Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus) je druh ťavy pochádzajúci zo stepí strednej Ázie. Má na chrbte dva hrby, čím sa líši od ťavy jednohrbej (dromedára). Existujú asi 2 milióny jedincov, väčšina je domestikovaná. Ich latinský názov pochádza zo starovekého názvu historického regiónu Baktria.
Domestikované ťavy dvojhrbé sa vo vnútornej Ázii používali na prenos tovaru a materiálu od staroveku. Vďaka ich odolnosti voči zime, suchu a vysokým nadmorským výškam bolo možné ich použiť na cestovanie v karavánach na Hodvábnej ceste. Ťavy dvojhrbé, či už divoké alebo domestikované, sú oddeleným druhom od divej ťavy dvojhrbej (Camelus ferus), čo je jediný skutočne divý (nie zdivočený) druh z čeľade ťavovité v Starom svete. Domestikované ťavy dvojhrbé nepochádzajú z divých tiav dvojhrbých – tieto dva druhy sa rozdelili pred približne miliónom rokov.
Taxonómia Ťava dvojhrbá patrí do rovnakého rodu, ťava, ako ťava jednohrbá (Camelus dromedarius) a divá ťava dvojhrbá (Camelus ferus). Patrí do čeľade ťavovité (Camelidae). Starogrécky filozof Aristoteles bol prvý Európan, ktorý opísal ťavy – v 4. storočí pred Kr. v knihe História zvierat opísal jednohrbú arabskú ťavu a dvojhrbú ťavu. Ťava dvojhrbá dostala svoje aktuálne latinské pomenovanie Camelus bactrianus od švédskeho zoológa Carla Linného v roku 1758 v 10. vydaní jeho knihy Systema naturae.
Napriek tomu, že ťava dvojhrbá a divá ťava dvojhrbá sú si vývojovo bližšie než ťava dvojhrbá s ťavou jednohrbou, sa ťava dvojhrbá nevyvinula z divej ťavy dvojhrbej. V skutočnosti sa tieto dva druhy rozdelili pred stovkami tisícov rokov a predpokladá sa, že ich mitochondriálne genómy sa rozdelili približne pred miliónom rokov. Podľa genetických štúdií sú ťava dojhrbá a divá ťava dvojhrbá blízke vyhynutému druhu Camelus knoblochi, ktorý vyhynul asi pred 20 000 rokmi. Oba druhy sú od tohto druhu vzdialené približne rovnako.
Ťava dvojhrbá sa často pári s ťavou jednohrbou a ich mláďatá sú taktiež plodné. V miestach, kde sa vyskytujú oba druhy, napríklad v severnom Pandžábe, Iráne a Afganistane, sú fenotypické rozdiely výrazne menej poznateľné vďaka častému páreniu týchto druhov. Plodnosť zmiešaných potomkov otvorila otázku, či by ťava jednohrbá a ťava dvojhrbá nemali byť spojené do jedného druhu s dvoma poddruhmi. Podľa analýzy mitochondriálneho cytochrómu b z roku 1994 sa však tieto druhy líšia v 10,3 % sekvencie tejto bielkoviny.
Opis
Ťava dvojhrbá je najväčší cicavec vo svojom pôvodnom rozšírení a je najväčším druhom ťavy, aj keď v kohútiku je menšia než ťava jednohrbá. V kohútiku meria 160180 cm a jej celková výška sa pohybuje okolo 230250 cm, dĺžka hlavy a tela okolo 225350 cm a dĺžka chvosta okolo 3555 cm. Priemerná výška i s hrbmi je 213 cm.
Hmotnosť ťavy dvojhrbej sa pohybuje okolo 3001 000 kg, pričom samci majú okolo 600 kg a samice okolo 480 kg. Dlhá huňatá srsť tejto ťavy má tmavohnedú až pieskovo béžovú farbu. Okolo krku a hrdla majú hrivu a bradu z dlhých chlpov, pričom chlpy merajú až 25 cm.
Zimná srsť vypadáva extrémne rýchlo, pričom veľké sekcie pĺznu naraz a vyzerajú, ako keby boli nesprávne vyholené. Hrby na chrbte sú plné tuku (nie vody, ako sa občas predpokladá). Tvár ťavy dvojhrbej je typická pre ťavovité, je podlhovastá a má približne trojuholníkový tvar s rozdelenou hornou perou. Ťava dvojhrbá má dlhé mihalnice a uzatvoriteľné nozdry, pričom obe tieto charakteristiky pomáhajú ochrániť pred pieskom počas bežných prachových búrok v ich prirodzenom habitate. Na každej nohe majú ťavy dvojhrbé dva široké prsty, ktoré sú schopné dať ďaleko od seba, vďaka čomu sa vedia prispôsobiť chodeniu v púšti. Ich nohy sú veľmi pevné, čo zodpovedá zvieratám žijúcim v extrémnych podmienkach.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Ťavovité Kategória:Ázijské cicavce Kategória:Hospodárske zvieratá Kategória:Domáce zvieratá