Kostol Najsvätejšej Trojice v Mníchovej Lehote je stredoveký gotický rímskokatolícky kostol z 2. polovice 14. storočia. Ide o jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. Pamiatka a jej areál sú chránené ako národná kultúrna pamiatka a kostol je filiálkou farnosti Soblahov.

História

Stredovek a novovek Kostol postavili v priebehu 2. polovice 14. storočia. Postaviť ho dal pravdepodobne niektorý z nitrianskych biskupov, keďže obec v tom čase patrila práve pod ich správu. Z tohto obdobia pochádza prakticky celý súčasný pôdorysný rozsah objektu vo forme jednolodia s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. V stredoveku v obci existovala aj samostatná fara, tá však pravdepodobne zanikla v 16. storočí po tureckom pustošení, pri ktorom bola dedina vypálená. Odvtedy je kostol filiálkou farnosti Soblahov. Počas 16. alebo 17. storočia bol areál obohnaný kamenným hradným múrom. V čase reformácie v 17. storočí patril kostol podľa zásady „koho panstvo, toho náboženstvo“ na istý čas evanjelikom. Z historických záznamov vyplýva, že počas povstania Štefana Bočkaia (v roku 1611) chrám vyrabovali hajdúsi a ukradli z neho cenné klenoty.

Obdobie baroka Začiatkom druhej polovice 18. storočia bol kostol do značnej miery schátraný. Už v roku 1713 však pribudol do lode kostola nový tabuľový strop, ktorý nechala zhotoviť Terézia Mottesiczká ako prejav ľútosti nad stratou svojej matky Žofie Balassovej. Pamiatku sa podarilo obnoviť pravdepodobne pred rokom 1797. Počas tejto barokovej obnovy dostala loď kostola nový strop a pravdepodobne sa rozšírili okenné otvory.

Stavebné úpravy v 20. a 21. storočí V 20. storočí bola architektúra obohatená o niekoľko prístavieb. V roku 1939 bola postavená južná predsieň a v roku 1996 vznikla predsieň pred západným vstupom. V rokoch 1958 až 1959 prebehla väčšia oprava, počas ktorej kostol dostal nový krov, novú strešnú krytinu a pôvodne úzke okienko na západnej fasáde bolo nahradené oknom kruhového tvaru. K významnej generálnej oprave interiéru došlo aj v roku 1975, realizovala ju firma Dekora Trenčín. V roku 2014 bol v kostole zrealizovaný historicko-architektonický výskum, ktorý pomohol upresniť jeho stavebný vývoj. Po ňom nasledovala obnova pamiatky zavŕšená slávnostnou vysviackou 27. mája 2018.

Architektúra a exteriér náhľad|pôdorys kostola najsvätejšej trojice

Kostol je jednoloďová stavba s predstavanou západnou a južnou predsieňou. Za jej západným štítom sa nachádza drevenná hranolová zvonica. Presbytérium (hmotna svätyňa) je vyčlenená od lode architektonicky aj pôdorysne pravouhlým ústupom. Tri oporné piliere so šikmým ukončením tvoria jej hmotu z exteriéru. Svätyňu presvetlujú 3 vysoké okna kamenné gotické okna s kružbou v tvare mníšky. Loď presvetlujú mladšie okna ktoré majú polkruhový záklenok. Na západnej fasáde nad novodobou predsieňou z ktorej sa vstupuje do objektu je kruhové okno bez kružby. Vstupy do kostola sú z južnej (1939) a západnej (1996) strany. Západný vstup má tvar lomeného obluka.

Interiér a gotické detaily Klenby: Presbytérium je zaklenuté dvoma poľami kamennej rebrovej klenby. Táto časť je zložená z jedného poľa krížovej klenby a polygonálneho záverového poľa s lúčovitou (paprskovitou) klenbou. Klinovo vyžľabené rebrá dosadajú na stenu bez konzol ostrohovitým podseknutím a pretínajú sa v dvoch okrúhlych hladkých svorníkoch. Sakristia má kamennú valenú klenbu a loď je plochostropá. Portály a detaily svätyne: Loď a svätyňu oddeľuje lomený víťazný oblúk. Z presbytéria vedie do sakristie gotický kamenný portál v tvare lomeného oblúka so skosením a nosíkom. V severnej stene svätyne sa nachádza kamenné pastofórium (nika s trojuholníkovým ukončením a motívom mníšky) a v južnej stene je kamenná sedília ukončená segmentovým oblúkom. Detaily v lodi a sakristii: V severnej stene sakristie sa zachovalo kamenné lavabo s nezdobenou nádobou na vodu a s odtokovým kanálikom vyvedeným na fasádu. Vo východnom okne sakristie je originálna gotická kovaná mreža. V interiéri boli objavené aj torzá stredovekých nástenných malieb s motívom konsekračného kríža. V lodi sa nachádza prenesená kamenná svätenička.

Zariadenie a mobiliár Pôvodný mobiliár z raných storočí kostola neexistuje. V súčasnosti je na hlavnom oltári Najsvätejšej Trojice z roku 1969 od rezbára Š. Baču umiestnený reliéf Boha Otca držiaceho kríž s Ukrižovaným a holubicou. Bočné oltáre Nepoškvrneného počatia Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho pochádzajú z konca 19. storočia a zdobia ich stĺpy s akantovými hlavicami. Samotné obrazy na bočných oltároch pochádzajú z roku 1947, respektíve 1949, a sú dielom akademického maliara J. Bránskeho a profesora J. Popeliša.

Zvony Vo veži sú v súčasnosti umiestnené dva zvony:

Menší zvon je zasvätený sv. Vendelínovi a pochádza z roku 1840. Väčší zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici bol odliaty firmou Oktáva Wintera v Broumove v roku 1926.

Pôvodný stredoveký veľký zvon z kostola bol strhnutý a zrekvirovaný počas 1. svetovej vojny pre potreby výroby zbraní pre rakúsko-uhorskú armádu. Zvonenie v kostole fungovalo ručne až do roku 1987, odkedy je plne elektrifikované.

Povesť o stavbe kostola V obci sa v ústnom podaní stáročia traduje zaujímavá povesť o mieste výstavby. Pôvodne mal chrám stáť na vŕšku Kostelec, kde bol kedysi hospic, v ktorom žili mnísi. Rozhodli sa postaviť kostol, ale ťažné zvieratá (voly a kone) s naloženým kameňom zakaždým samovoľne zabočili na miesto v dedine, kde stojí kostol dnes. Hoci furmani zvieratá donútili dopraviť náklad na Kostelec, čo cez deň majstri murári postavili, to na druhý deň ráno našli zbúrané a z kopy kameňa každú noc ubúdalo. Keď sa rozhodli v noci strážiť, uvideli malé dieťa, ako obchádza kopu. Po tom čo naň skríkli, dieťa utieklo a zastavilo sa presne na terajšom mieste kostola v obci. Predkovia to vzali ako znamenie, zmenili plány a svätyňu postavili tam. Obyvatelia okolitých dedín od tých čias obyvateľov z Lehoty nazývali prezývkou „kostelski“.

Referencie

Iné projekty

Mníchova Lehota Mníchova Lehota Kategória:Architektúra v 14. storočí Mníchova Lehota Kategória:Mníchova Lehota Mníchova Lehota