Samokovska kotlovina (, doslova Samokovská kotlina) je geomorfologická jednotka v Sofijskej oblasti v juhozápadnom Bulharsku.
Charakteristika Vymedzenie a rozmery Samokovská kotlina sa nachádza v Sofijskej oblasti medzi pohoriami Rila, Plana, Vitoša, Verila a horským hrebeňom Šipočan, ktorý spolu s hrebeňom Šumnatica tvorí orografické prepojenie medzi pohoriami Rila a Ichtimanska Sredna gora.
Pohľad na Samokovskú kotlinu z juhu z pohoria Rila z horského rezortu Borovec|náhľad|vľavo
Kotlina má rozlohu približne 185 km². Priemerná nadmorská výška kotliny je
Reliéf Dno Samokovskej kotliny je veľmi ploché. Ide o akumulačnú plochu, ktorá je na juhovýchode vyplnená fluvioglaciálnymi sedimentmi a na severozápade alúviom rieky Palakarija. Približne v strede kotliny sa nachádzajú tektonické vyvýšeniny.
Časť odbornej vedeckej obce zastáva názor, že v kotline sa nachádzajú do súčasnosti dochované rilské morénové násypy.
Tvar a delenie Kotlina má nepravidelný tvar, pričom sa delí na dve hlavné časti nazývané Palakarijska čast a Iskărska čast. Palakarijska čast predstavuje západnú časť kotliny a tiahne sa v smere východ-západ. Iskărska čast predstavuje východnú časť kotliny a tiahne sa v smere sever-juh.
Východná Iskărská časť sa ešte rozdeľuje ďalej a to na tzv. Gorno Samokovsko pole a Dolno Samokovsko pole, pričom hranicu medzi týmito dvoma dielmi tvorí prielom na rieke Iskăr, nazývaný Kalkovski prolom.
Geológia, klíma, vodstvo Samokovská kotlina vznikla počas neogénu a kvartéru v dôsledku poklesu pôdy pozdĺž okolitých zlomov. V období pliocénu sa na časti územia kotliny nachádzalo sladkovodné jazero, ktoré bolo neskôr zaplnené kvartérnymi nánosmi. Z pôd sa na území kotliny vyskytujú prevážne aluviálne lúčne pôdy, vyskytujú sa aj močiarové pôdy a hnedé horsko-lesné pôdy.
Podnebie na území kotliny je mierne kontinentálne s horskými vplyvmi. Priemerná ročná teplota dosahuje hodnoty 7,3 °C, priemerná teplota v júli dosahuje hodnoty 17,3 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 653 mm. Samokovská kotlina sa vyznačuje častými teplotnými inverziami. Zimy v kotline bývajú veľmi studené.
Pohľad na Samokovskú kotlinu v blízkosti mesta Samokovv pozadí je viditeľné pohorie Rila|náhľad|vľavo
Kotlina je odvodňovaná riekou Iskăr a jej prítokmi, z ktorých sú najvýznamnejšie predovšetkým rieky Palakarija a Šipočnica. V západnej časti kotliny sa vyskytujú rozľahlé močiarové časti. V časti Dolno Samokovsko pole sa nachádza priehrada Iskăr. V kotline sa v dedine Belčinski bani nachádzajú minerálne pramene, ktoré sa využívajú na balneologické kúpeľné účely.
Lesy Lesy sa na území kotliny nachádzajú predovšetkým na svahoch okolitých pohorí, pričom ide takmer výhradne o listnaté lesy.
Hospodárstvo V kotline je rozvinuté poľnohospodárstvo. Prevláda predovšetkým pestovanie obilnín, ľanu, zemiakov, ovocia a chmeľu. Významný je aj chov hospodárskych zvierat.
Veľkú časť kotliny zaberajú lúky. náhľad|Pohľad na mesto Samokov
Obývané miesta a doprava V kotline sa nachádza mesto Samokov a desať dedín.
Cez Samokovskú kotlinu vedie niekoľko dôležitých vnútroštátnych cestných ťahov. Ide predovšetkým o cestné ťahy Sofia-Samokov, Samokov-Borovec-Kostenec a Samokov-Dupnica.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Sofijská oblasť Kategória:Kotliny v Bulharsku