Observatórium La Silla je astronomické observatórium v Čile s tromi hlavnými ďalekohľadmi, ktoré postavilo a prevádzkuje Európske južné observatórium (ESO). Nachádza sa tu aj niekoľko ďalších teleskopov, ktoré ESO čiastočne spravuje. Je to jedno z najväčších observatórií na južnej pologuli a bolo vôbec prvým miestom v Čile, ktoré ESO začala využívať.

Poloha Teleskopy a prístroje na La Silla sa nachádzajú v severnej časti regiónu Coquimbo, približne 150 km severovýchodne od mesta La Serena. Observatórium leží na okraji púšte Atacama, v jednej z najsuchších a najodľahlejších oblastí sveta. Podobne ako Observatórium Paranal (kde sídli VLT), má aj La Silla jednu z najtmavších nočných obloh na Zemi, bez zdrojov svetelného znečistenia.

História Po rozhodnutí z roku 1963 schváliť Čile ako miesto pre observatórium ESO, boli vyslané prieskumné skupiny na rôzne miesta, aby posúdili ich vhodnosť. Vybraná bola lokalita v južnej časti púšte Atacama v nadmorskej výške 2 400 m n. m. Vrch, ktorý bol štátnym majetkom, sa pôvodne volal Cinchado, no neskôr bol premenovaný na La Silla (španielsky „sedlo“) podľa svojho charakteristického tvaru.

Zmluvy boli podpísané 30. októbra 1964 a v nasledujúcom roku bola zakúpená plocha s rozlohou 627 km². Počas roku 1965 boli postavené dočasné zariadenia, ubytovne a dielne. Cesta na vrchol bola dokončená v januári 1966 a slávnostne otvorená v marci toho istého roku.

Dňa 25. marca 1969 observatórium na La Silla oficiálne inavguroval čilský prezident Eduardo Frei Montalva. V tom čase už na mieste fungovali ubytovne, dielne, hotel a niekoľko ďalekohľadov (konkrétne 1,5 m a 1 m ďalekohľady ESO).

Teleskopy ESO prevádzkuje na La Silla tri hlavné optické a blízke infračervené ďalekohľady: New Technology Telescope (NTT), 3,6 m ďalekohľad ESO a 2,2 m ďalekohľad Max-Planck-ESO (MPG/ESO).

Okrem nich sú tu umiestnené ďalšie národné a projektové teleskopy, ktoré nespadajú pod priamu operačnú zodpovednosť ESO, napríklad 1,54 m dánsky ďalekohľad, 1,2 m ďalekohľad Leonarda Eulera, TRAPPIST či TAROT.

3,6 m ďalekohľad ESO Tento ďalekohľad typu Cassegrain s priemerom primárneho zrkadla 3,6 m začal prevádzku v roku 1976. Odvtedy prešiel viacerými modernizáciami vrátane inštalácie nového sekundárneho zrkadla, čo z neho robí jeden z najproduktívnejších nástrojov astronomického výskumu.

Na teleskope je nainštalovaný prístroj HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher), svetovo najúspešnejší hľadač exoplanét s nízkou hmotnosťou. HARPS je spektrograf s bezkonkurenčnou presnosťou merania radiálnych rýchlostí. Od roku 2022 je tu v prevádzke aj prístroj NIRPS (Near Infra Red Planet Searcher), ktorý sa zameriava na hľadanie planét v infračervenom spektre.

New Technology Telescope (NTT) New Technology Telescope (NTT) je 3,58-metrový ďalekohľad Richey-Chrétien na alt-azimutálnej montáži, ktorý bol priekopníkom v používaní aktívnej optiky. Do prevádzky bol uvedený v marci 1989.

Budova teleskopu má revolučný dizajn s ventilačnými klapkami, ktoré optimalizujú prúdenie vzduchu a zabraňujú tepelným turbulenciám v kupole. Všetky motory sú chladené vodou a elektronika je izolovaná, aby do okolia nevychádzalo teplo, ktoré by zhoršovalo kvalitu obrazu (tzv. seeing). Aktívna optika NTT neustále koriguje tvar primárneho zrkadla a polohu sekundárneho zrkadla, čím zabezpečuje dokonalú kvalitu obrazu v každej polohe. Na rozdiel od adaptívnej optiky nekoreguje atmosférické turbulencie, ale zaisťuje, že samotná optika teleskopu je vždy v perfektnom stave.

2,2 m ďalekohľad MPG/ESO náhľad|Zasnežené observatórium pod Mliečnou cestou. Zľava: 2,2 m MPG/ESO, Schmidtov teleskop, NTT a 3,6 m ďalekohľad ESO. Tento ďalekohľad je v prevádzke od začiatku roku 1984 a ide o časovo neobmedzenú pôžičku Spoločnosti Maxa Plancka (MPG) Európskemu južnému observatóriu. Pozorovací čas sa delí medzi programy MPG a ESO, pričom za prevádzku a údržbu zodpovedá ESO.

Teleskop je vybavený tromi dôležitými prístrojmi: Wide Field Imager (WFI) – kamera so 67 miliónmi pixelov a zorným polom veľkým ako Mesiac v splne. Vytvorila množstvo ikonických detailných snímok hlbokého vesmíru. GROND (Gamma-Ray Burst Optical/Near-Infrared Detector) – detektor určený na sledovanie dosvitu gama zábleskov, najmohutnejších explózií vo vesmíre. FEROS – vysokorozlíšiteľný spektrograf na detailné štúdium hviezd.

Tento teleskop má identické „dvojča“ umiestnené na observatóriu Calar Alto v južnom Španielsku.

Ostatné ďalekohľady Okrem hlavných prístrojov ESO hostí La Silla aj niekoľko národných a špeciálnych projektových ďalekohľadov.náhľad|Infračervená snímka hviezdnej pôrodnice Messier 17 (Hmlovina Omega) zachytená prístrojom SOFI na ďalekohľade NTT. Vďaka infračervenému žiareniu je v ľavom hornom rohu viditeľná kopa mladých hviezd, ktoré sú v bežnom viditeľnom svetle úplne skryté za hustým prachom. Modré objekty sú hviezdy v popredí, zatiaľ čo červená farba indikuje mladé hviezdy hlboko vnorené v hmlovine.

Schmidtov ďalekohľad ESO 1-metrový Schmidtov ďalekohľad (uvedený do prevádzky v roku 1971) bol navrhnutý na širokouhlé prehliadky oblohy. V ére fotografických platní pomohol potvrdiť znovunájdenie „stratených“ planétok, ako napríklad 1179 Mally či 843 Nicolaia.

V roku 1996 tento teleskop nasnímal teleso 7968 Elst-Pizarro, u ktorého bol pozorovaný kometárny chvost. Tento objav viedol k definovaniu úplne novej triedy telies v slnečnej sústave – komét hlavného pásma (telesá s dráhou planétky, ale fyzikálnymi prejavmi kométy).

Od roku 2009 je teleskop využívaný na projekt LaSilla-Quest Variability Survey (univerzita Yale), ktorý sa zameriava na hľadanie objektov v Kuiperovom páse, premenných hviezd a supernov. Vďaka 160-megapixelovej kamere QUEST dokáže zmapovať približne tretinu nočnej oblohy každé štyri dni.

Ďalekohľad Leonarda Eulera 1,2-metrový Ďalekohľad Leonarda Eulera (Euler Telescope) postavilo a prevádzkuje Ženevské observatórium vo Švajčiarsku. Pomocou spektrografu CORALIE vykonáva vysoko presné merania radiálnych rýchlostí (metóda „kývania“ hviezdy), ktoré slúžia na hľadanie veľkých extrasolárnych planét na južnej oblohe. Prvým veľkým úspechom bol objav planéty obiehajúcej hviezdu Gliese 86. Okrem toho sa zameriava na asteroseizmológiu, premenné hviezdy a monitorovanie aktívnych galaktických jadier.

MASCARA Stanica MASCARA (Multi-site all-sky camera) začala svoju činnosť v júli 2017. Toto zariadenie, ktoré navrhla a prevádzkuje holandská Leidenská univerzita, je určené na hľadanie exoplanét prostredníctvom tranzitnej metódy. MASCARA má svoje „dvojča“ aj na severnej pologuli na observatóriu Roque de los Muchachos v Španielsku.

Teleskop REM Rapid Eye Mount telescope (REM) je malý, plne automatický ďalekohľad s priemerom primárneho zrkadla 60 cm. V prevádzke je od októbra 2002. Jeho hlavnou úlohou je okamžitá reakcia na detekciu gama zábleskov (GRB) satelitom Swift. Vďaka svojej rýchlosti dokáže zachytiť optický dosvit explózie takmer v reálnom čase.

TAROT TAROT (Télescope à Action Rapide pour les Objets Transitoires) je veľmi rýchly robotický ďalekohľad navrhnutý na pozorovanie rýchlych prechodných javov. Po prijatí signálu zo satelitu dokáže okamžite nasmerovať svoju optiku na zdroj gama záblesku a poskytnúť presné súradnice astronomickej komunite. Dáta z TAROT-u sú kľúčové pre pochopenie fyziky raných štádií týchto explózií. Je diaľkovo ovládaný z observatória Haute-Provence vo Francúzsku.

Dánsky 1,54 m ďalekohľad náhľad|Hviezdna obloha s Mliečnou cestou odrážajúca sa v anténe rádioteleskopu SEST. Tento záber demonštruje výnimočné podmienky na La Silla, kde astronómovia využívajú viac ako 300 jasných nocí v roku. Dánsky národný ďalekohľad s priemerom 1,54 metra postavila spoločnosť Grubb Parsons a na La Silla sa využíva od roku 1979. Optika je typu Ritchey-Chrétien. Špecifikom tohto prístroja je jeho mimoosová montáž (off-axis), ktorá spolu s obmedzeným priestorom v kupole spôsobuje určité obmedzenia pri smerovaní na oblohu. Napriek tomu ide o veľmi úspešný prístroj, ktorý sa v súčasnosti využíva najmä na monitorovanie premenných hviezd a hľadanie exoplanét metódou gravitačného mikrošošovkovania.

TRAPPIST Belgický robotický ďalekohľad TRAPPIST (TRAnsiting Planets and PlanetesImals Small Telescope–South) je spoločný projekt Univerzity v Liège a Ženevského observatória. Tento 0,60-metrový prístroj sa špecializuje na výskum komét a exoplanét.

TRAPPIST bol jedným z mála teleskopov, ktoré pozorovali hviezdny zákryt trpasličou planétou Eris, čo odhalilo, že toto teleso je pravdepodobne menšie než Pluto. Celosvetovú slávu si však získal najmä objavom a charakterizáciou systému TRAPPIST-1, ktorý pozostáva zo siedmich terestriálnych planét obiehajúcich okolo ultra-chladného trpaslíka.

Bývalé ďalekohľady V priebehu desaťročí bolo niekoľko prístrojov na La Silla vyradených z prevádzky alebo premiestnených:

Bochumský 0,61 m ďalekohľad (národný projekt) Coudé Auxiliary Telescope (CAT) – 1,47 m teleskop susediaci s 3,6 m ďalekohľadom ESO. Dánsky 0,5 m ďalekohľad (národný projekt) Holandský 0,9 m ďalekohľad (národný projekt) ESO 0,5 m ďalekohľad – v súčasnosti sa nachádza na observatóriu UC v Santiagu. ESO 1 m ďalekohľad (1966 – 1994) – v rokoch 1996 – 2001 využívaný pre prehliadku oblohy DENIS. ESO 1,52 m ďalekohľad Swedish-ESO Submillimetre Telescope (SEST) – 15-metrový rádioteleskop, ktorý bol v čase svojho vzniku jediným veľkým submilimetrovým teleskopom na južnej pologuli. Švajčiarsky ďalekohľad T70 (1980 – 1998) – 70 cm ďalekohľad pre fotometriu, ktorý prevádzkovalo Ženevské observatórium. Po jeho vyradení bol na jeho mieste inštalovaný dnešný TRAPPIST.

Vedecké objavy náhľad|Interagujúce špirálové galaxie NGC 2207 a IC 2163 v súhvezdí Veľký pes, vzdialené 150 miliónov svetelných rokov. Gravitačná príťažlivosť väčšej galaxie deformuje menšiu a vytrháva z nej prúdy hviezd a plynu. Snímka bola zachytená prístrojom EFOSC2 na 3,6 m ďalekohľade ESO. Observatórium La Silla patrí k najproduktívnejším astronomickým zariadeniam na svete. Ročne sa na základe pozorovaní z tohto miesta publikuje približne 300 vedeckých prác.

Medzi najvýznamnejšie úspechy patrí: Hľadanie exoplanét: Spektrograf HARPS objavil veľké množstvo planét s nízkou hmotnosťou. Zistil prítomnosť planét v systéme Gliese 581, kde sa nachádza pravdepodobne prvá známa kamenná planéta v obývateľnej zóne mimo našej slnečnej sústavy. Gama záblesky: Miestne teleskopy zohrali kľúčovú úlohu pri prepojení gama zábleskov (najenergetickejších explózií vo vesmíre) s výbuchmi masívnych hviezd. Supernova SN 1987A: Od roku 1987 bolo observatórium kľúčovým miestom pre štúdium a sledovanie tejto najbližšej supernovy modernej éry.

Stopy predhispánskej kultúry V okolí observatória sa nachádzajú stovky skalných rytín – petroglyfov, ktoré sú pripisované kultúre El Molle (cca 300 až 700). Okrem zobrazení ľudí a zvierat sa tu nachádza aj kamenný kruh, ktorý pravdepodobne slúžil ako astronomický kalendár. Tri kamene sú zarovnané s hviezdami Alfa Carinae a Alfa Centauri, čo v máji signalizovalo začiatok chladného obdobia a čas na presun stád lamy do dedín.

Multimédiá a galéria

stred|1000px|náhľad|360-stupňová panoráma vzácnej oblačnosti nad La Silla na južnom okraji púšte Atacama. V strede je kupola 3,6-metrového ďalekohľadu ESO (uvedený do prevádzky v roku 1977, zmodernizovaný v roku 1999), na ktorom je nainštalovaný hľadač exoplanét HARPS. Úplne vpravo je 15-metrový švédsky submilimetrový rádioteleskop (SEST), ktorý fungoval v rokoch 1987 – 2003 a neskôr bol nahradený projektom APEX na náhornej plošine Chajnantor.

Referencie

Pozri aj Európske južné observatórium

Iné projekty

Externé odkazy Oficiálna stránka ESO – La Silla

Kategória:Astronomické observatóriá v Čile Kategória:Európske južné observatórium Kategória:Vzniklo v 1964