Vojna za nezávislosť Východného Timoru bol ozbrojený konflikt v rokoch 1975 až 2002 a to medzi Indonéziou na jednej strane a hnutím Fretelin na strane druhej v oblasti juhovýchodnej Ázie. Odhaduje sa, že indonézske okupačné sily zavraždili 100 až 300 000 domorodcov. Išlo možno až o tretinu obyvateľstva. Bola to jedna z najväčších genocíd v dejinách ľudstva.
Dňa 20. mája roku 2002 vznikol oficiálne Východný Timor ako suverénny štát, čím sa skončil štvrťstoročný boj za osamostatnenie od Indonézie.
Predohra Bližšie informácie v hlavnom článku: Karafiátová revolúcia
Východná časť ostrova Timor bola až do roku 1975 súčasťou portugalského impéria ako Portugalský Timor. Domorodé obyvateľstvo predstavovalo kmene ale aj klany, ktoré občas súperili medzi sebou. Jedna strana súhlasila so správou kolonistov. Druhá strana sa však odmietala podriadiť kolonizácii.
K poslednému stretu medzi Portugalčanmi a domorodcami došlo krátko pred prvou svetovou vojnou.
Roku 1974 vypukla revolúcia v Portugalsku. Po nej sa portugalské zámorské impérium rozpadlo a vo všetkých jeho kolóniách, vrátane Východného Timoru vypukli ozbrojené nepokoje. Nová vláda sa rozhodla udeliť svojim zámorským provinciám nezávislosť.
Budovanie suverenity a prológ chaosu Roku 1975 uskutočnila Umiernená Demokratická únia Timoru (UDT) na Východnom Timore prevrat s programom úplnej a okamžitej nezávislosti od Portugalska. Žiadala uväzniť všetkých členov nedávno utvoreného protiindonézskeho Revolučného frontu za nezávislý Východný Timor (Fretelin). Vypukli tak občianske boje medzi UDT a Fretelinom.
V ten istý rok napokon Fretelin vyhlásil nezávislosť Demokratickej republiky Východný Timor. Krajinu však nečakane prepadli indonézske vojská. Portugalsko prerušilo svoje diplomatické styky s Indonéziou.
Krvavá odveta a podrobenie ostrova
Počiatky nepokojov V októbri roku 1975 bez milosti zavraždili indonézski ozbrojenci piatich austrálskych novinárov, ktorým sa podarilo odhaliť indonézsku vojenskú prítomnosť uprostred timorských hôr. Indonézske vládne orgány bezohľadne potláčali nezávislosť a separatistické snahy etnických menšín a neváhali použiť ozbrojenú agresiu proti susedom s cieľom rozšíriť hranice krajiny.
Napriek ukončeniu občianskej vojny v Portugalskom Timore vykresľovala propaganda Indonézie samotné územie Timoru ako región chaosu, ktorý potrebuje mať nastolený poriadok. Šírili sa takisto fámy o tom, že odbojové hnutie údajne ovládali komunisti. To však nebola pravda i keď na druhej strane bol v ich zoskupení nepochybne silný ľavicový vplyv. Nakoniec indonézska vojenská rozviedka zisťovala informácie o niekoľkých významných aktivistoch UDT, ktorí hlasno obhajovali „integráciu“ svojej vlasti do Indonézie.
Dňa 28. novembra 1975 víťazný Fretelin vyhlásil nezávislú Východotimorskú demokratickú republiku. Obdobie zvrchovanosti však trvalo iba deväť dní.
Podpora vojnových agresorov Dňa 6. decembra roku 1975, teda deň pred vojenskou inváziou, sa indonézsky generál menom Suharto radil s vedúcimi predstaviteľmi USA v meste Jakarta. Suhartovo oznámenie o násilnom a drastickom zásahu sa nestretlo s odporom jeho amerických hostí. Prezident Gerald Ford ho ubezpečil o svojom plnom pochopení a Henry Kissinger ho dokonca vyzval, aby niečo urýchlene uskutočnil. Suharto sa predtým dvakrát stretol s austrálskym premiérom Gougheom Whitlamom. Vypočul si od neho schválenie pre územnú integráciu Portugalského Timoru do Indonézie. Agresori tak dostali povolenie pre vojenskú inváziu.
Všetko vojenské vybavenie použité pri invázii malo americký pôvod. Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti partizánom. Lietadlá boli použité na vraždenie civilistov, rovnako ako ľahké bojové lietadlá BAE Hawk, ktoré dodalo Spojené kráľovstvo. Indonézski dôstojníci absolvovali výcvik v kurzoch organizovaných americkou a britskou vládou. Zbrane dodali taktiež vlády z územia západnej Európy, menovite z Holandska a Nemeckej spolkovej republiky. V dodávke zbraní sa pridala takisto Kanada. Na zozname podporovateľov v zbrojení pre Indonéziu proti Východnému Timoru boli štáty z Ázie a to presnejšie Južná Kórea a Taiwan.
Ďalší úder O takmer mesiac neskôr, presnejšie dňa 7. decembra roku 1975, indonézske ozbrojené sily začali operáciu s krycím názvom „Komodo“ s cieľom dobyť Východný Timor. Komodo je tiež názov ostrova, na ktorom žijú najsilnejšie jaštery na svete a to presnejšie varan komodský,druh plaza známy svojou impozantnou veľkosťou a krvilačnosťou.
Spočiatku sa zdalo, že vojenská invázia indonézskych ozbrojencov bude jednoduchá a skončí úspechom. Timorská armáda mala k dispozícii armádu, ktorá disponovala silou 2 500 vojakov s ručnými zbraňami. Medzitým agresor vrhol do akcie až 35 000 kvalitne vyzbrojených vojakov, často z elitných jednotiek, vybavených ťažkou technikou.
Hlavné mesto Dili bolo bombardované a následne dobyté po niekoľkohodinovej prudkej bitke. Obrancovia skončili ako zdecimovaní. Niektorým sa podarilo ustúpiť do hôr a začať tam partizánsku vojnu.
Indonézska vláda jednoznačne dúfala, že bez problémov pohltí svojho malého suseda. Medzitým sa stal pravý opak. Timorčania, ktorí sa vyznačovali svojou silnou náboženskou individualitou, sa proti islamskej mocnosti tvrdo bránili. Okupačné sily však čoskoro presunuli na ostrov ďalšie jednotky a vynútili si stratégiu obkľúčenia a zničenia. Indonézia uskutočňovala operácie s tisíckami vojakov s podporou letectva. Partizáni, ktorí operovali na malom území, utrpeli bolestivé straty. A spolu s nimi trpelo aj civilné obyvateľstvo.
Svedectvá o násilí Krvavé udalosti zachytil taktiež austrálsky novinár Roger East, ktorého indonézski vojaci zadržali v meste Dilí a popravili spolu s desiatkami Timorčanov. Jeho telo bolo hodené do oceánu. Následne začalo Rádio Fretelin vysielať správu: „Indonézske sily zabíjajú hlava-nehlava. Na uliciach sú vraždené ženy a deti. Toto je výzva na medzinárodnú pomoc. Prosím, urobte niečo, aby ste zastavili túto inváziu!“
Počas vojenských operácií proti partizánom v horách armáda masovo zabíjala obyvateľstvo alebo ho hnala do koncentračných táborov. Objavili sa správy o zadržaných, ktorí boli zaživa upálení alebo hodení do mora z vrtuľníkov. Letectvo bombardovalo partizánske tábory a civilné budovy. Popri armáde a polícii šírili teror takisto moslimské milície vytvorené z osadníkov, ktorých vláda priviezla z preľudnenej Jávy.
Násilné pričlenenie Rok 1976 došlo ku kľúčovému obratu. Bezpečnostná rada OSN vyzvala Indonéziu, aby bezodkladne stiahla svoje vojská z Východného Timoru. V tom istom roku vyhlásil indonézsky prezident Suharto Východný Timor za 27. provinciu Indonézie.
Nádej a krátky rozkvet krajiny Roku 1986 došlo po dlhom čase k uzavretiu dohody medzi organizáciou Fretelin a UDT v koordinácii diplomatických a vojenských akcií.
O tri roky neskôr prišiel do Východného Timoru pápež Ján Pavol II. Sám odkázal zhromaždeným katolíckym veriacim posolstvo: „Od začiatku svojho pontifikátu sledujem vašu situáciu s hlbokým znepokojením. Už dlho som vám chcel povedať, že celá Cirkev, a najmä pápež, k vám prechováva osobitnú lásku a úctu.“ Pápež pred očami zhromaždených pobozkal kríž a potom ho pritlačil k zemi. Dal tým najavo nádej katolíckemu ľudu pre ich štátnu suverenitu.
Roku 1988 vydala indonézska vláda vyhlásenie o „otvorenom území“. Dôsledkom bola skutočnosť, že prvýkrát po 13 rokoch umožnila cudzincom vstup do krajiny.
Opätovný teror Roku 1991 sa uskutočnila v meste Dili veľká vlastenecká demonštrácia. Indonézska vláda vyslala vojsko, ktoré začalo paľbu. Bolo zabitých až 250 ľudí. Počas ďalších dní vláda v Jakarte s prekvapením počúvala postupné vyhlásenia rozhorčenia od zahraničných štátnikov. Postupne začínalo byť už zrejmé, že po skončení studenej vojny medzi západnými krajinami a komunistickým blokomobyvatelia Východného Timoru nepotrebujú indonézskych satrapov.
Roku 1992 bol zatknutý José Xanan Gusmao ako politický vodca hnutia Fretelin. Následne bol rok na to odsúdený na doživotné väzenie.
Po troch rokoch vypukla v Indonézii hospodárska kríza. Vládne orgány sa rozhodli pristúpiť k výrazným ústupkom. Vláda v Jakarte súhlasila, že o budúcnosti jej „dvadsiatej siedmej provincie“ bude jednoznačne rozhodnuté v referende.
V lete a na jeseň roku 1999 indonézska armáda, polícia a milície opätovne zintenzívnili teror. Odhaduje sa, že pri tejto poslednej vlne násilia zahynulo dvetisíc ľudí a štvrť milióna utieklo zo svojich domovov. Masaker zastavil až príchod medzinárodných mierových síl.
Vyhlásenie nezávislosti Roku 1994 začala indonézska vláda viesť politické rokovania, paradoxne, s uväzneným Gusmaom o možnosti referenda na Východnom Timore. Referendum bolo pod záštitou OSN. V septembri roku 1999 prevzal správu územia Východného Timoru mierové jednotky OSN.
V máji roku 2002 dosiahol Východný Timor úplnú štátnu nezávislosť. José Xanana Gusmao bol prepustený z väzenia a zvolený za prezidenta.
Referencie
Literatúra TEEPLE, Bliss John, (2004). Kronika svetových dejín. Bratislava: Ikar, a.s., 2004. ISBN 80-551-0870-6.
Pozri aj Východný Timor Zoznam vojen Zoznam konfliktov v Ázii
Zdroj Východný Timor – katolícka krajina medzi dravými vlkmi
Kategória:Vojny za nezávislosť Kategória:Východný Timor Kategória:Dejiny Indonézie