náhľad|Mníchovská amfora od Maliara Parida zobrazujúca známy mýtus o Paridovom súde (okolo 540 – 520 pred Kr.) zo zbierok Staatliche Antikensammlungen. Maliar Parida ( Paris Painter) je konvenčné meno etruského anonymného umelca, vázového maliara, ktorý tvoril v tretej štvrtine 6. storočia pred Kr. (približne medzi rokmi 550 až 520 pred Kr.). Pôsobil v starovekom meste Vulci a tvoril v lokálnom archaickom čiernofigúrovom štýle.
Je považovaný za hlavného majstra a zakladateľa významnej umeleckej dielne, ktorá produkovala takzvanú Pontskú skupinu (Pontic Group) etruskej keramiky. Mal zásadný vplyv na ďalších generických tvorcov, predovšetkým na Maliara Titya a Maliara Amfiaraa. V jeho tradícii neskôr pokračoval aj najvýznamnejší etrusko-čiernofigúrový umelec – Micaliho maliar.
Pôvod mena a štýl Umelec dostal svoje zástupné meno podľa bohato zdobenej amfory so zúženým krkom ( neck-amphora), ktorá patrí k najvzácnejším dielam etruského čiernofigúrového umenia. Nachádza sa v zbierkach štátneho múzea antického umenia (Staatliche Antikensammlungen) v Mníchove a zobrazuje známy grécky mytologický príbeh – Paridov súd.
Maliar Parida bol precízny remeselník, ktorého živý a farebný prejav vykazuje silné vplyvy attického a východogréckeho umenia. Hoci bol celkovo ovplyvnený attickou ikonografiou (najmä tzv. tyrrhenskými amforami), staršie vedecké teórie predpokladali, že mohlo ísť o gréckeho prisťahovalca z oblasti severnej Iónie (napr. z miest Milétos, Klazomenai či ostrovov Samos a Rodos). Súčasný stav archeologického výskumu sa však prikláňa k názoru, že išlo o lokálneho etruského majstra adaptujúceho cudzie vzory.
Jeho zachované dielo dnes zahŕňa približne 40 kusov nádob, ktoré odborná literatúra delí do troch vývojových skupín. S postupom času sa v jeho tvorbe vyvíjal prechod od komplexných, prevažne mytologických naratívnych scén k bežnejším dekoratívnym motívom.
Medzi hlavné znaky jeho umeleckej tvorby patria: Tvarová rozmanitosť: Dominujú najmä menšie formáty ako štíhle amfory so zúženým krkom a kanvice (oinochoai), no zdobil aj vodné krčahy (hydria), čaše, plytké taniere a široké šálky (skyfoi). Bohatý ikonografický repertoár: Okrem Paridovho súdu maľoval scény ako Théseus a Minótauros, hrdinské činy Herakla, boj Atény a Area proti obrom (gigantomachia), súboj Achilla s Hektorom, odchod bojovníka či hostiny a lovy. Mytologická originalita: Vedľa klasických gréckych mýtov zachytil aj unikátne výjavy z lokálneho, italského prostredia. Príkladom je amfora z Britského múzea, na ktorej bojuje Herakles s rímsko-etruskou bohyňou Iuno Sospita. Kompozícia vlysov: Svoje dynamické, temperamentné a pestrofarebné vyobrazenia radil do viacerých pásov (vlysov) nad sebou. Figurálne motívy zvyčajne umiestňoval na plecia nádob, zatiaľ čo zvieracie a rastlinné vlysy (obsahujúce kentaurov, jazdcov, hodovníkov či fantastické tvory) zdobili samotné telo váz.
Referencie
Literatúra HANNESTAD, Lise. The Paris Painter. An Etruscan vase-painter. Copenhagen: Munksgaard, 1974. 51 s. ISBN 87-16-01584-3. STEINGRÄBER, Stephan. Abundance of Life: Etruscan Wall Painting. Los Angeles: J. Paul Getty Museum, 2006. 328 s. ISBN 978-08-9236-865-5. SZILÁGYI, János György. Etruskisch-schwarzfigurige Vasen. In: KUNZE, Max – KÄSTNER, Volker. Die Welt der Etrusker. Berlin: Henschelverlag, 1988. ISBN 3-362-00276-5. s. 136 – 137.
Pozri aj Typológia starogréckej keramiky Maliar Titya Čiernofigúrová keramika
Iné projekty
Kategória:Etruskí maliari váz Kategória:Narodenia v 6. storočí pred Kr. Kategória:Úmrtia v 6. storočí pred Kr.