Bitka pri Nördlingene z roku 1645 bola vojenskou bitkou, ku ktorej došlo dňa 3. augusta roku 1645 sa a to presnejšie medzi francúzsko-hesenskou armádou na jednej strane a cisárskymi vojskami na strane druhej v prostredí hradu Wennenberg a Alerheim. Išlo zároveň o takú vojenskú bitku, ktorá sa udiala v poslednej a to švédsko-francúzskej etape Tridsaťročnej vojny. Skončila sa vojenským víťazstvom francúzskej armády a jej spojencov. V priebehu niekoľkých hodín prišlo na bojisku o život až 8 000 vojakov.

Rozloženie a sila bojových rivalov Cisárska armáda disponovala silou až 15 000 vojakov. Išlo o skúsených a zdatných vojnových veteránov. Zároveň mala k dispozícii až 28 záložných kanónov. Generál Gleen velil pravému krídlu, ktoré sa nachádzalo na Vinebergu a pozostávalo z cisárskych plukov. Ľavému krídlu na Allerheimskom vrchu velil Ján z Werthu, známy ako renomovaný generál, ktorý bol pred touto bitkou umiestnený na rovnakej línii ako jeho spojenec knieža von Mercy. Jadro vojska mal pod velením vrchný veliteľ, ktorý si velenie vyhradil pre seba. Elitu svojej pechoty umiestnil v dedine pred sebou. Jeho delostrelectvo bolo umiestnené pozdĺž línií, ktorými kryl dedinu a obidva kopce.

Francúzska armáda bola vyzbrojená silou až 17 000 vojakov. Maršal Turenne velil ľavému krídlu, ktoré umiestnil blízko rieky Warnitz so šestnástimi eskadrónmi a šiestimi prápormi. Gróf Marsin mal na starosti velenie nad jadrom armády a zaujal pozíciu oproti Allerheimu. Pravé krídlo pod velením vojvodu z Grammontu bolo ukotvené pri rieke Éger. Jeho zbor mal v druhej línii zálohu šiestich eskadrón a štyroch práporov. Condé nezaujal žiadne miesto a vyhradil si právo pochodovať s markízom de la Moussaie, poľným maršalom a to presnejšie všade tam, kde bola jeho prítomnosť potrebná.

Rozvaha proti hnevu Pred vojenskou bitkou sa francúzsky knieža menom Condé, nasledovaný maršalom Turennom, vydal na prieskum protivníkových pozícií. Keď Turenne uvidel zákopy cisárskych vojakov a Mercyho pozíciu, dal jasne najavo, že vojenský útok by bol unáhlený. Povahovo prchký knieža Condé zastával názor, že ich vojská musia viesť urputný boj a dobyť cisárske pozície.

Prológ bitky Generál Mercy, ktorý s veľkou radosťou sledoval, ako sa francúzske vojská pripravujú na útok, prešiel popredné fronty svojich vojsk a oznámil im víťazstvo. Boli tri hodiny popoludní. V tej chvíli sa okamžite začala delostrelecká paľba. Štrnásť hlavných diel bombardovalo dedinu. Lenže skôr než stihli mať akýkoľvek účinok, Condé, strhnutý zápalom bitky, sa vrhol do útoku.

Protestantské vojská v defenzíve Francúzske kolóny neochvejne postupovali pod nepriateľskou paľbou. Na ich čele stál gróf de Marsin. Dostali sa k dedinským zákopom, zúrivo ich vtrhli do útoku, dobyli ich a vstúpili do ulíc. Generál Mercy, ktorý pochopil, že úspech dňa závisí od dobytia tejto pozície, poslal k nej nové jednotky. Boje sa vyostrili. Francúzi, ktorí dostávali salvy z bezprostrednej blízkosti od dedinského delostrelectva a boli zdecimovaní bočnou paľbou z líniových batérií, sa pod touto strašnou kanonádou pevne udržali; zdvojnásobili svoje úsilie. Gróf de Marsin však padol ťažko zranený a vojaci ustúpili zohavení.

Brigádny generál La Moussaie im prišiel na pomoc. Bitka sa obnovila; masaker bol hrozný. Nepriateľ však opäť, vďaka svojej pozícii, odrazil našich nebojácnych vojakov.

Niekoľko stoviek nepriateľských mušketierov, ukrytých v domoch, kde si urobili strieľne, strieľalo na naše jednotky; všetky ich strely našli svoj cieľ. V tej chvíli nasmeroval všetky sily v strede proti princovi z Condé. Potom sa medzi oboma armádami, rovnako povzbudenými prítomnosťou svojho vodcu, odohrala jedna z tých strašných, krvavých, zúrivých bitiek,. Všetci princovi pobočníci, všetci dôstojníci jeho sprievodu boli smrteľne zranení po jeho boku. Kôň, ktorého osedlal, skončil ako zabitý. Sám knieža utrpel pomliaždenie stehna a dvadsať striel mu uviazlo v oblečení. Condé zostal uprostred tejto hrozivej paľby nehybný. Samotní vojaci, ktorí boli svedkami tohto masakru, padli ako v nejakom delíriu. Výstrel z muškety čoskoro zmenil priebeh bitky. Generál Mercy bol práve zostrelený. Táto udalosť vrátila francúzskym vojakom nádej. Tentoraz už zvádzali ťažký boj nie pre obranu ale dobytie.

Protiútok a obrat Bavorské vojská však ani zďaleka neboli takí otrasení. Smrť generála, ktorý im velil, mala za následok to, že zdvojnásobila ich zúrivosť. Pokračovali teda v boji s neuveriteľnou húževnatosťou. Condé, pokoriteľ dediny a neschopný ich prinútiť opustiť pozície, nariadil podpáliť domy v nádeji, že požiar, šíriaci sa z jedného miesta na druhé, dosiahne kostol a pohltí nepriateľa. Napokon so svojimi ťažko zranenými jednotkami potom postúpil doľava, kde sa vikomt z Turenne, ktorý čelil bočnej paľbe z dediny, pohol smerom k Vinebergu. Napriek tomu, že bol zranený, maršal trval na tom, že zostane na svojom mieste. Odvážnejšie pochodoval proti generálovi Gleenovi. Condé sa k nemu pridal a prevzal velenie nad jazdectvom, pochodujúc krokom v ôsmich eskadrónach. Francúzske vojská boli opätovne odrazené. Knieža Condé konečne priviedol svoju zálohu, zloženú z oddielov z Weymaru a Hesenska. Boli to jediní vojaci, ktorí sa ešte nezapojili do boja. Stáli vojaci z Weymaru sa pod drvivou paľbou vrhli dopredu, zúžili svoje rady. Keď vytvorili medzery, vyliezli na vrchol Vinebergu. Tam zmasakrovali zakorenenú pechotu. Zmocnili sa palebných diel a obrátili ich proti bavorskej pechote uprostred. Následne jadro bavorskej armády ako spojenca katolíckeho cisára rozdrvili. Pod vedením kniežaťa Condéa potom pochodovali smerom k dedine, kde knieža spočiatku zlyhal. Zajali tam generála Gleena a prinútili dva pluky schované v kostole ale aj na cintoríne k bezpodmienečnej kapitulácii.

Konečné víťazstvo a epilóg boja Víťazstvo sa zdalo byť pre francúzske vojsko isté. Po krátkom čase však dorazil na bojisko cisársky generál menom Ján z Werthu so svojím víťazným ľavým krídlom a vyzval svojich vojakov na úspech, ktorý tak draho a bolestivo vybojovali. Unavený čakaním na maršala de Grammonta, ktorý sa mu postavil na odpor, opustil svoju zakorenenú pozíciu pri dedine Alerheim. Po tomto kroku prekročil priekopu, ktorá pretínala údolie a ako prúd sa rútil na francúzske pravé krídlo, ktoré už aj tak silno demoralizovala prvá porážka.

Eskadry pod velením vojvodu Grammonta dlho odolávali lenže otrasení viacerými útokmi nakoniec spanikárili a utiekli, pričom opustili svojho generála, ktorý, zranený a na čele dvoch plukov, sa stále držal na svojom mieste, kde bol odhodlaný skonať. Grammont bol obkľúčený a zajatý. Prišiel však francúzsky vojenský oddiel na čele s generálom Chabotom so zálohou. Ten si zvolil za cieľ zastaviť cisárskeho generála ako možného vojenského víťaza. Francúzsky generál Chabot a jeho vojsko však bolo odrazené a záloha skončila ako rozdrvená a rozptýlená.

Keď sa však cisársky generál menom Ján z Werthu dozvedel o skone svojho spojenca a to generála Franza von Mercyho a takisto o zajatí generála Gleena, zaváhal. Rovnako ako jeho protivníkovi, chýbalo mu odhodlanie. Cisársky generál Ján z Werthu sa vzdal istého víťazstva. Spočiatku stiahol svoje katolícke jednotky do Alterheimu a potom do Donawerthu.

Krvavá vojenská daň Dôsledkom kapitulačného aktu na bojovom poli zanechal cisársky generál Ján z Werthu až 4 000 mŕtvych vojakov. Až 2 000 jeho vojakov skončilo v zajatí. Cisársky generál stratil až 40 zástav a štandard a 15 kanónov.

Francúzsko-hesenská armáda mala stratu až 4 000 mŕtvych alebo zranených vojakov. Knieža Condé zariadil, aby mŕtvy Mercy dostal všetky pohrebné pocty. Bol pochovaný s vojenskou pompou priamo na bojisku. Hrdina z Rocroi si uctil jeho pamiatku spravodlivou a zbožnou poctou. Na jeho hrobke bol navyše vyrytý epitaf: Sta, viator, heroem calcas (Zastav sa, cestovateľ, inak pošliapeš hrdinu).

Odozva Bitka pri Nördlingene zo začiatku augusta roku 1645 bola pre bavorskú armádu doslovnou pohromou. Išlo presnejšie jednak o ťažké straty a dokonca smrť generála Mercyho. Bavorský kurfist Maximilián zverejenil dňa 9. augusta roku 1645, teda šesť dní po vojenskej bitke korešpondenciu svojim vyslancom. Zaoberal sa v nej však odlišnou otázkou: „Vzhľadom na krvavú daň, ktorú zaplatili francúzske pluky, som sa obával, že sa opäť sa nájdu zlomyseľní ľudia, ktorým bude dovolené voľne sa pohybovať, akoby naše vojská z osobitnej nenávisti a pomsty požadovali, aby sme Francúzov vystavili silnému tlaku a nezajali ich ako Nemcov, ale skôr ich zničili bez toho, aby sme im poskytli akúkoľvek z možnosť vojenských služieb.“

V skutočnosti bolo počas Tridsaťročnej vojny nevhodné zneškodniť nepriateľa, ak sa odhodlá vzdať a požiadal o „podrobenie“, teda o zaobchádzanie ako s vojnovým zajatcom. Nebol to však prejav humánneho správania. Bol to systém, ktorý uplatňoval práve to, že na oboch stranách bojovali žoldnieri, ktorí nešli do boja pre ideologické alebo náboženské dôvody. Jednoducho mali povolanie. Medzi žoldniermi panovala určitá solidarita a zajatcom sa často ponúkala možnosť slúžiť vo víťaznej armáde. Zajatie nepriateľských žoldnierov namiesto ich zabitia mohlo byť výhodou pre všetkých zúčastnených.

Referencie

Pozri aj Tridsaťročná vojna Švédsko-francúzska vojna

Iné projekty

Zdroje

Nördlingen (1634) Nördlingen Nördlingen Nördlingen