Trochofórovce (Trochozoa) sú taxón (línia či nadkmeň) špirálovcov, skupiny kmeňov prvoústovcov.
Sú to živočíchy, ktoré majú už pravú telovú dutinu – coelom, niekedy ešte málo vyvinutý (Mollusca). Coelom však môže byť z väčšej časti nahradený mezenchýmom (Hirudinea), resp. jeho funkčnou analógiou je rhynchocoel (Nemertini). Larva – pokiaľ sa vyskytuje – je trochoforoidná. Ani u nich ešte nie je vyvinutý mechanizmus zvliekania epidermy (kutikuly).
Systematika línia [alebo nadkmeň] trochofórovce (Trochozoa): nadkmeň Lophotrochozoa: kmeň pamachovky (Entoprocta) kmeň chytadlovce (Tentaculata) nadkmeň Eutrochozoa: kmeň pásnice (Nemertini) kmeň mäkkýše (Mollusca) kmeň sipunkuly (Sipuncula) - niekedy považované za súčasť obrúčkavcov kmeň obrúčkavce (Annelida) - vrátane bývalých kmeňov pogonofóry (Pogonophora) a chobotníčky (Echiurida)
Postavenie kmeňov sipunkuly a chobotníčky v systéme bolo dlhú dobu nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V starších systémoch sa zaraďovali do obrúčkavcov, a to buď ako samostatné triedy obrúčkavcov, alebo boli spolu so skupinou Priapulidea (dnes je to trieda v schizocoelomovom kmeni Cephalorhyncha) spájané do umelej triedy Gephyrea, ktorá bola zaraďovaná do obrúčkavcov (Annelida). I keď majú k nim isté príbuzenské vzťahy – čo dokazujú metanefrídie, špirálové brázdenie vajíčka, trochofóra (a u Echiurida aj štetinky a embryonálne zakladanie coelomových dutiniek), rozdielnych znakov je predsa len príliš veľa, preto sa v druhej polovici 20. storočia napovažovali za súčasť kmeňa obrúčkavce. Predpokladalo sa, že tieto reliktné starobylé živočíchy sú pravdepodobne potomkami predkov všetkých coelomových prvoústovcov; počas veľmi dlhých dôb sa však dosť pozmenili a získali aj určité špecializované znaky.
Na začiatku 21. storočia sa však ukázalo, že chobotníčky a možno aj sipunkuly predsa len patria do obrúčkavcov.
Zdroje