Asklépion ( – Asklépieion, ) v Pergamone bol jeden z najvýznamnejších liečebných areálov starovekého sveta, zasvätený bohovi lekárstva Asklépiovi. Nachádza sa približne dva kilometre západne od pergamskej akropoly v dnešnom meste Bergama v Turecku. Od roku 2014 je zapísaný na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
História Svätyňa bola založená v klasickom období okolo roku 400 pred Kr., pôvodne ako súkromná nadácia. Podľa tradície ju založil pergamský občan Archias, ktorý sa vyliečil v Epidaure po nehode na love. Za vlády Eumena II. bol kult povýšený na štátny kult dynastie Attalovcov. Svoju monumentálnu podobu získal areál v 2. storočí po Kr. za vlády cisárov Hadriána a Antonina Pia. V tomto období bol najvýznamnejším medicínskym centrom antiky, kde pôsobil aj slávny lekár Galénos.
Stavebný vývoj Rané a helénske obdobie Najstaršie stopy osídlenia siahajú do archaického obdobia, kedy išlo pravdepodobne o prírodnú svätyňu vybudovanú okolo posvätného prameňa vyvierajúceho zo skalnej bariéry. Schodisková stavba: Objekt z ranného 3. storočia pred Kr., ktorý slúžil ako predchodca posvätnej studne. Mozaiková stavba: Malý kultový objekt (2,7 × ) s čiernobielou kamienkovou mozaikou, neskôr zničený pri rozširovaní priestorov pre inkubáciu.
Rímske obdobie Prístup k svätyni zabezpečovala 820 metrov dlhá kolonádová cesta (), široká až 18,5 metra. Samotný areál tvorilo nádvorie (110 × ) obklopené stĺporadiami. Chrám Dia-Asklépia: Postavený v roku 142 po Kr. konzulom Luciom Cuspiom Rufinom. Ide o zmenšenú kópiu rímskeho Panteónu s tehlovou kupolou s priemerom , v čase vzniku najväčšou svojho druhu v ríši.Jürgen Rasch: Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion. In: Architectura. Bd. 15, 1985, S. 117–139 (125 & 129). Liečebná budova (Tholos): Dvojposchodová kruhová stavba s priemerom takmer 60 metrov, spojená s prameňom 80-metrovým podzemným tunelom (kryptoportikus). Divadlo: Malé rímske divadlo s 29 radmi mramorových sedadiel pre 3 500 divákov, využívané na psychoterapiu. Knižnica: Významná budova postavená Flaviou Melitenou, v ktorej stála monumentálna socha cisára Hadriána (dnes v Bergamskom múzeu).
Liečebné metódy Liečba v Asklépione bola založená na celostnom prístupe. Hlavným rituálom bola inkubácia (liečebný spánok). Pacienti po očistných kúpeľoch v posvätných prameňoch (považovaných za rádioaktívne) strávili noc v chráme, kde sa im mal zjaviť boh Asklépios. Podrobný opis týchto praktík zanechal rečník Aelius Aristides vo svojom diele Posvätné reči. Okrem duchovnej liečby sa uplatňovala diéta, cvičenie, masáže, bylinná liečba a pitné kúry.
Referencie
Literatúra OSKAR ZIEGENAUS, GIOIA DE LUCA: Das Asklepieion. Der südliche Temenosbezirk in hellenistischer und frührömischer Zeit (Altertümer von Pergamon XI 1). Berlin: de Gruyter, 1968. OSKAR ZIEGENAUS: Das Asklepieion. Die Kultbauten aus römischer Zeit (Altertümer von Pergamon XI 3). Berlin: de Gruyter, 1981. ISBN 3-11-008283-7. HELMUT MÜLLER: Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums. Berlin: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137.
Pozri aj Pergamon Asklépios Galénos
Iné projekty
Kategória:Archeologické lokality starovekého Grécka Kategória:Stavby v starovekom Grécku Kategória:Chrámy v starovekom Grécku Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Turecku Kategória:Archeologické lokality v Turecku