Stratoniké ( – Stratoniké, niekedy označovaná aj ako Stratoniké IV.; * cca 200 pred Kr., Kappadokia – † medzi 138 a 133 pred Kr., cca 135 pred Kr.) bola pôvodom kappadocká princezná a prostredníctvom dvoch po sebe nasledujúcich manželstiev kráľovná Pergamonu z dynastie Attalovcov. Vydala sa najprv za kráľa Eumena II. a po jeho domnelej i skutočnej smrti za jeho brata a nástupcu Attala II. Bola matkou posledného pergamského kráľa Attala III., s ktorým mala výnimočne blízky vzťah. Podobne ako jej svokra Apollónis, aj Stratoniké bola antickým svetom oslavovaná pre svoj príkladný charakter, cnosť a oddanosť rodine.

Pôvod a rodina Stratoniké sa narodila a vyrastala v Kappadokii, pričom mala zmiešaný grécko-macedónsky a perzský pôvod. Jej otcom bol kappadocký kráľ Ariarathes IV. a matkou kráľovná Antiochis, ktorá bola dcérou seleukovského kráľa Antiocha III. Veľkého a kráľovnej Laodiké Z otcovej strany boli jej starými rodičmi kráľ Ariarathes III. a kráľovná Stratoniké (dcéra seleukovského panovníka Antiocha II.).

Mala dvoch mladších bratov. Starší Mithridates neskôr nastúpil na kappadocký trón ako Ariarathes V. Druhým bratom bol Orofernes. Okolo legitímnosti jej bratov však v antike kolovali chýry; historik Diodóros Sicílsky v 1. storočí pred Kr. zaznamenal staršiu legendu z helenistických čias, podľa ktorej bol Orofernes iba podstrčeným synom, ktorého kráľovná matka predstierala, že porodila.

Kráľovná Pergamonu

Prvé manželstvo (Eumenes II.) V roku 188 pred Kr. uzavrelo nezávislé kráľovstvo Kappadokia spojenectvo s Rímskou republikou. Rím pôvodne žiadal od Kappadokie vojnovú pokutu vo výške 600 talentov kvôli jej predošlej podpore Seleukovcov. Do vyjednávaní však zasiahol pergamský kráľ Eumenes II., ktorý bol verným rímskym spojencom. Vďaka jeho diplomatickému úsiliu Rím znížil Kappadokii trest na polovicu, teda na 300 talentov. Na spevnenie tohto nového trojstranného politického spojenectva sa v tom istom roku Stratoniké vydala za Eumena II. Hoci boli manželia vzdialenými príbuznými, nakoľko obaja boli priamymi potomkami Seleuka I. Nikatora, manželstvo bolo predovšetkým diplomatickým aktom. Z tohto zväzku sa narodil syn, budúci kráľ Attalos III.

Incident v roku 172 pred Kr. a Attalos II. thumb|right|200px|Kolosálna mramorová socha Atény Parthenos z Pergamskej knižnice, ktorej donátorkou bola kráľovná Stratoniké (Pergamské múzeum v Berlíne). V roku 172 pred Kr. podnikol kráľ Eumenes II. diplomatickú cestu do Ríma, kde pred rímskym senátom ostro vystúpil proti macedónskemu kráľovi Perseovi a varoval pred jeho nebezpečnými plánmi v Grécku. Pri spiatočnej ceste do Pergamonu bol však Eumenes II. zákerne prepadnutý a vážne zranený v blízkosti mesta Kirrha vo Fókide.

Do Pergamonu dorazila falošná správa, že kráľ tento útok neprežil. V krízovej situácii, aby sa zabezpečila kontinuita a stabilita štátu pred hroziacim konfliktom s Macedóniou, sa vlády ujal Eumenov brat Attalos II. Filadelfos a oženil sa so Stratoniké. Keď sa však zakrátko zistilo, že Eumenes II. útok prežil a vracia sa domov, Attalos II. sa okamžite vzdal kráľovskej moci a manželstvo so Stratoniké bezodkladne anuloval. Eumenes II. po návrate svojmu bratovi odpustil a Stratoniké sa vrátila k svojmu prvému manželovi.

Okrem politických povinností sa venovala aj podpore kultúry. Pred rokom 159 pred Kr. Stratoniké venovala monumentálnu sochu bohyne Atény do slávnej Pergamskej knižnice.

Druhé manželstvo (Attalos II.) Keď v roku 159 pred Kr. Eumenes II. natrvalo zomrel, jeho syn Attalos III. bol ešte príliš mladý na samostatnú vládu. Na pergamský trón oficiálne nastúpil jeho strýko Attalos II., ktorý sa opäť a už natrvalo oženil so Stratoniké. Attalos II. vládol sčasti ako regent pre svojho synovca a nevlastného syna Attala III., pričom ho určil za svojho nástupcu. Toto nástupníctvo v roku 153 pred Kr. formálne potvrdil aj rímsky senát.

Počas tohto obdobia Stratoniké politicky pomáhala svojej pôvodnej rodine. Keď jej brata Ariaratha V. vyhnal z Kappadokie brat Orofernes s podporou seleukovského kráľa Demetria I. Sótéra, Pergamon pod vedením Attala II. vojensky zasiahol, uzurpátora vytlačil a pomohol Ariarathovi V. získať trón späť. Predpokladá sa, že táto úspešná kappadocko-pergamská spolupráca bola hlavným podnetom na neskoršie verejné pocty pre kráľovnú Stratoniké.

Neskorší život a smrť V roku 138 pred Kr. zomrel Attalos II. a na trón nastúpil dospelý Attalos III. Nový panovník prijal čestný titul Filométór (starogr. Φιloμήτωρ), čo v preklade znamená „milujúci svoju matku“, čím demonštroval ich výnimočne úzky vzťah. Stratoniké v tom čase na začiatku jeho vlády ešte stále žila.

Zomrela okolo roku 135 pred Kr. Podľa rímskeho historika Iustina kráľ Attalos III. osobne pracoval na stavbe honosného pomníka pre svoju zosnulú matku, pričom na priamom slnku utrpel úpal, ktorému podľahol. Iustinus zároveň dodáva, že Attalos III. pred smrťou prepadol paranoji a nechal otráviť viacerých svojich blízkych dvoranov a príbuzných, ktorých vinil zo smrti svojej matky Stratoniké a svojej manželky Bereniky.

Verejné pocty a nápisy Na počesť kráľovnej Stratoniké boli počas jej života vztýčené najmenej dve významné mramorové sochy, ktorých podstavce s nápismi sa zachovali – jedna priamo v Pergame a druhá na posvätnom gréckom ostrove Délos. Obe sochy ju jednoznačne identifikujú ako dcéru kráľa Ariaratha a legitímnu kráľovnú z attalovskej dynastie, čo podčiarkovalo jej vysoké politické postavenie a medzinárodnú prestíž.

Pergamskú sochu dal postaviť jej syn Attalos III. Sochu na Délose venoval aténsky ľud (démos), pravdepodobne kvôli nadštandardným vzťahom Stratonikinej rodiny s Aténami. Známy grécky sochár Damofón z Messény ju vytesal úplne bez nároku na honorár.

Text z délskeho nápisu bol v starogréčtine zaznamenaný nasledovne:

Ὁ δῆμος ὁ Ἀθηna[ίων]βασίλισσαν Στρατοn[ίκην]βασilέως Ἀριαρά[θου]ἀρετῆς ἒνeκεν καὶ εὐνοίαςtῆς εἰς ἑαυτόν,Ἀρτέμidi, Λητοῖ, Ἀπόλλωνι. preklad:<span style="font-family:'Palatino Linotype'"> Ľud Aténčanov (venuje)kráľovnú Straton[iké],dcéru kráľa Ariará[tha],pre jej cnosť a dobrú vôľuvoči nemu samotnému,Artemide, Léto a Apollónovi.</span> - text v starogréčtine- Hranaté zátvorky znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.

Dátum osadenia týchto nápisov zostáva predmetom vedeckých diskusií. Historici uvažujú o rokoch pred 189 pred Kr., o roku 188 pred Kr. (svadba) alebo o období kappadockých nepokojov medzi rokmi 159 až 156 pred Kr., kedy spojenectvo s Pergamonom zachránilo kappadocký trón pre Stratonikinho brata.

Referencie

Literatúra ALLEN, Reginald Edgar. The Attalid Kingdom: A Constitutional History. Oxford: Clarendon Press, 1983. ISBN 0-19-814845-3. KOTSIDU, Haritini. TIME KAI DOXA. Ehrungen für hellenistische Herrscher im griechischen Mutterland und in Kleinasien unter besonderer Berücksichtigung der archäologischen Denkmäler. Berlin: Akademie-Verlag, 2000. ISBN 3-05-003447-5. FOXHALL, Lin. When Men Were Men: Masculinity, Power and Identity in Classical Antiquity. London: Routledge, 1998. ISBN 0-415-14634-1. PALAGIA, Olga. Personal Styles in Greek Sculpture. Cambridge: Cambridge University Press, 1999. ISBN 0-521-65735-5. ADKINS, Lesley & ADKINS, Roy A. Starověké Řecko. Praha: Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.

Kategória:Kráľovské manželky Kategória:Attalovci Kategória:Úmrtia v 30. rokoch 2. storočia pred Kr.