Avgaroz Bandaisdze (; fl. 14. storočie) bol stredoveký gruzínsky pisár, kaligraf, iluminátor a maliar, ktorý pôsobil v Gruzínskom kráľovstve, najmä na dvore ksanských vojvodov (eristavov). Autor viacerých významných rukopisov, najmä kroniky Dzegli Eristavta o dejinách ksanského vojvodstva.
Život Bližšie informácie o dátume alebo mieste jeho narodenia a úmrtia nie sú známe. Pôsobil na dvore ksanských vojvodov (eristavov), kde sa venoval opisovaniu liturgických rukopisov, kaligrafii a knižnej maľbe. Mal syna Grigola, ktorý bol taktiež kaligrafom, pisárom a iluminátorom.
Dielo Avgaroz Bandaisdze patrí medzi významné osobnosti gruzínskej stredovekej knižnej maľby. Jeho tvorba predstavuje syntézu vyspelej kaligrafickej a maliarskej tradície. Diela spojené s jeho menom patria k významným pamiatkám gruzínskeho písomníctva 14. storočia.
K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí súbor modlitieb Paraklis (sign. A-575; dnes Gruzínske národné centrum rukopisov, Tbilisi), ktorý bol podľa kolofónu prenesený z monastiera Largvisi. Zbierka obsahuje cirkevné hymny určené pre jednotlivé dni liturgického týždňa. Modlitby sú zapísané gruzínskym cirkevným písmom nuschuri a predstavuje významný doklad vyspelej kaligrafickej tradície. Text je zhotovený hnedým atramentom v jednom stĺpci, pričom iniciály a majuskulné formy písmen sú organicky integrované do textového poľa. Kaligrafické spracovanie sa vyznačuje vysokou technickou úrovňou, pravidelnosťou písma a istotou rukopisu, čo poukazuje na autorovu profesionálnu zručnosť. Avgaroz Bandaisdze sa podieľal aj na výzdobe evanjeliára, ktorý pre ksanského vojvodu (eristava) Viršela III. odpísal pisár Giorgi Tabauri. Jeho prínos spočíval vo vyhotovení dekoratívnych oblúkov a figurálnych vyobrazení evanjelistov. Tieto práce dokumentujú jeho pôsobenie nielen ako kaligrafa, ale aj ako maliara a iluminátora rukopisov.
Za jeho najvýznamnejšie dielo sa považuje kronika Dzegli Eristavta (dnes Gruzínské národné centre rukopisov, Tbilisi), ktorá predstavuje jeden z najdôležitejších prameňov k dejinám ksanského vojvodstva a zároveň patrí medzi najvýznamnejšie regionálne historiografické diela Gruzínskeho kráľovstva. Dielo zachytáva dejiny ksanského vojvodstva, jedného z najmocnejších feudálnych vojvodstiev vo východnom Gruzínsku, pričom podrobne opisuje rodové línie miestnych vládcov, vojenské konflikty, majetkové nároky, vzťahy s kráľovským dvorom a kontakty so severokaukazskými národmi. Kronika zároveň poskytuje cenné informácie o geopolitickej situácii Kaukazu v 14. storočí. Text osvetľuje rozpad Gruzínskeho kráľovstva pod tlakom mongolského Ílchanátu a Zlatej hordy. Osobitnú hodnotu majú správy o obrane strategických horských priesmykov vrátane Darialského priesmyku a záznamy o dôsledkoch moru, ktorý v polovici 14. storočia zasiahol Kaukaz a spôsobil rozsiahle demografické straty. Kronika obsahuje jedno z mála zachovaných dobových svedectiev o priebehu morovej epidémie v oblasti Ksani. Gruzínsky historik Šota Meschia vyslovil hypotézu, že Avgaroz Bandaisdze bol autorom alebo zostavovateľom pôvodnej verzie tohto diela. Podľa jeho interpretácie rukopis zachovaný v archíve Marie-Félicité Brosset zhotovil práve Avgaroz Bandaisdze, ktorý ho zároveň doplnil o portrét ksanského vojvodu (eristava) Viršela III. Hoci uvedená atribúcia nie je v odbornej literatúre všeobecne prijímaná bez výhrad a zostáva predmetom vedeckých diskusií. Dielo je považované za významný doklad vyspelej gruzínskej historiografickej, kaligrafickej a knižnej tradície 14. storočia. Zároveň predstavuje cenný jazykový prameň, ktorý dokumentuje podobu stredovekej gruzínčiny, jej historickú terminológiu a feudálno-právnu slovnú zásobu.
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Narodenia v 14. storočí Kategória:Úmrtia v 14. storočí Kategória:Gruzínski maliari