Zebu () je druh (resp. poddruh) domestikovaného tura, ktorý pochádza z južnej Ázie. V literatúre sa označuje aj ako indický tur alebo hrbatý dobytok. Zebu je vynikajúco prispôsobený životu v tropickom podnebí a dnes sa chová po celom svete v teplých klimatických pásmach.
Taxonómia a názov Vedecké meno Bos indicus zaviedol Carl Linnaeus v roku 1758 (pôvodne pre hrbatý dobytok v Číne). Klasifikácia zebu je v súčasnosti predmetom vedeckých sporov: Niektorí autori ho považujú za samostatný druh (Bos indicus). Iní ho klasifikujú ako poddruh tura domáceho (Bos taurus indicus). American Society of Mammalogists ho v súčasnosti radí priamo pod druh Bos taurus, podobne ako africký dobytok Sanga.
Genetické výskumy naznačujú, že vyhynutý divý pratur (Bos primigenius) sa v minulosti rozdelil na dve línie: líniu bez hrbu (vedúcu k európskemu dobytku) a líniu hrbatú (vedúcu k zebu).
Charakteristika a využitie Zebu sa od európskeho dobytka (taurínneho typu) líši charakteristickým tukovým hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom pod hrdlom a niekedy ovisnutými ušami. Tieto znaky mu pomáhajú lepšie znášať vysoké teploty.
Využíva sa na rôzne účely: Pracovné zviera: Ako ťažné zviera pri orbe a na jazdenie. Hospodársky úžitok: Zdroj mlieka a mäsa (mimo oblastí, kde je posvätný), kože a trusu (používaného ako palivo a hnojivo). Spoločník: Niektoré malé plemená, ako napríklad Nadudana (miniatúrny zebu), sa chovajú ako domáce zvieratá.
V mnohých regiónoch, najmä v Indii, má zebu hlboký náboženský význam (najmä v hinduizme).
Pôvod Zebu pochádza z indickej formy pratura (Bos primigenius namadicus). K jeho domestikácii došlo približne pred 6 000 až 8 000 rokmi, pričom jedným z kľúčových centier bol Mehrgarh (v dnešnom Pakistane). Za ďalšie centrá domestikácie sa považuje južná India a Gudžarát v západnej Indii.
Divý predok zebu, indický pratur, vyhynul pravdepodobne počas obdobia Indskej kultúry. Hlavnými príčinami boli strata prirodzeného prostredia v dôsledku rozširujúceho sa pastierstva a kríženie s domestikovanými zebu. Najmladšie kostrové nálezy indického pratura sú datované do obdobia pred cca 3 800 rokmi, čo z neho robí prvý z troch poddruhov pratura, ktorý vyhynul.
náhľad|Býk na pečatidle z obdobia Indskej civilizácie. náhľad|vľavo|Hlavica Ašókovho stĺpa (3. stor. pred n. l.) s vyobrazením zebu.
Rozšírenie do sveta Archeologické nálezy (vyobrazenia na keramike a skalách) naznačujú, že hrbatý dobytok, pravdepodobne dovezený z Blízkeho východu, bol prítomný v Egypte už pred 4 000 rokmi. Do subsaharskej Afriky sa dostal po roku 700 n. l. a do oblasti Afrického rohu okolo roku 1000 n. l.
Genetika Fylogenetická analýza odhalila tri hlavné línie haplotypov chromozómu Y u zebu: Y3A: Najrozšírenejšia a kozmopolitná línia. Y3B: Pozorovaná výhradne v západnej Afrike. Y3C: Dominantná v južnej a severovýchodnej Indii.
Charakteristika a fyziológia náhľad|Býk indického plemena Kankrej (Bos indicus) – jedno z najstarších a najsilnejších plemien zebu na svete. náhľad|vľavo|Samica plemena Kankrej z indického Gudžarátu. Zebu, podobne ako africký dobytok Sanga, sa vyznačuje výrazným hrbom na ramenách, veľkým kožným lalokom (palear) pod hrdlom a ovisnutými ušami.
V porovnaní s európskym (taurínnym) dobytkom je zebu vynikajúco prispôsobený horúcemu prostrediu tropických saván a stép. Tieto adaptácie zahŕňajú vyššiu toleranciu voči suchu, extrémnemu teplu a priamemu slnečnému žiareniu.
Správanie a ekológia Štúdie prirodzeného odstavu teliat ukázali, že hoci kravy zebu odstavujú svoje mláďatá počas dvojtýždňového obdobia, aj po ňom si zachovávajú silné sociálne väzby. Svoje potomstvo uprednostňujú pri vzájomnom čistení srsti (grooming) a ako partnerov pri pastve, a to najmenej po dobu 4 až 5 rokov.
Reprodukcia Zebu pohlavne dospievajú neskôr ako európsky dobytok; zvyčajne sú schopné prvého pôrodu vo veku približne 29 mesiacov. Predčasná reprodukcia môže viesť k nadmernému stresu organizmu a skráteniu dĺžky života. Gravidita trvá v priemere 285 dní, no jej dĺžka závisí od veku a výživy matky. Pohlavie teľaťa tiež ovplyvňuje dĺžku nosenia – býčky sa zvyčajne rodia o niečo neskôr než jalovičky.
Zdravie a odolnosť Hoci je zebu známy svojou vysokou odolnosťou voči vonkajším parazitom (napr. kliešťom), je citlivý na ochorenie nagana (africká trypanozomiáza), pretože nevykazuje tzv. trypanotoleranciu (odolnosť voči bičíkovcom rodu Trypanosoma).
Plemená a hybridy náhľad|Trh so zebu na Madagaskare.Zebu je veľmi rozšírený vo veľkej časti Ázie, vrátane Pakistanu, Indie, Nepálu, Bangladéša a Číny. V Ázii sa európsky (taurínny) dobytok vyskytuje najmä v severných oblastiach, ako sú Japonsko, Kórea, severná Čína a Mongolsko. V rámci Číny sú európske plemená bežnejšie u severných plemien, zatiaľ čo zebu dominuje u južných, pričom v stredných oblastiach sa vyskytujú ich hybridy.
Africký pôvod a hybridizácia Genetici z Medzinárodného inštitútu pre výskum hospodárskych zvierat (ILRI) zistili, že dobytok bol v Afrike domestikovaný nezávisle od domestikácie na Blízkom východe. Dospeli k záveru, že populácie dobytka v južnej Afrike pochádzajú pôvodne z východnej Afriky, a nie z južnej migrácie európskeho dobytka. Výsledky sú však nejednoznačné v otázke, či k domestikácii došlo skôr v Afrike alebo na Blízkom východe.
Plemená typu Sanga (napr. Afrikander, Červený Fulani, Ankole či Boran) vznikli hybridizáciou zebu s pôvodným africkým dobytkom bez hrbu. Celkovo je známych približne 75 plemien zebu, ktoré sú takmer rovnomerne rozdelené medzi africké a indické plemená.
Rozšírené plemená Okrem lokálnych foriem existuje niekoľko plemien zebu, ktoré sú celosvetovo rozšírené vďaka svojej úžitkovosti a odolnosti:
Zoznam rozšírenejších plemien zebu Gyr Kankrej a Guzerát Indobrasil Brahman Sibi Bhagnari Cholistani Dhanni Nelore Ongole Sahiwal Red Sindhi Butana a Kenana Tharparkar Kangayam
náhľad|Plemeno Hariana v severnej Indii. Iné plemená majú skôr lokálny charakter, ako napríklad Hariana z Pandžábu alebo Rath z Rádžastánu.
Významnú úlohu zohral zebu v Brazílii, kde bol importovaný začiatkom 20. storočia. Vďaka schopnosti pásť sa na prirodzených pastvinách a odolnosti voči parazitom bol považovaný za „ekologický“ dobytok. Od 60. rokov 20. storočia sa dominantným plemenom v Brazílii stal Nelore (potomok plemena Ongole). Dnes tvorí čistokrvný alebo hybridný Nelore viac než 80 % brazílskeho mäsového dobytka (približne 167 miliónov kusov).
Využitie náhľad|Zebu ako ťažné zviera v Bombaji (2004). náhľad|vľavo|Dedinský obyvateľ s ozdobeným býkom počas festivalu Pongal. Zebu sa využíva ako ťažné a jazdecké zviera, na produkciu mäsa a mlieka, ale aj pre vedľajšie produkty, ako sú koža, rohovina (na rukoväte nožov) a trus, ktorý slúži ako palivo a hnojivo. Menšie formy, najmä miniatúrne zebu, sa chovajú ako domáci miláčikovia. V Indii sa počet ťažných zvierat v roku 1998 odhadoval na 65,7 milióna kusov.
Kravy zebu majú spravidla nižšiu produkciu mlieka a dospievajú neskôr. Produkcia mlieka sa však zvyčajne zvyšuje, ak sa zebu krížia s európskym (taurínnym) dobytkom.
Regionálne zaujímavosti Na Madagaskare počet zebu prevyšuje počet obyvateľov. Mladí muži tu praktizujú rituálny zápas so zebu zvaný tolon'omby, ktorý je súčasťou rituálov dvorenia. V indickom štáte Tamilnádu sa zebu využívajú pri tradičnom športe jallikattu. V roku 1999 vedci z Texas A&M University úspešne naklonovali prvého zebu.
Hinduistická tradícia V Indii je zebu uctievaný v rámci hinduizmu. V historickom védskom náboženstve bol symbolom hojnosti. Podľa eposu Mahábhárata sa s nimi má zaobchádzať s rovnakou úctou ako k vlastnej matke.
Mlieko a mliečne výrobky hrali kľúčovú úlohu vo védskych rituáloch. V neskoršom období začal v rituálnej očiste hrať významnú úlohu aj trus a moč (gomutra), prípadne ich kombinácia s mliečnymi výrobkami známa ako panchagavya.
Referencie
Pozri aj Tur domáci Pratur Hinduizmus
Iné projekty
Kategória:Turovité Kategória:Hospodárske zvieratá