Ptolemaios VIII. Euergetés II. Tryfón ( – „Ptolemaios Dobrodinec, Bujný“; * cca 184 pred Kr. – † 28. jún 116 pred Kr.), prezývaný Fyskón ( – „Břicháč“), bol kráľ a faraón ptolemaiovského Egypta. Bol mladším synom kráľa Ptolemaia V. a kráľovnej Kleopatry I. Jeho vláda bola charakteristická prudkými politickými a vojenskými konfliktami so staršími súrodencami, Ptolemaiom VI. a Kleopatrou II.
Ptolemaios VIII. sa stal spoluvladárom v októbri roku 170 pred Kr. pred vypuknutím šiestej sýrskej vojny, keď ho alexandrijský ľud spolu s Kleopatrou II. nakrátko vyhlásil za kráľa po invázii Antiocha IV.GREEN, Peter. Alexander to Actium. Berkeley: University of California Press, 1990. ISBN 0-520-05611-6. s. 429–430. Počas vojny bol Ptolemaios VI. zajatý a Ptolemaios VIII. sa nakrátko stal jediným kráľom Egypta. Po skončení vojny v roku 168 pred Kr. a návrate brata na trón spory pokračovali. V roku 164 pred Kr. Ptolemaios VIII. brata vyhnal a stal sa samovládcom, no jeho vláda bola natoľko nepopulárna, že už v máji 163 pred Kr. bol sám vyhostený.P. Green: Alexander to Actium. s. 442–443. Na základe rímskej intervencie a dohody s bratom mu bola pridelená vláda nad Kyrénou, odkiaľ sa opakovane pokúšal dobyť Cyprus, ktorý mu Rimania taktiež prisľúbili.
Po smrti Ptolemaia VI. v roku 145 pred Kr. sa vrátil do Egypta, uzavrel manželstvo so svojou sestrou Kleopatrou II. a bol proklamovaný za kráľa.P. Green: Alexander to Actium. s. 537. Jeho kruté zaobchádzanie s opozíciou a rozhodnutie oženiť sa s neterou Kleopatrou III. (bez rozvodu s matkou) viedlo k občianskej vojne v rokoch 132/1 až 127/6 pred Kr. V nej Kleopatra II. ovládala Alexandriu s podporou gréckeho obyvateľstva, zatiaľ čo Ptolemaios VIII. a Kleopatra III. kontrolovali zvyšok Egypta s podporou domorodých Egypťanov. Ptolemaios VIII. v tejto vojne zvíťazil a od roku 124 pred Kr. vládol spoločne s oboma kráľovnami až do svojej smrti v roku 116 pred Kr.
Staroveké grécke zdroje sú k nemu extrémne nepriateľské, opisujú ho ako krutého, posmievajú sa jeho obezite a označujú ho za degenerovaného, čo kontrastuje s pozitívnym obrazom jeho brata Ptolemaia VI. Historik Günther Hölbl ho nazval „jedným z najbrutálnejších a zároveň najmúdrejších politikov helenistickej éry“.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 204. Moderná biografia od Petra Nadiga ho však vykresľuje v komplexnejšom svetle, na rozmedzí medzi reálnym kráľom a literárnou karikatúrou vytvorenou jeho nepriateľmi.NADIG, Peter. Zwischen König und Karikatur: Das Bild Ptolemaios’ VIII. im Spannungsfeld der Überlieferung. C.H. Beck, 2007. ISBN 978-3-406-55949-5.
Pôvod a raný život náhľad|vľavo|Minca Ptolemaia V., otca Ptolemaia VIII. Ptolemaios VIII. bol mladším synom kráľa Ptolemaia V., ktorý vládol v rokoch 204 až 180 pred Kr. Vláde jeho otca dominovala Piata sýrska vojna (204 – 198 pred Kr.), v ktorej ptolemaiovská ríša bojovala proti seleukovskému kráľovi Antiochovi III., vládcovi Blízkeho východu a Malej Ázie.GRAINGER, John D. The Syrian Wars. Leiden: Brill, 2010. ISBN 9789004180505. s. 274. Ten ptolemaiovské vojská porazil, anektoval Koilé Syriu a Judeu a zredukoval Egypt do podriadeného postavenia. Nová situácia bola spečatená mierovou zmluvou, na základe ktorej sa Ptolemaios V. v roku 194 pred Kr. oženil s Antiochovou dcérou Kleopatrou I.BENNETT, Chris. Cleopatra I. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
Ich najstarší syn, Ptolemaios VI. Filométor, sa narodil v roku 186 pred Kr. a od narodenia bol dedičom trónu. Pár mal tiež dcéru Kleopatrou II.DODSON, Aidan; HILTON, Dyan. The Complete Royal Families of Ancient Egypt. London: Thames & Hudson, 2004. ISBN 978-0500051283. Ich najmladšie dieťa, Ptolemaios VIII., sa narodilo pravdepodobne okolo roku 184 pred Kr.BENNETT, Chris. Ptolemy VIII. [online]. Egyptian Royal Genealogy. Tyndale House, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
Keď Ptolemaios V. v septembri 180 pred Kr. nečakane zomrel vo veku iba 30 rokov, na trón nastúpil Ptolemaios VI. Keďže mal nový kráľ iba šesť rokov, skutočná moc prešla do rúk regentov – najprv matky Kleopatry I. (180 – 178/177 pred Kr.) a po jej smrti eunucha Eulaia a bývalého otroka Lenaia (178/177 – 170 pred Kr.).HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. London & New York: Routledge, 2001. ISBN 0415201454. s. 143–152. Títo regenti presadzovali mierovú politiku, čo vyvolalo odpor u vplyvnej skupiny dvoranov volajúcich po vojne za znovuzískanie stratených území. Členovia tejto „vojnovej frakcie“ začali vnímať mladého Ptolemaia VIII. ako potenciálnu osobnosť, ktorá by mohla zastupovať ich záujmy a obnoviť prestíž Egypta.GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 284–288.
Prvá vláda (170 – 163 pred Kr.)
Nástup k moci a šiesta sýrska vojna (170 – 168 pred Kr.) náhľad|Antiochos IV. Epifanes V roku 175 pred Kr. nastúpil na seleukovský trón Antiochos IV. Epifanes, brat zavraždeného Seleuka IV.II. kniha Makabejcov 3. Napätie medzi oboma ríšami rástlo a v októbri 170 pred Kr. bol Ptolemaios VIII., vtedy asi šestnásťročný, povýšený na spoluvladára. Bol začlenený do ptolemaiovského dynastického kultu ako jeden z „Bohov milujúcich matku“ (Theoi Philométōres) spolu so svojím bratom a sestrou (ktorí sa medzitým zosobášili). Rok 170 pred Kr. bol vyhlásený za prvý rok novej éry, čo malo v predvečer vojny demonštrovať jednotu dynastie a prekonať frakčné rozdiely na dvore.SKEAT, T. C. „The twelfth year which is also the first“: the invasion of Egypt by Antiochos Epiphanes. Journal of Egyptian Archaeology. 1961, roč. 47, s. 107–113.GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 294–295. Hoci bol Ptolemaios VI. vyhlásený za dospelého (obrad anakleteria), faktickú moc si udržali regenti Eulaios a Lenaios.Polybius 28.12.8
Krátko nato, začiatkom roku 169 pred Kr., vypukla Šiesta sýrska vojna. Egyptská armáda bola Antiochom IV. zdecimovaná pri hraničnej pevnosti Pelusion na Sinaji.GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 296–297. Po tejto porážke došlo v Alexandrii k vojenskému prevratu, regenti boli zvrhnutí a nahradení vojvodcami Komanom a Kineom.Polybius 28.19 Keď sa Ptolemaios VI. pokúsil s Antiochom vyjednať mier, ktorý by z Egypta fakticky urobil seleukovský klientsky štát, obyvatelia Alexandrie sa vzbúrili. Odmietli bratovu dohodu a vyhlásili Ptolemaia VIII. za jediného kráľa (pozícia Kleopatry II. zostala nezmenená).Polybius 29.23.4GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 300–301.
Antiochos IV. odpovedal obliehaním Alexandrie, no mesto nedobyl. V septembri 169 pred Kr. sa stiahol z Egypta, pričom v Memfise ponechal Ptolemaia VI. ako svojho bábkového kráľa a v Pelusiu nechal posádku.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 144–146.
V priebehu dvoch mesiacov sa však Ptolemaios VIII. a Kleopatra II. zmierili so starším bratom a ten sa vrátil do Alexandrie ako spoluvladár. Obnovená vláda troch súrodencov vypovedala dohody so Seleukovcami. V reakcii na to Antiochos IV. na jar 168 pred Kr. vtrhol do Egypta druhýkrát. Oficiálne tento útok ospravedlňoval tvrdením, že Ptolemaios VIII. neoprávnene uzurpoval moc svojho brata.Diodóros Sicílsky 31.1 Rýchlo obsadil Memfis, nechal sa korunovať za kráľa Egypta a postupoval na Alexandriu. Ptolemaiovci sa však počas zimy obrátili o pomoc na Rím. Rímske posolstvo vedené Gaiom Popilliom Laenom konfrontovalo Antiocha pri mestečku Eleusis a pod hrozbou vojny s Rímom ho prinútilo Egypt okamžite opustiť (tzv. „lehota v piesku“).Polybius 29.27HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 146–148. Tým sa vojna skončila.
Od spoločnej k samostatnej vláde (168 – 163 pred Kr.) náhľad|Prsteň Ptolemaia VI. ako egyptského faraóna (Louvre) Po skončení vojny spočiatku pokračovala spoločná vláda oboch bratov a Kleopatry II. Úplné zlyhanie egyptských síl v šiestej sýrskej vojne však vážne poškodilo prestíž monarchie a spôsobilo trvalý rozpor medzi Ptolemaiom VI. a Ptolemaiom VIII.GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 310–311.
V roku 165 pred Kr. sa vplyvný dvoran domorodého pôvodu, Dionysios Petosarapis, pokúsil využiť konflikt medzi bratmi na prevzatie moci. Alexandrijskému ľudu tvrdil, že Ptolemaios VI. ho požiadal o vraždu mladšieho brata, čím chcel vyvolať vzburu. Ptolemaiovi VI. sa však podarilo brata presvedčiť o svojej nevine a obaja sa spoločne objavili na štadióne, čím krízu zažehnali.McGING, B. C. Revolt Egyptian Style: Internal Opposition to Ptolemaic Rule. Archiv für Papyrusforschung. 1997, roč. 43, č. 2, s. 289–290. Dionysios z mesta ušiel a vyvolal vzburu niektorých vojenských oddielov. Nasledujúci rok prebiehali v oblasti Fajjúmu ťažké boje. Táto vzbura, spolu s ďalším povstaním v Thebaide, bola súčasťou série pokusov o znovunastolenie domorodej egyptskej vlády. Ptolemaios VI. povstanie úspešne potlačil po tvrdom obliehaní mesta Panopolis.Diodóros Sicílsky 31.15a a 31.17b.
Koncom roku 164 pred Kr. Ptolemaios VIII., vtedy približne dvadsaťročný, nakoniec vytlačil svojho brata a Kleopatru II. od moci. Ptolemaios VI. utiekol do Ríma, kde podľa prameňov žil v skromných pomeroch, aby vzbudil súcit senátu, a následne odišiel na Cyprus.Diodóros Sicílsky 31.18. Presný priebeh udalostí nie je známy, no podľa Diodóra Sicílskeho bol hlavným iniciátorom vyhostenia muž menom Timotheos, ktorý sa po prevrate stal dominantným ministrom. Ptolemaios VIII. vtedy prijal prívlastok Euergetés („Dobrodinec“), čím nadviazal na odkaz svojho predka Ptolemaia III. a odlíšil sa od súrodencov, ktorí používali prívlastok Filométōr („Milujúci matku“).HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 183–184.
Ptolemaios VIII. sa podľa dobových správ správal tyransky a jeho minister Timotheos využíval mučenie a svojvoľné popravy na elimináciu nepriateľov. Tento režim vyvolal rýchly odpor a v lete 163 pred Kr. sa obyvatelia Alexandrie proti Ptolemaiovi VIII. vzbúrili, vyhnali ho a povolali späť jeho brata.Polybius 31.18.14; Livius, Periochae 46.GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 312.
Vláda v Kyrenaike (163 – 145 pred Kr.) Po návrate Ptolemaia VI. k moci presvedčili rímski vyslanci kráľa, aby bratovi prenechal vládu nad Kyrenaikou (dnešná Líbya). Ptolemaios VIII. odišiel do Kyrény, no nebol spokojný. Koncom roku 163 pred Kr. alebo začiatkom 162 pred Kr. odcestoval do Ríma, kde žiadal o pridelenie Cypru. Senát, vedený snahou oslabiť ptolemaiovskú moc, jeho požiadavke vyhovel. Historik Polybios veril, že išlo o vedomý cieľ Ríma rozdeliť ríšu a podkopať stabilitu kráľovstva.Polybius 31.10GRAINGER, John D. The Syrian Wars. s. 325.
Ptolemaios VIII. v Grécku naverboval žoldnierov (vrátane Macedónca Damasippa) a pripravoval inváziu na Cyprus. Keď sa však jeho flotila nachádzala na Rhode, rímski vyslanci ho presvedčili, aby vojsko rozpustil a vrátil sa do Kyrény. Kým však na hraniciach Egypta čakal na výsledky diplomatických rokovaní s bratom, správca Kyrény Ptolemaios Sempetesis vyvolal vzburu. Ptolemaios VIII. ju koncom roku 162 pred Kr. potlačil, no Cyprus zostal v rukách jeho brata, keďže Ptolemaios VI. rímske požiadavky obratne ignoroval.Polybius 31.17-18.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 185–186.
V rokoch 156 alebo 155 pred Kr. Ptolemaios VIII. prežil pokus o atentát, z ktorého obvinil svojho staršieho brata. Odišiel do Ríma a v senáte ukázal jazvy po zraneniach, ktoré pri útoku utŕžil. Rím v roku 154 pred Kr. vyslal novú misiu s čestnou strážou, aby vynútila odovzdanie Cypru. Ptolemaios VI. však brata pri meste Lapethos obľahol a zajal ho.Polybius 33.11. Napriek rivalite sa Ptolemaios VI. zachoval veľkoryso: brata ušetril a uzavreli dohodu. Ptolemaios VIII. sa musel stiahnuť z Cypru výmenou za potvrdenie vlády v Kyrenaike, ročné dodávky obilia a prísľub manželstva s jednou z bratských dcér (pravdepodobne Kleopatra Thea), hneď ako dosiahne dospelosť.Diodóros Sicílsky 31.33.HÖLBL, Günther. A History of the Ptolemaic Empire. s. 187–189.
Vzťahy s Rímom náhľad|Cornelia odmieta Ptolemaiovu korunu (autor: Laurent de La Hyre)