KF-21 Boramae (kor. KF-21 보라매, v preklade „Mladý jastrab“) je juhokorejské dvojmotorové nadzvukové bojové lietadlo vyvinuté spoločnosťou Korea Aerospace Industries (KAI). Projekt je výsledkom dlhoročného úsilia Kórejskej republiky o dosiahnutie strategickej nezávislosti v oblasti vojenského letectva a radí krajinu medzi málo štátov sveta schopných samostatne vyvíjať a vyrábať moderné bojové lietadlá.
Lietadlo je klasifikované ako stíhačka generácie 4,5 (niekedy tiež označovaný ako 4++ generácia), čím zaujíma pozíciu medzi klasickými lietadlami 4. generácie (napr. F-16, Mirage 2000) a plnohodnotnými stíhačmi 5. generácie s úplnou nízkou pozorovateľnosťou (F-22, F-35). Na rozdiel od strojov 5. generácie KF-21 v počiatočných blokoch nebude využívať interné zbraňové priestory ani úplný povrchový náter s materiálom absorbujúcim radarové vlny (RAM). Namiesto toho využíva tvarové zníženie rádiolokačnej odraznej plochy (RCS).
Primárnym poslaním KF-21 je náhrada zastaraných strojov Juhokorejských vzdušných síl - stíhačiek F-4D/E Phantom II a F-5E/F Tiger II, pričom v budúcnosti sa počíta aj s čiastočnou náhradou modernizovaných F-16 a F-15K. Lietadlá z prvej výrobnej várky (Block I) budú určené na vybojovanie vzdušnej prevahy a obranu vzdušného priestoru. Stroje z druhej výrobnej várky (Block II) už budú plniť aj ďalšie úlohy, ako je pôsobenie proti pozemným cieľom, potlačanie nepriateľskej protivzdušnej obrany (SEAD) alebo námorné údery.
KF-21 bol od počiatku navrhovaný s ohľadom na potreby medzinárodného trhu. Juhokorejská vláda a KAI ho prezentujú ako nákladovo efektívnu alternatívu k strojom 5. generácie pre vzdušné sily, ktoré si nemôžu dovoliť alebo nechcú obstarať F-35, ale potrebujú moderné senzory a dostatočný výkon.
Vznik a vývoj Pôvod projektu a program KF-X (2001 – 2014) Myšlienka domáceho juhokorejského stíhača sa objavila už v 90. rokoch 20. storočia. Projekt KF-X bol oficiálne oznámený v marci 2001 prezidentom Kim Dae-jungom. Program bol od počiatku mimoriadne ambiciózny a stretával sa so značnou skepsou: Kórejský inštitút pre obranné analýzy (KIDA) výslovne pochyboval o schopnosti krajiny realizovať tak technicky náročný projekt. Miestne médiá udržiavali prevažne pesimistický tón.
Nový impulz získal projekt po štúdii realizovateľnosti v roku 2008 a zintenzívnení severokórejského tlaku po útokoch z roku 2010 (napríklad po ostrelovaní ostrova Jon-pchjong). Záverečná štúdia konštatovala, že napriek rizikám a výrazne vyšším nákladom na jeden kus v porovnaní so zahraničnými alternatívami je rozvoj domáceho obranného priemyslu otázkou národného záujmu s predpokladanými pozitívnymi dopadmi na celý high-tech sektor. Štúdia však napriek tomu podmienila realizáciu zapojením zahraničného partnera na zníženie finančného rizika. Južná Kórea preto ponúkla Turecku možnosť 20-percentnej účasti, táto krajina však ponuku odmietla z dôvodu nedostatočného vplyvu v projekte. Preto bola ako náhrada do partnerstva prijatá Indonézia.
Indonézske partnerstvo a formálny začiatok programu (2014 – 2016) V roku 2014 Indonézia a Južná Kórea podpísali dohodu o spolupráci na programe KF-X/IF-X. Indonézia sa zaviazala prispieť 20 % z celkových vývojových nákladov odhadovaných na 7,7 miliardy USD (približne 1,7 bilióna wonov), čo činilo Jakartin vklad okolo 1,25 miliardy USD. Na oplátku mala Indonézia získať transfer technológií a 48 hotových lietadiel pod domácim označením IF-X. Indonézsku stranu zastupovala štátna letecká spoločnosť PT Dirgantara Indonesia (PTDI). Formálny začiatok programu nastal v januári 2016, keď bol podpísaný kontrakt na vývoj a výrobu so spoločnosťou KAI. Juhokorejská vláda si ponechala 60-percentný podiel na financovaní, KAI 20 % a Indonézia zvyšných 20 %. Agentúra pre obranné technológie a výskum (Agency for Defense Development, ADD) prevzala vedenie technického vývoja.
Vývoj prototypov a technologické problémy (2016 – 2021)
Vývoj lietadla sa stretol s viacerými výraznými prekážkami. V roku 2015 USA odmietli poskytnúť Južnej Kórei 7 z 25 kľúčových technológií vrátane pokročilého riadiaceho systému letu (AESA radar) a systému riadenia zbraní, čo donútilo Kóreu vyvinúť tieto technológie výhradne z vlastných zdrojov. Táto komplikácia paradoxne urýchlila budovanie domáceho vedecko-technologického potenciálu. thumb|Prvý prototyp KF-21 Indonézska strana dlhodobo zaostávala v plnení finančných záväzkov. V období od januára 2019 do novembra 2022 boli indonézske platby úplne pozastavené. Po čiastočnom obnovení v roku 2022 a 2023 Indonézia k augustu 2024 zaplatila len 280 miliárd wonov z dlžných viac ako 1,1 bilióna. Južná Kórea napokon v auguste 2024 pristúpila na revíziu dohody, ktorou sa indonézsky celkový záväzok znížil na 600 miliárd wonov (cca 443 miliónov USD) a jej podiel na projekte klesol zo 20 % na 7,5 %.
Napriek problémom s partnerom samotný technický vývoj pokračoval podľa plánu. Prvý prototyp bol dokončený a slávnostne predstavený verejnosti v apríli 2021 na ceremónii v centrále KAI na letisku Sačchon.
Testovacia fáza (2022 – 2024) Prvý skúšobný let KF-21 sa uskutočnil 19. júla 2022 na letisku Sačchon, čím sa Južná Kórea stala štvrtou krajinou sveta (po USA, Rusku a Číne), ktorá uviedla do vzduchu vlastný stíhač so stealth avionikou. Program zahŕňal celkovo šesť prototypov, z ktorých každý mal priradené k iné testovacie priority – radar, integrácia zbraní, elektronický boj, vysoké uhly nábehu a bojová pripravenosť.
Prechod na sériovú výrobu (2024 – 2026) thumb|Šiesty prototyp KF-21 Sériová výroba KF-21 sa oficiálne začala v júli 2024. V máji 2025 DAPA (Defense Acquisition Program Administration) slávnostne oznámila zahájenie finálnej montáže prvého sériového kusu. V júni 2025 ROKAF objednal ďalších 20 kusov verzie Block I, pričom celková objednávka pre prvú várku dosiahla 40 strojov. Dodávky 40 kusov Block I sú plánované na obdobie 2026 – 2028. V auguste 2025 spoločnosť Hanwha Systems predstavila prvý sériovo vyrobený domáci radar AESA (APY-016K), čím sa uzavrela dlhoročná snaha o dosiahnutie plnej technologickej suverenity v oblasti avioniky.
Dňa 25. marca 2026 bola prvá sériová stíhačka KF-21 Boramae slávnostne predstavená verejnosti. O 22 dní neskôr, 15. apríla 2026, absolvovala svoj prvý let, ktorý prebehol bez problémov. Tento let sa uskutočnil aj po dokončení približne 1 600 testovacích letov prototypov, ktoré sa konali v období od júla 2022 do začiatku roka 2026 bez akýchkoľvek nehôd.
Konštrukcia
Drak KF-21 je dvojmotorové jednomiestne (k dispozícii aj dvojmiestna verzia) bojové lietadlo s konvenčným usporiadaním. Vizuálne sa lietadlo nápadne podobá na americké stíhačky F-22 Raptor a F-35 Lightning II – táto podobnosť nie je náhodná, pretože KAI dlhodobo študovalo oba programy.
KF-21 meria na dĺžku 16,9 metra, na výšku 4,7 metra, to všetko pri rozpätí krídiel 11,2 metra – rozmerovo sa tak podobá americkému stroju F/A-18. Maximálna vzletová hmotnosť je 25 583 kg, z toho na palivo pripadá . Nosnosť KF-21 je .
Motor V súčasnosti sú lietadlá KF-21 poháňané dvojicou dvojprúdových motorov General Electric F414-GE-400K, vyrábaných na licenciu spoločnosťou Hanwha Aerospace. Dvojica motorov poskytuje maximálny ťah približne 196 kN a umožňuje KF-21 dosiahnutie rýchlosti cez Mach 1,8.
Juhokorejská vláda však investovala 3,4 miliardy USD do programu Advanced Aviation Engine Development Project s cieľom vyvinúť plne domácu pohonnú jednotku. Vývoj nového motora má formálne začať v roku 2027, testovanie prebehne v 30. rokoch a integrácia na Block III sa očakáva v 40. rokoch 21. storočia.
Avionika thumb|Tretí a štvrtý prototyp KF-21 počas letu Kľúčovým senzorovým systémom KF-21 je aktívne elektronicky riadený radar (AESA) APY-016K vyvinutý spoločnosťou Hanwha Systems. Radar disponuje: Približne 1 000 vysielaco-prijímacími modulmi (T/R moduly). Schopnosťou detekcie cieľov vo vzdialenosti 150 až 200 km. Schopnosťou sledovať približne 20 cieľov súčasne a riadiť útok na viacero z nich.
Ďalšie senzorové systémy zahŕňajú: IRST (Infrared Search and Track) – infračervený vyhľadávací a sledovací systém. EOTGP (Electro-Optical Targeting Pod) – elektrooptický zameriavací systém. Moderný misijný počítač na otvorenej architektúre. Pokročilý systém riadenia zbraní. Možnosť nasadenia v koncepcii MUM-T (spolupráca s bezpilotnými prostriedkami).
Výzbroj KF-21 je vybavený vstavaným kanónom M61A2 Vulcan kalibru 20 mm a disponuje 10 vonkajšími závesnými bodmi (4 sú zapustené pod trupom a 6 pod krídlami). Vzhľadom na oneskorenia v integrácii americkej výzbroje budú lietadlá Block I vybavené európskymi strelami Meteor a IRIS-T. Do budúcnosti sa ale počíta aj s integráciou amerických striel AIM-120 AMRAAM a AIM-9X Sidewinder.
Používatelia Súčasní používatelia
Kórejská republika Vzdušné sily Kórejskej republiky: v rokoch 2024 a 2025 objednali celkovo 40 lietadiel KF-21 verzie Block I, pričom celá dodávka by mala byť zrealizovaná do roku 2028. Následne by chceli objednať ďalších 80 lietadiel verzie Block II, vďaka čomu by toto letectvo do roku 2032 prevádzkovalo 120 KF-21. Prvé lietadlo bolo odovzdané juhokórejskému letectvu v marci 2026.
Špecifikácie (KF-21 Block I) Hlavné technické údaje Posádka: 1 alebo 2 Dĺžka: Rozpätie krídel: Výška: Nosná plocha: Prázdna hmotnosť: Hmotnosť s nákladom: Maximálna vzletová hmotnosť: Pohonná jednotka: 2 × turboventilátorový motor General Electric F414-GE-400K s prídavným spaľovaním Suchý ťah: 57.8 kN každý Ťah s prídavným spaľovaním: 97.9 kN každý Vnútorná zásoba paliva:
Výkony Maximálna rýchlosť: Mach 1,81 Dolet: Bojový dolet:
Výzbroj Kanón: M61A2 Vulcan kalibru , s vnútornou kapacitou 480 nábojov Protilietadlové rakety: Meteor IRIS-T
Referencie
Iné projekty
Kategória:Juhokórejské stíhacie lietadlá Kategória:Lietadlá KAI Kategória:Lietadlá typu stealth Kategória:Prototypy lietadiel