Alexandros Hélios (; * koniec r. 40 pred Kr. – † medzi 29 a 25 pred Kr.) bol ptolemaiovský princ, syn rímskeho triumvira Marka Antonia a egyptskej kráľovnej Kleopatry VII.
Pôvod a symbolika mena Narodil sa koncom roka 40 pred Kr. v Egypte spolu so svojou sestrou, dvojičkou Kleopatrou Seléné II. V tom čase sa ich otec Marcus Antonius zdržiaval v Sýrii kvôli vojenským povinnostiam. Antonius a Kleopatra sa znovu stretli až v rokoch 37/36 pred Kr. v Antiochii, kde Antonius oficiálne uznal obe deti za svoje.Plutarchos, Antonius, 36.
Prídomky Hélios („Slnko“) a Seléné („Mesiac“) mali hlboký politický a náboženský význam. Kleopatra sa nimi snažila demonštrovať príchod nového „zlatého veku“ (Aetas Aurea), v ktorom panovník stelesňuje božskú spravodlivosť a prosperitu. Meno Alexandros zasa priamo odkazovalo na zakladateľa ríše, Alexandra Veľkého. Niektorí bádatelia uvažujú, že Alexandros Hélios mohol byť inšpiráciou pre postavu „božského dieťaťa“ vo štvrtej eklóge rímskeho básnika Vergília.
Politické pôsobenie V roku 34 pred Kr. Antonius v Alexandrii vyhlásil tzv. Donácie v Alexandrii. Počas tejto ceremónie pridelil svojim deťom rozsiahle územia. Šesťročný Alexandros Hélios získal titul „kráľ kráľov“ a bol vymenovaný za panovníka Arménie, Médie a Partska.Cassius Dio, 49, 41.1-3.
Hoci išlo o nominálne tituly, Alexandros bol predstavený v okázalom orientálnom odeve, ktorý zahŕňal macedónsku chlamys a drahokamami zdobenú tiaru. Na upevnenie spojenectva s Médmi bol zasnúbený s princeznou Iotapé, dcérou médskeho kráľa Artavasda II.
Pád a neznámy osud Po porážke v bitke pri Aktiu (31 pred Kr.) a následnej samovražde rodičov v roku 30 pred Kr. sa osirelé deti dostali do rúk víťazného Octaviana. Kým starší bratia Kaisarión a Marcus Antonius Antyllus boli popravení, Alexandros s dvojičkou a mladším bratom boli odvezení do Ríma.Cassius Dio, 51, 15.
V auguste r. 29 pred Kr. bol Alexandros nútený kráčať v Octavianovom triumfálnom sprievode. Súrodenci boli spútaní zlatými reťazami, ktoré boli také ťažké, že deti takmer nemohli chodiť, čo u rímskeho ľudu vyvolalo nečakanú vlnu súcitu.Plutarchos, Antonius, 87. Po triumfe ich Octavianus zveril do opatery svojej sestry Octavie.
Posledná priama zmienka o Alexandrovi v historických prameňoch pochádza z r. 29 pred Kr. Predpokladá sa, že zomrel na chorobu krátko po príchode do Ríma, pravdepodobne v zime roku 29 pred Kr. alebo krátko po nej. Keď bola jeho sestra Kleopatra Seléné v roku 25 pred Kr. vydaná za mauretánskeho kráľa Jubu II., Alexandros už v dobových záznamoch nefiguruje, čo naznačuje, že v tom čase už nežil.
Kultúrny odkaz Po Alexandrovi Heliovi a jeho sestre boli v roku 2008 pomenované dva mesiace asteroide 216 Kleopatra: 216 I Alexhelios (S/2008 (216) 1) a 216 II Cleoselene (S/2008 (216) 2).
Rodokmeň Rodokmeň Alexandra Helia do tretieho pokolenia:
Referencie
Literatúra
Pozri aj Ptolemaiovci Kleopatra Seléné
Iné projekty
Kategória:Ptolemaiovci Kategória:Narodenia v 40 pred Kr. Kategória:Úmrtia v 20. rokoch 1. storočia pred Kr.