293x293pixelů|náhľad|Spoločný hrob (sepoltura bisoma) T.16 (Viale Ciro Menotti, Modena, 2009)„Milenci z Modeny“ sú dvojica ľudských kostier nájdených v roku 2009 v neskoroantickej nekropole v Modene v severnom Taliansku, datovanej do 4. až 6. storočia. Dvaja jedinci boli pochovaní v spoločnom hrobe a uložení tak, že mali prepletené ruky. Nález sa stal známym pod talianskym označením „Amanti di Modena“, pričom médiá ho pôvodne interpretovali ako mužsko-ženský pár pochovaný v romantickom geste,Vazzana, Antonino; Pellegrini, Silvia; Traversari, Mirko; Cilli, Elisabetta; Labate, Donato; Gruppioni, Giorgio. Dal caso mediatico alla musealizzazione: l’esempio della cosiddetta “Tomba degli Amanti” di Modena. In: Atti e memorie – Deputazione di storia patria per le antiche provincie modenesi. 2015, séria XI, roč. 37, s. 277–283. no v roku 2019 analýza peptidov zo zubnej skloviny ukázala, že obaja jedinci boli mužského biologického pohlavia. Výskumný tím totiž v sklovine oboch kostrových ostatkov zistil prítomnosť peptidov amelogenínu špecifických pre mužské pohlavie. Štúdia tým korigovala pôvodný predpoklad, no neurčila povahu vzťahu medzi pochovanými osobami.

Nález Kostry boli objavené počas archeologického výskumu pri ulici Cira Menottiho (Viale Ciro Menotti) v Modene. Výskum prebiehal v súvislosti so stavebnými prácami. Lokalita bola súčasťou neskoroantickej nekropoly datovanej približne do 4. až 6. storočia. Nachádzala sa mimo východných hradieb Mutiny, starorímskeho predchodcu dnešnej Modeny.Vazzana, Antonino; Pellegrini, Silvia; Traversari, Mirko; Labate, Donato; Gruppioni, Giorgio. La necropoli tardoantica di via Ciro Menotti-Modena, analisi antropologica preliminare. In: Atti e memorie – Deputazione di storia patria per le antiche provincie modenesi. 2015, séria XI, roč. 37, s. 285–292.

Dvojica bola uložená v spoločnom hrobe (sepoltura bisoma) označenom ako T.16 (16.5 a 16.6). Jedinci boli položení na chrbát vedľa seba a ich ruky boli spojené dlaňami alebo prstami.

Výskum nekropoly odhalil širší pohrebný kontext. Zaznamenaných bolo viacero ostatkov so stopami po násilnej smrti pri niektorých jedincoch. Štúdia z roku 2018 analyzovala ostré perimortálne poranenia zbraňou na kostrových ostatkoch z tejto neskoroantickej nekropoly, využívajúc kombináciu makroskopického pozorovania, svetelnej mikroskopie a trojrozmerného digitálneho modelovania.

Medializácia

Nález sa dostal do talianskych médií v roku 2011. Prvé správy sa sústredili predovšetkým na emocionálny účinok pohrebnej pozície, najmä na spojené ruky a predstavu spoločnej smrti dvoch milencov. Technické a archeologické podrobnosti ostali v mediálnom spracovaní druhoradé. Označenie „milenci“ bolo teda najprv mediálnou a muzeálnou skratkou, nie vedeckým záverom o vzťahu pochovaných osôb. Pôvodný predpoklad, že ide o muža a ženu, vznikol napriek tomu, že zlý stav zachovania kostí neumožňoval spoľahlivé osteologické určenie pohlavia.

Určenie pohlavia

Bežné osteologické určenie pohlavia sa pri dospelých jedincoch opiera najmä o pohlavne dimorfné znaky panvy a lebky. V prípade Milencov z Modeny bol stav zachovania kostí nedostatočný. Predbežné genetické analýzy tiež neposkytli spoľahlivý výsledok, keďže kostné tkanivo bolo pozmenené diagenetickými procesmi a obsah kolagénu bol nízky.

Štúdia z roku 2019 preto použila analýzu proteínov zo zubnej skloviny. Zubná sklovina je v archeologických nálezoch často stabilnejšia než kostné tkanivo a môže uchovať proteíny použiteľné na biologické určenie pohlavia. Výskumný tím analyzoval amelogenín, proteín prítomný v zubnej sklovine. Izoforma AMELX sa vyskytuje u oboch pohlaví, zatiaľ čo AMELY je viazaná na chromozóm Y a je markerom mužského pohlavia. Tím použil kvapalinovú chromatografiu spojenú s tandemovou hmotnostnou spektrometriou (LC-MS). Prítomnosť mužsky špecifických peptidov AMELY bola zistená u oboch jedincov. Výsledok bol porovnaný s kontrolnými vzorkami z rovnakého náleziska aj z iných talianskych pohrebných kontextov. Autori štúdie preto klasifikovali oboch jedincov ako mužov.

Interpretácia Vzťah medzi pochovanými osobami nie je známy. Spoločný hrob a spojené ruky dokazujú zámernú pohrebnú kompozíciu, ale samy osebe neurčujú sociálny, príbuzenský, vojenský ani romantický vzťah. Štúdia z roku 2019 uvádza viacero možností vrátane emocionálnej väzby a príbuzenského vzťahu, ale žiadnu z nich nepotvrdzuje ako definitívny záver. Hoci autori štúdie nevylučujú romantický vzťah, vzhľadom na neskoroantické stigmatizujúce postoje k homosexualite,Právna diskriminácia od roku 390, trestná postihnuteľnosť od čias Justiniána I. (527 – 565). Pozri: Harper, Kyle. From Shame to Sin. The Christian Transformation of Sexual Morality in Late Antiquity. Harvard University Press 2013. pokladajú za nepravdepodobné, že by pochovávajúci uložením tiel zámerne takýto vzťah demonštrovali. Rovnako možné sú iné sociálne vzťahy, napríklad bratia, príbuzní, spolubojovníci alebo osoby spojené spoločnou smrťou či pohrebným rituálom.

Význam nálezu spočíva v spojení nezvyčajnej pohrebnej polohy, neskoroantického kontextu a spoľahlivej proteomickej determinácie pohlavia. Nález ukazuje, že interpretácia archeologických hrobov založená na modernej predstave romantického páru môže byť metodologicky problematická, ak nie je podporená biologickými alebo kontextovými údajmi.

Muzealizácia 220x220pixelů|náhľad|Muzealizácia ostatkov „milencov“ (Museo Civico di Modena, 2014) Po objave boli pozostatky konzervované, reštaurované a pripravené na verejnú prezentáciu. V roku 2013 bola hrobová situácia prvýkrát vystavená verejnosti pri príležitosti podujatia Festivalfilosofia. Od roku 2014 je hrob vystavený v Museo Civico di Modena.

Referencie

Kategória:Archeologické nálezy v Taliansku Kategória:Antropológia Kategória:Dejiny LGBT