sa vnímanie rozsahu územia začalo rozchádzať. Kým v období sýrskych vojen sa názov používal pre celú južnú Sýriu (vrátane Palestíny), rímski autori sa začali vracať k pôvodnému, užšiemu významu:
Strabón vo svojom diele Geographica definuje „vlastnú“ Koilé Syriu (Coele Syria Propria) ako územie prísne vymedzené paralelnými pohoriami Libanon a Antilibanon.MACBEAN, Alexander; JOHNSON, Samuel. A Dictionary of Ancient Geography. London : G. Robinson, 1773. s. 191–192. Podľa Strabóna pohorie Libanon začína pri Tripolise a Antilibanon pri Sidóne. Obe pohoria končia v blízkosti arabských vrchov nad Damaskom. Pod rímskou správou sa názov obmedzil na toto vnútrozemské územie a priľahlé oblasti východne od Antilibanonu (okolie Damasku) a časti Zajordánska (regióny Perea alebo Dekapolis).PLINIUS STARŠÍ. The Natural History of Pliny. London : H. G. Bohn, 1893. ISBN 9780598910738. s. 423.
+ Nomenklatúra Sýrie podľa Strabóna (cca 10 pred Kr.) Typ názvu Používané termíny Geografický kontext Primárny Koilé Syria, Seleukis, Fenícia atď. Rozdelenie podľa administratívnych celkov Alternatívny Koilósýrčania, Sýrčania, Feničania Označenie obyvateľstva (podobné Herodotovi)
náhľad|vpravo|300pp|Mapa Sýrie a Palestíny po roku 70 po Kr.
Koilé Syria v rímskej literatúre a správe V 1. storočí po Kr. sa názov objavuje v dielach popredných učencov, ktorí reflektovali vtedajšie administratívne a geografické vnímanie regiónu:
Filón Alexandrijský (cca 36 po Kr.): Vo svojom diele O živote Mojžiša uvádza, že Mojžiš viedol svoj ľud do Fenície, „Hlbokej Sýrie“ (Koilé Syria) a Palestíny, ktorú vtedy nazývali krajinou Kanaáncov.PHILO. The works of Philo Judaeus. London : H. G. Bohn, 1855. s. 37. Pomponius Mela (cca 43 po Kr.): Vo svojom diele De chorographia (známe aj ako O polohe zeme) uvádza, že Sýria má mnoho mien podľa konkrétnych oblastí, ako napríklad Koilé, Mezopotámia, Judea, Kommagéné a Soféné. Poznamenáva, že v mieste, kde Sýria susedí s Arabmi, sa nazýva Palestína.POMPONIUS MELA. Description of the World. Ed. Frank E. Romer. Ann Arbor : University of Michigan Press, 1998. ISBN 0-472-08452-6. s. 52. Plínius Starší (cca 70 po Kr.): Vo svojej Prírodovede (Naturalis Historia) uvádza, že Sýria, kedysi najväčšia z krajín, mala množstvo divízií. Časť susediacu s Arábiou označuje ako Palestínu (ktorej severnú hranicu tvorila Caesarea Maritima), Judeu alebo Koilé.PLINIUS STARŠÍ. Pliny's Natural History. In Thirty-seven Books. 1848. s. 65.
+ Nomenklatúra Sýrie podľa Plínia Staršieho (cca 70 po Kr.) Typ názvu Používaný termín Vedľajšie / zastarané termíny Primárny Syria Palæstina, Judæa, Cœle, Phœnice Alternatívny Syria - Phœnice —
Politické a čestné tituly V rímskom období sa termín Koilé Syria používal aj pri menovaní vysokých úradníkov a udeľovaní čestných statusov mestám: